Slovenský raj

Slovenský raj
Národný park Slovenský raj sa nachádza vo východnej casti Slovenska. Má rozlohu 19
763 ha a ochranné pásmo 13 011 ha. Pôvodne bola celá oblast národného parku
velkým plošným celkom, ktorý postupne toky riek rozkrájali na niekolko väcších i
menších plošín. Menšie toky vytvorili za tisícrocia pre Slovenský raj tak charakteristické
rokliny s vodopádmi. Na plošinách sa nachádzajú mnohé krasové javy.
V severnej casti Slovenského raja sa nachádzajú dve turistické centrá - Cingov a
Podlesok, ktoré sú spojené 15 km dlhým, atraktívnym, znaceným chodníkom, ktorý
vedie kanonom popri rieke Hornád. Toto územie prechádza v úzkej doline lemovanej
150 m vysokými stránami a miestami len niekolko metrov vzdialenými brehmi.
Mostíky, stúpacky, rebríky a retaze Vám pomôžu prekonat túto vyše štvorhodinovú
cestu v nebezpecnom zajatí skál, lesov a vôd Slovenského raja. Ak chce niekto zažit
pohlad na 65-metrový prúd vody, padajúcej zo skál do údolí, odporúcame mu vybrat sa
na celodennú túru do Sokolej doliny. Prekrásna, ale nárocná túra, pri ktorej sa i tým
najzálesackejším zálesákom po 90-metrovom výstupe rebríkmi okolo Skalného,
Vyšného a Závojového vodopádu roztrasú kolená. Narodné prirodné rezervácie
Prielom Hornádu:kanon, ktorý tvorí rieka Hornád je dlhý 11 km a miestami hlboký až
150 m. Clenitý reliéf, rôznost expozícií a vápencový podklad spôsobili velkú rozmanitost
rastlinných a živocíšnych druhov. Vysokú krajinárskoestetickú hodnotu dodávajú
územiu rôzne geomorfologické útvary ako sú Ihla, Kazatelnica a najznámejší
Tomášovský výhlad. Lesné porasty, ktoré sprevádzajú tok Hornádu a prilahlé svahy sú
väcšinou prirodzené a tvoria ich najcastejšie jedla, lipa, dub zimný, smrek a borovica.
Sprievodným druhom je casto jasen a jarabina mukynová. V bylinnom podraste sú
väcšinou teplomilné druhy rastlín. Medzi casté druhy patria: poniklec slovenský,
kosatec bezlistý, lykovec vonavý, cerešna mahalebková, kavyl pôvabný, tavolník
prostredný a mnohé iné. Územie je známe výskytom vzácnych druhov motýlov a
chrobákov. Velkým nedostakom v tejto Národnej prírodnej rezervácii ja nelegálny
výrub stromov rómskym obyvatelstvom. Každorocné vyrúbavanie stoviek stromov
ochudobnuje rezerváciu nielen o stromy, ale má nedozierny další vplyv, ktorý sa len
tažko dá vycíslit. NPR Prielom Hornádu bola vyhlásená r.1995. Má rozlohu 290,49 ha.
Suchá Belá:jedna z roklín s významnými geomorfologickými javmi, s množstvom
vodopádov, so zachovalými lesnými ekosystémami.
V stromovej vrstve prevláda jedla, smrek a buk, na dne rokliny sa velmi casto
vyskytuje tis obycajný. Rastlinstvo a živocíšstvo je typické pre rokliny. Je to
najcastejšie navštevovaná roklina. NPR Suchá Belá bola vyhlásená r.1995. Má rozlohu
153,52 ha.
Kysel:mimoriadne geomorfologicky hodnotné územie v oblasti roklín, kde sa striedajú
skalné bralá s priepastami, plošinkami a výklenkami. Mimoriadne pôsobivé sú
vodopády. Vegetácia je chladnomilného charakteru a najtypickejšia je na dne roklín. Tu
je najcastejším druhom kortúza Mathiolova, fialka dvojfarebná, na skalách prvosienka
holá. Zoocenózy sú charakteristické zastúpením typických druhov pre tento biotop. V
roku 1976 bola cast rezervácie postihnutá požiarom, v dôsledku coho bola roklina
Vekého Kysela uzavretá. NPR Kysel bola vyhlásená r.1995. Má rozlohu 949,97 ha.
Piecky:roklina s extrémnymi vápencovými bralami a množstvom vodopádov a iných
pôsobivých útvarov. Na neprístupných svahoch sú zachovalé lesné spolocenstvá
väcšinou extrémnych vápencových bucín. V bylinnej vrstve sa vyskytujú mnohé
vápencové druhy - napr. nevädza Trumfettova, zerva hlavickatá a iné. NPR Piecky bola
vyhlásená r.1995. Má rozlohu 244,93 ha.
Sokol:mimoriadne zachovalé a estetické územie s množstvom geomorfologických
útvarov. V rokline množstvo vodopádov. Zachovalé lesné spolocenstvá sú charakteru
vápencových bucín, reliktných borín, na dne rokliny aj jedlových bucín a jasenových
javorín, s výskytom viacerých druhov papradí - paprad samcia, pluzgierka sudetská,
slezinník zelený, sladic obycajný a iných. Z kvitnúcich druhov je castá kortúza
Matthiolova, stokráska Micheliho, fialka dvojfarebná. Na výslnných skalných bralách je
výskyt viacerých vápencových druhov uvedených v predchádzajúcich rezerváciách. Zo
zoologického hladiska tvorí toto územie vzácny biotop dnes už existencne ohrozených
druhov dravých vtákov a velkých šeliem. Územie plní aj významnú vodohospodársku
funkciu. V údolnej casti je vybudovaný odber pitnej vody skupinového vodovodu pre
Spišskú Novú Ves a Levocu. NPR Sokol bola vyhlásená r. 1995. Má rozlohu 700,93 ha.
Stratená:zachovalé lesné ekosystémy na clenitom reliéfe. Výnimocné postavenie majú
smrekovcové boriny, ktoré pokrývajú vápencové bralá. Spolu s vápencovými borinami
patria medzi najzachovalejšie lesné ekosystémy Narodného parku Slovenský raj.
Floristicky ide o velmi významné územie so zastúpením viacerých chránených druhov
rastlín. Medzi najcennejšie nálezy patrí výskyt lalie cibulkonosnej. Z ostatných druhov
je castý žltohlav európsky. Aj v tejto rezervácii je pomerne castý kamzík vrchovský.
Súcastou rezervácie je Stratenská jaskyna, ktorá je verejnosti neprístupná. NPR
Stratená bola vyhlásená r. 1995. Má rozlohu 698,87 ha.
Holý kamen:zachovalost prirodzených lesných a skalných ekosystémov. Rezerváciu
tvoria dva dominantné vápencové masívy Holý kamen (1100 m n.m.) a Cervená skala
(1112 m n.m.) s niekolkými priliehavými dolinkami. Chránené územie má zachovalú
druhovú skladbu drevín. Prevláda buk, jedla a smrek, na neprístupných miestach -
vápencových bralách - borovica a smrek.Bylinný podrast tvoria druhy prispôsobené
drsným klimatickým podmienkam. Vzácny je výskyt astry alpínskej na neprístupných
bralách. Z faunistického hladiska je tu hojný výskyt spevavcov a na skalných bralách sa
velmi casto zdržiava nepôvodný kamzík vrchovský. NPR Holý kamen bola vyhlásená
r.1995. Má rozlohu 210,87 ha.
Vernárska tiesnava:zachovalé lesné a skalné spolocenstvá rastlín a živocíchov. Na
skalných bralách má dominantné postavenie borovica a smrekovec opadavý, ktoré
vytvárajú vrácne a neopakovatelné spolocenstvá rastlín. V bylinnej etáži sa vyskytujú
mnohé chránené a vzácne druhy rastlín ako napr. crievicník papuckový, zvoncek
karpatský, lalia zlatohlavá, zvonovec laliolistý a mnohé iné. V spodnej casti rezervácie
je zistený výskyt jazycníka sibírskeho. Na skalách skoro na jar kvitne velmi hojne
poniklec slovenský a prvosienka holá. Rezervácia nie je verejnosti prístupná. NPR
Vernárska tiesnava bola vyhlásená r.1995. Má rozlohu 82,94 ha. Tri kopce:zachovalé
lesné fytocenózy s prirodzaným zastúpením buka, jedle, smreka, borovice. Na
dolomitických skalách vzácna skalná vegetácia s výskytom klinceka vcasného,
prvosienky holej, zvonceka karpatského, ostrevky vápnomilnej a mnohých dalších
druhov. Chránené územie prirodzene nadväzuje na rezervácie Vernárska tiesnava a
Barbolica. Cez rezerváciu nevedie turistický chodník a tak je verejnosti neprístupná.
NPR Tri kopce bola vyhlásená r.1995. Má rozlohu 246,23 ha.
Hnilecká jelšina:jedinecnost mokradných a slatinných spolocenstiev, v ktorých má
optimálny výskyt reliktný druh jazycník sibírsky. Z chránených a vzácnych druhov sa tu
vyskytuje žltohlav európsky, prvosienka pomúcená, kropenác trváci, vrba
rozmarinolistá, ostrica Davallova a mnohé iné druhy. V riecnom toku Hnilca sa
vyskytuje viacero vzácnych druhov rýb a cicavcov. Rezervácia je chránená piatym
stupnom ochrany. NPR Hnilecká jelšina bola vyhlásená r.1995. Má rozlohu 84,59 ha.
Zejmarská roklina:jedna z roklín v južnej casti Národného parku Slovenský raj, ktorá
vyniká rovnakými hodnotami ako ostatné spomenuté rokliny - Národné prírodné
rezervácie. Na ploche chráneného územia sa nachádzajú dve výdatné vyvieracky. V
lesných porastoch prevláda buk, prímes tvoria smrek, jedla, javor horský, na
vápencových skalách aj borovica. Vegetácia má podobný chrakter ako v ostatných
rezerváciách tohto charakteru. NPR Zejmarská roklina bola vyhlásená r.1995. Má
rozlohu 72,65 ha. Taktiez sa tu nachádza 9 prírodných re zervácii:Kocúrová, Ostrá
skala, Mokrá, Cingovské hradisko, Barbolica, Malé Zajfy, Vyšná Roven, Murán,
Havrania skala.
Národné prírodné pamiatky
Medvedia jaskyna:jaskyna s kvaplovou výzdobou, v ktorej sa našli kosti jaskynného
medveda. Jaskyna má velký vedecko-výskumný význam. Nie je verejnosti prístupná.
NPP Medvedia jaskyna bola vyhlásená r.1995. Má rozlohu 188,39 ha.
Dobšinská ladová jaskyna:jaskyna vznikla erozívno - korozívnou cinnostou vôd rieky
Hnilec za pomoci atmosférických zrážok, akumuláciou jaskynného ladu vo vývojových
štádiách neogénu. Zaladnené casti podzemných priestorov tvoria jedinecný prírodný
výtvor celosvetového významu. Jaskyna bola objavená r.1870 a odvtedy je
sprístupnená. NPP Dobšinská ladová jaskyna bola vyhlásená r.1995. Má rozlohu 360,21
ha.
Nachádzajú sa tu aj 4 Prírodné pamiatky: jaskyna Certova diera,Hranovnické pleso,
Obcasný pramen a Knola.
História:územie Slovenského raja bolo osídlené, i ked nie súvisle, už od mladšej doby
kamennej, ako to potvrdzuje napríklad výšinné neolitické sídlisko na lokalite Hradisko v
Cingove. Väcšinu výrobkov, ktoré obyvatelia potrebovali k svojmu dennému životu si
vyrábali sami. Odev si zhotovovali z lanu a konope, zdokumentované je aj jeho
farbenie modrotlacou, domácky bolo vyrábané i náradie a nácinie. Od nepamäti sa tu
dolovali železné a medené rudy a zvycajne sa na miestach nálezov i spracovávali. V
stredovekej histórii plnila Spišská župa funkciu pohranicnej oblasti na tzv. polskej
ceste, vedúcej cez Spiš na juh. Jednou z jej vetiev bola aj Glacká cesta, tiahnúca sa
napriec Slovenským rajom. Intenzívny rozvoj tažby rúd nastal najmä v 14. stor. a s
nou súviselo i masívne vytínanie drevnej hmoty z tunajších bohatých lesov na prípravu
dreveného uhlia, ktoré bolo hlavným zdrojom energie. Baníctvo a hutníctvo
poznamenalo vývoj celého regiónu.Výstavba Košicko-Bohumínskej železnicnej trate v
druhej polovici 19. stor. otvorila tento kraj širokému okruhu návštevníkov. Do
povedomia, z pohladu cestovného ruchu, vstúpilo toto územie najmä objavením
Dobšinskej ladovej jaskyne.
Postupné turistické objavovanie atraktívnych lokalít a tiesnav s vodopádmi na prelome
19. a 20. stor. a ich sprístupnovanie zariadeniami a pomôckami až do dnešnej podoby,
vytvorili zo Slovenského raja oblast turisticky velmi atraktívnu a intenzívne
vyhladávanú a navštevovanú.
Fauna:živocíštvo Slovenského raja je typickým zoskupením fauny Západných Karpát.
Žije tu viac ako 4000 druhov bezstavovcov, skoro 2000 druhov motýlov a 400 druhov
chrobákov. Vyše 30 druhov bezstavovcov je plne chránených. Z 200 druhov stavovcov
je 130 druhov chránených a 65 ohrozených. Žije tu napríklad Medved hnedý, Vlk
obycajný, Rys ostrovid, z vtákov Orol skalný, Sokol lastoviciar, Jastrab lesný a mnohé
iné. Stretnút tieto živocíchy je však pri bežnej túre naozaj vzácnostou. Flóra:rastlinstvo
Slovenského raja patrí do oblasti západokarpatskej kveteny. Teplotné inverzie
umožnujú výskyt horských druhov rastlín na nízkopoložených stanovištiach, aj vo výške
okolo 450 m. Typickým príkladom je Kortúza Matthiolova, ktorá zvycajne rastie v
daleko vyšších nadmorských výškach. Na druhej strane vyslnené južné svahy
vápencových zápolí vo väcších výškach sú domovom teplomilných rastlín, ktoré
normálne rastú na nižšie situovaných miestach. Ako príklad uvádzame Poniklec
slovenský, ktorý sa dostal do znaku Slovenského raja. Na území Národného parku
Slovenský raj je evidovaných viac než 900 druhov vyšších rastlín, z ktorých je 35
druhov plne chránených. Geológia:geologická stavba Slovenského raja pozostáva
prevažne z vápencov a dolomitov. Pôvodne bola celá oblast velkým plošným celkom,
ktorú postupne toky riek a potokov rozkrájali na niekolko väcších i menších plošín.
Menšie toky stekali a vytvorili za tisícrocia pre Slovenský raj tak charakteristické rokliny
s vodopádmi. Druhým typickým geomorfologickým prvkom územia sú krasové planiny,
ktoré majú charakter plošín. Nachádzajú sa na nich mnohé povrchové krasové javy -
závrty a škrapy, podzemné krasové javy - jaskyne a diery. Takýchto podzemných
útvarov je v Slovenskom raji viac než 180, z nich najpozoruhodnejšou je Stratenská
jaskyna s doposial preskúmanou dlžkou viac než 18 km. Rozprávkový dom v
Stratenskej jaskyni s objemom 79 tisíc m3 je najrozsiahlejším jaskynným priestorom
na území Slovenska. Z mnohých jaskýn je verejnosti, aj to iba v lete, sprístupnená
Dobšinská ladová jaskyna, v ktorej masa ladu sa odhaduje na 110 tisic m3.
Klíma:klimatické pomery Slovenského raja sú pomerne zložité a ovplyvnené viacerými
cinitelmi. Severná cast územia patrí do klimaticky mierne teplej a mierne vlhkej oblasti.
Ostatné casti územia, najmä však jeho vrcholové a hrebenové partie zasahujú do
chladnej oblasti. Clenitost Slovenského raja podmienuje aj castý výskyt teplotných
inverzií.
________________________________________ __________________________
Zdroje: