Slovinsko

Slovinsko
Slovinsko Slovinská republika
Rozloha: 20 253 km štvorc. Pocet obyvatelov: 2 000 000 (1999)
Hustota zaludnenia: 99 obyv./km štvorc.
V minulosti bolo Slovinsko súcastou Rímskej ríše a Rakúsko – Uhorska až do r. 1918,
kedy po zániku monarchie vytvorilo s Chorvátskom a Srbskom úniu pod názvom
Královstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov. V r.1929 vzniká spolocný zväzok pod názvom
Juhoslávia. Podla HDP se jedná o najvyspelejšiu krajinu z bývalého tzv. východného
bloku (HDP na obyvatela je cca 3-x vyššie než má SR a len o štvrtinu je HDP nižšie ako
má Grécko. Priemerný rast HDP je 7 % !). Z národnostného pohladu tu neexistuje
pocetná národnostná menšina a väcšinu obyvatelstva tvoria Slovinci, ktorí prišli na toto
územie okolo 6.storocia n.l. a patrili k tzv.južným Slovanom.
Nezávislost získava osamostatnením od JZR 25.6.1991
Štátne zriadenie: parlamentná demokratická republika
Administratívne usporiadanie: 182 samosprávnych krajov
Prezident: Janez DRNOVŠEK (since 22 December 2002)
Prime Minister: Anton ROP (since 11 December 2002)
Parlament: Štátna snemovna – 90 clenov – 5 rocné volebné obdobie
LDS – Liberálna demokracia Slovinska – 34
SDSS – Sociálno – demokratická strana – 14
ZLSK – Jednotný zoznam sociálnych demokratov – 11
SLS – Slovinská ludová strana 9
Hlavné mesto: Ljubljana 268 000 obyvatelov
Iné významnejšie sídla: Maribor 105 000 obyv., Celje 42 000 obyv., Kranj 37 000
obyv. Najvyšší bod: Triglav - 2863 m
Najvýznamnejšie rieky: Dráva, Sáva, Mura, Krka, Savinja, Vipava
Úradný jazyk: slovincina
Mena: slovinský tolar (1 tolar = 100 stotiniek)
Štátny sviatok: 26. jún (Den samostatnosti)
Rasové a národnostné zloženie: Slovinci (91 %), Chorváti (3 %), Srbi (2 %), iné (4%)
Náboženstvo: rímsko-katolícke (90 %), pravoslávne (2 %), islamské (2 %), evanjelické
(1 %)
Urbanizácia: 63,6 %
Priemerná dlžka života: muži 67 rokov, ženy 75 rokov
Dojcenská úmrtnost: 6 ‰
Analfabeti: menaj ako 1 %
Nezamestnanost: 14,8 %
Podiel na tvorbe HDP: polnohospodárstvo 4%. priemysel 38%, služby 58%
HDP: 9840 USD/obyv. Susediace štáty: Rakúsko 330 km, Chorvátsko 501 km,
Taliansko 232 km, Madarsko 102 km
Poloha a povrch:
Na území štátu, ktorý leží na okraji strednej a JV Európy sa zbiehajú hrebene Álp a
Dinárov. Na severe kralujú typické alpské pohoria (Júlske Alpy, Karavnaky, Pohorje,) s
dolinami vymodelovanými vysokohorskými ladovcami a strmými skalnými stenami.
V západnej a južnej casti štátu sa tiahnu chrbty Dinárov, v ktorých sa nachádza
najtypickejšie krasové územie na Zemi (Kras) s rozsiahlymi jaskynnými sústavami,
závrtmi a krasovými dolinami. Rovinaté územia sa nachádzajú len vo východnej casti
štátu v povodí rieky Mury, v juhovýchodnej casti v povodí Krky a Sávy a v severnej
casti Istrijského polostrova. Slovinsko má prístup k Jadranskému moru v oblasti
Terstského zálivu, pricom dlžka pobrežia dosahuje 47 km.
Podnebie je vnútrozemské, závislé od nadmorskej výšky najmä v SZ casti, kde zrážky
dosahujú až 2000 mm rocne.
Vodstvo: Dráva, Sáva, Mura, Krka, Savinja, Vipava a jazero Bled - SZ v Juliánskych
Alpách
Slovinsko, ktoré získalo samostatnost v roku 1991 má v pohoriach bohaté ložiská rúd
(železné, olovnaté a zinocnaté rudy). Elektrickú energiu produkujú tepelné elektrárne
(cierne uhlie) a vodné elektrárne využívajúce velký energetický potenciál slovinských
riek. Najdôležitejšími priemyselnými odvetviami sú hutníctvo farebných kovov,
strojárenstvo (dopravné prostriedky, nástroje, domáce spotrebice) a textilný priemysel.
Vdaka rozvinutej technológii a kvalifikovanej pracovnej sile dosahujú exportované
výrobky vysokú kvalitu. Vedúcu úlohu v polnohospodárstve zohráva chov
hospodárskych zvierat, najmä hovädzieho dobytka. Na ornej pôde sa pestuje najmä
obilie, zemiaky a cukrová repa. Významné je aj lesné hospodárstvo a tažba dreva,
ktoré spracováva nábytkársky priemysel. Nábytok je dôležitým exportným tovarom.
Potenciál krajiny v oblasti cestovného ruchu tkvie v príjemných prímorských a
vysokohorských strediskách, návštevníkov pritahujú aj krasové javy (jaskyne Postojna
a Škocjani).
Táto krajina má viac než polovicu svojej rozlohy pokrytú lesmi a patrí spolu so
Švédskom a Fínskom k najviac zalesneným štátom Európy.