SLOVENSKÝ A ČESKÝ ROMANTIZMUS
Revoluč. pohyb v Európe v prvej polovici 19.stor. neobišiel ani
habsburskú monarchiu. Iniciatívne pred revolúciou (1848 - 1849) národné
hnutie preberá revolučne - demokratická generácia mládeže MLADÉ
SLOVENSKO. Národný program vychádza z vtedajších podmienok a myšlienok
predchádzajúcich generácií (Bernolák, Šafárik ). V Uhorsku neboli
priaznivé podmienky pre rozvoj nár. hnutia. Lajos Koshut ( ved. maď.
nár. hnutia) nemal porozumenie pre nemaďarské národnosti.
Klasicistická konvečnosť sa pociťovala ako vážna prekážka rozvoja
literatúry a jej spoločenskej účinnosti. Spisovateľ sa už neuspokojuje
s nezúčastneným výkladom skutočnosti, ale chce sa zúčastňovať na jej
premene a vyslovovať svoje názory a vyznať svoje city. Tento smer sa
nazýva preromantizmus.
SAMO CHALUPKA (1812 - 1883)
Priekopník romantickej poézie v slovenskej literatúre. Jeho poézia
odrážala hlboké vlastenecké cítenie späté s nadšením a bojom za slobodu.
Vydal jedinú zbierku básní Spevy. Základný tón Spevov je do boja
proti národnému a sociálnemu útlaku, proti odrodilstvu a za uplatnenie
demokratických zásad vo vzťahu medzi jednotlivcami a národmi.
Najpôsobivejšia báseň je Mor ho!. Ide o romantický útvar ( hrdinský
spev), ktorého hodnota je vo vyjadrení ducha demokratickosti a obrazov
o hlbokom vlasteneckom cite prostých ľudí.
Dej je stručný (z Dejín slovanskej reči a literatúry). Skupina
slovenských junákov prišla ponúknuť rímskemu cisárovi mier, ktorý ponuku
odmietol a aj národ zotročí. Junáci sa vrhli na nich s výkrikom "Mor ho!
". Všetci junáci padli. Ale cisár sa neradoval z víťazstva, keď videl
tých všetkých zabitých. Junáci zastávali vznešené ideály (rovnosť,
sloboda), morálne zvíťazia a víťaz zostane na bojisku o hanbou otrokára.
Ďaľšie básne predstavujú Jánošikovskú tematiku: Junák, Kráľohorská,
Likavský väzeň. Básne, venované protitureckému odboju : Boj pri Jelšave,
Turčín Poničan, Branko. Chalupkove básne boli vždy zrozumiteľné.
JANKO KRÁĽ (1822 - 1876)
Vytvoril osobitný typ slovenského romantickej poézie. Pochopil ju
ako revolučný prostriedok premien spoločnosti. Duchom básní je
buričstvo, nespokojnosť, túžba po spravodlivejšej spoločnosti.
V porovnaní so štúrovcami najlepšie pochopil, že národné otázky možno
riešiť s prihliadnutím na sociálne problémy.
Študoval v Kežmarku, Bratislave a po demonštratívnom odchode v Levoči.
U teto príležitosti napísal báseň Duma bratislavská.
Zvláštny typ hrdinu a jeho postavenie vo svete zobrazil v balade
Zakliata panna vo Váhu a divný Janko. Ide o človeka, ktorého ovládajú
temné sily, v ničom nemôže nájsť uspokojenie. Chce vyslobodiť zaskliatu
pannu, ale zhynie vo Váhu. Dej sa odohráva v tajuplnom prostredí
- smutná nočná príroda, rozbúrený Váh.
Z jeho lyrických básní sa ozýva smútok (osobný).
V básni Duma bratislavská sa stavia proti odporcom slovenského národa
a tým, ktorí chcú prekaziť jeho rozvoj. Báseň vyznieva ako triedny
konflikt medzi utláčaným národom a pánmi zámku.
Osobný smútok a nespokojnosť básnika vyznieva v básni Orol.
Túžbu po slobodnom živote vyspieval v básni Piesne.
Náhľady na vzťah medzi národmi vyjadril v básni Slovo a Rodina
slovanská. U neho sú demokratické a humánne. Jánošíkovská tematika je
spracovaná vo Výlomkoch z Jánošíka.
V bás. tvorbe J. Kráľa vrcholí revolučnosť slovenského romantizmu
a štúrovskej generácie. Jeho hrdina je nespokojný búrlivák. Básne nie sú
jednotvárne. Sú plné zvratov a prirovnaní.
V jeho poézii sú zárodky modernej politickej lyriky.
JÁN BOTTO
Najmladší štúrovec. Tvoril vo veľmi zložitej a neprajnejšej
situácii. Vychádzal z ľudovej tvorivosti. Rozvíjal svojské črty
romantickej balady. Dynamiku deja dosahoval stupňovaním hrôz. Využíval
na presnejšiu predstavu predstavu tragiky : dialóg, zvukomalebné slová,
skrutkovitosť reči. Najúspešnejšie balady Žltá ľalia a Margita a Besná.
V balade Žltá ľalia rieši mravný konflikt. Mnaželia sa dajú sľub
vernosti, ktorý neporušia ani po smrti. Eva ho po smrti Adama porušila
a Adam si po ňu o polnoci prichádza. Eva zomiera v jeho náručí. V balade
prevláda dialóg. Záverečný dialóg má rýchly spád.
Margita a Besná je baladická príhoda o smrti siroty, ktorá musí
zomrieť pre žiarlivosť macochy.
Svoje vlastenecké a protifeudálne ideály, názory vyjadruje
v Jánošíkovskej tematike. Napísal lyrickú báseň Pieseň Jánošíkova
a lyricko-epickú skladbu Smrť Jánošíkova. Vznikla v porevolučných
rokoch, za absolutizmu Bacha. Preto opisuje smrť a nie hrdinské činy.
Jánošík už len spomína na svoj odboj. Botto vyjadril nálady jeho
generácie.
Je to 9 spevová skladba. Predstavuje v 1.časti Jánošíka ako hrdinu,
kým v druhej romantický konflikt medzi budúcimi veľkými túžbami a tvrdou
realitou. Je vyvrcholením Bottovej Jánošíkovskej tematiky. Botto
zdôraznil sociálnu a národnú úlohu Jánošíka. Kráľov Jánošík predstavuje
aktívnu stránku tradície vo vtedajšom spoločenskom a triednom boji.
Z mladšej tvorby sú revolučné ideály vyjadrené v básňach K mladosti
a Pochod. Básnické dielo nie je rozsahovo veľké, zato je dramaticky
pestré. V poézii našiel prostriedok, ako živiť v ľude vieru v rušných
časoch národnej a sociálnej neslobody.
KAREL HYNEK MÁCHA (1810 - 1836)
Jeho dielo vychádza z problémov doby a jeho životných osudov.
Písal poéziu lyrickú, epickú, prózu a pokúšal sa aj o drámu.
Márinka, román Cikáni, a 1.časť zamýš.románu Křivoklad. Nejde o históriu
ale o vnútornú tragédiu osamelého človeka, kráľa a kata.
Najvýznamnejšie dielo lyrickoepická skladba Máj. Uplatnil v nej
všetko, čo v básnickej tvorbe mohol dokázať.
Skladba má 4 spevy a 2 intermezzá. Epickú osnovu tvorí osud
zbojníka Viléma, ktorý zabije zvodcu milej Jarmily a pri tom netuší, že
zabil svojho otca. Popravili ho a Jarmila sa zo zúfalstva utopí.
Ťažisko Mája je vo vylíčení duševných stavov odsúdeného, ktorý
uvažuje o zmysle života a vôbec bytia v zmysle filozofie. Odmieta život
posmrtný, bojí sa ničoty a prázdnoty po smrti.