Slovensko od A do Z

Slovensko od A do Z
Základné údaje:
Oficiálny názov: Slovenská republika
Dátum vzniku republiky: 1.1.1993
Štátne zriadenie: republika
Politický systém: parlamentná demokracia
Ústavný systém: ústavná a zákonodarná moc (NR SR), výkonná moc (prezident SR a
vláda SR), súdna moc (ústavný súd a súdy)
Územnosprávne clenenie:
8 VÚC(vyšší územný celok)
8 krajov:
Bratislavský
Trnavský
Nitriansky
Trenciansky
Žilinský
Banskobystrický
Prešovský
Košický
79 okresov
138 miest
2883 obcí
Krajské mestá: Bratislava, Trnava, Nitra, Trencín, Žilina, Banská Bystrica, Prešov,
Košice
Štátny jazyk: slovenský
Hlavné mesto: Bratislava (428 672 obyvatelov)
Susedia: Ceská republika, Polská republika, Ukrajina, Madarská republika, Rakúsko
Rozloha: 49 035 km2
Pocet obyvatelov: 5 379 455 (z toho 51,4 % žien)Hustota obyvatelstva: 109/km2
Národnostné zloženie obyvatelstva: národnost slovenská (85,8 %), madarská (9,7 %),
rómska (1,7 %), ceská (0,8 %), rusínska, ukrajinská, ruská, nemecká, polská a iné (2
%)
Obyvatelstvo podla náboženského vyznania: veriaci (84,1 %) z toho:
rímskokatolícke (68,9 %), evanjelické a.v. (6,9 %), gréckokatolícke (4,1 %),
reformovano krestanské (2 %), nezistené (2,2 %), bez vyznania (13,7 %)
Hlavné politické strany zastúpené v NR SR: Slovenská demokratická a krestanská únia
(SDKÚ), Krestansko Demokratické Hnutie (KDH), Smer, Strana madarskej koalície
(SMK/MK), Aliancia nového obcana (ANO), Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS),
Komunistická strana Slovenska (KSS)
Prezident republiky: Doc. JUDr.Ivan Gašparovic, CSc., Dr.h.c.
Predseda vlády:
Ing. Mikuláš Dzurinda
Mena:
slovenská koruna, 1 Sk=100 halierov
Clenstvo v medzinárodných organizáciách:
EU, NATO, OSN, UNESCO, OECD, OBSE, CERN
Štátne sviatky
1. január (sobota) Den vzniku Slovenskej republiky
5. júl (utorok) Sviatok svätého Cyrila a Metoda
29. august (pondelok) Výrocie SNP
1. september (štvrtok) Den ústavy Slovenskej republiky
17. november (štvrtok) Den boja za slobodu a demokraciu
Štátne sviatky sú dni pracovného pokoja.
Dalšími dnami pracovného pokoja, okrem nediel, sú uvedené sviatky:
Dni pracovného pokoja
6. január (štvrtok) Zjavenie Pána (Traja králi)
25. marec (piatok) Velký piatok
27. marec (nedela) Velkonocná nedela
28. marec (pondelok) Velkonocný pondelok
1. máj (nedela) Sviatok práce
8. máj (nedela) Den vítazstva nad fašizmom
15. september (štvrtok) Sedembolestná Panna Mária
1. november (utorok) Sviatok všetkých svätých
24. december (sobota) Štedrý den
25. december (nedela) Prvý sviatok vianocný
26. december (pondelok) Druhý sviatok vianocný
Pamätné dni
25. marec (piatok) Den zápasu za ludské práva
13. apríl (streda) Den nespravodlivo stíhaných
4. máj (streda) Výrocie úmrtia M. R. Štefánika
7. jún (utorok) Výrocie Memoranda národa slovenského
5. júl (utorok) Den zahranicných Slovákov
17. júl (nedela) Výrocie deklarácie o zvrchovanosti SR
4. august (štvrtok) Den Matice Slovenskej
9. september (piatok) Den obetí holokaustu a rasového násilia
19. september (pondelok) Den vzniku Slovenskej národnej rady
6. október (štvrtok) Den obetí Dukly
27. október (štvrtok) Den cernovskej tragédie
28. október (piatok) Den vzniku samostatného Cesko-slovenského štátu
29. október (sobota) Den narodenia L. Štúra
30. október (nedela) Výrocie Deklarácie slovenského národa
31. október (pondelok) Den reformácie
30. december (piatok) Den vyhlásenia Slovenska za samostatnú cirkevnú provinciu
Pamätné dni sú dnami pracovnými
Symbolom Slovenska sa stal prvý raz v revolucných rokoch 1848 - 1849.
Trojvršie symbolizuje tri karpatské pohoria Tatry, Fatru a Mátru (v súcastnosti leží v
Madarsku).
Dvojkrížom sa Slovensko hlási ku krestanstvu a zároven k tradícii sv. Cyrila a Metoda,
ktorí sem v období Velkej Moravy (9. storocie) priniesli krestanstvo.
Vyobrazenie štátneho znaku Slovenskej republiky
Zbierka zákonov c. 63/1993
63
ZÁKON NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 18. februára 1993 o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní
ŠTATNY ZNAK
Štátny znak Slovenskej republiky (Dalej len “štátny znak”) tvorí na cervenom
ranogotickom štíte dvojitý strieborný kríž, vztýcený na strednom vyvýšenom vršku
modrého trojvršia. Driek a ramená kríža sú na koncoch rozšírené a vhlbené, vrchy sú
oblé.
Štátny znak sa vyobrazuje farebne. Výnimocne, ak to nie je z objektívnych dôvodov
možné alebo vhodné, možno od farebného vyobrazenia upustit.
Striebornú farbu dvojitého kríža v štátnom znaku možno pri jeho farebnom vyobrazení
nahradit i bielou farbou.
Za štátny znak sa považuje aj jeho jednofarebné grafické zobrazenie alebo stvárnenie z
kovu, kamena, z keramického ci z iného materiálu, ak svojím vyobrazením zodpovedá
vyobrazeniu štátneho znaku.
Štátna vlajka
Oficiálne bola zavedená 1. januára 1993, ale pochádza z roku 1848.
Biely, modrý a cervený vodorovný pruh nachádzame aj na ruskej alebo slovinskej
zástave. Sú známe ako panslovanské farby.
Štátna vlajka sa vztycuje na vlajkovom stožiari.
Štátna zástava je odvodená od štátnej vlajky. Je vždy pevne spojená so žrdou alebo
priecnym rahnom.
Vyobrazenie štátnej vlajky Slovenskej republiky
Zbierka zákonov c. 63/1993
63
ZÁKON
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 18. februára 1993
o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní
Štátna vlajka Slovenskej republiky (Dalej len “štátna vlajka”) sa skladá z troch
pozdlžnych pruhov - bieleho, modrého a cerveného, rovnakej šírky, usporiadaných pod
sebou. Na prednej polovici listu štátnej vlajky je umiestnený štátny znak. Štátny znak
na štátnej vlajke je rovnako vzdialený od horného, predného a spodného okraja štátnej
vlajky a jeho výška sa rovná polovici výšky štátnej vlajky. Na styku štítu s inou ako
bielou farbou je biely lem, široký jednu stotinu dlžky štátnej vlajky. V štátnom znaku
na štátnej vlajke sa nepoužíva žiadna obrysová linka. Pomer strán štátnej vlajky je 2:3.
Štátna pecat
Štátna pecat sa používa na originál listiny ústavy a ústavných zákonov Slovenskej
republiky, medzinárodných zmlúv, poverovacích listín diplomatických zástupcov a v
dalších prípradoch, v ktorých je jej použitie obvyklé.
Priemer pecate je 45 mm.
Pecatidlo uschováva prezident SR.
Vyobrazenie štátnej pecate Slovenskej republiky
Zbierka zákonov c. 63/1993
63
ZÁKON
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 18. februára 1993
o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní
§ 12
Štátna pecat Slovenskej republiky (Dalej len “štátna pecat”) je okrúhla. V jej strede je
vyobrazený štátny znak, pricom farby znaku sú vyznacené heraldickým šrafovaním.
Okolo štátneho znaku je do kruhu umiestnený nápis (kruhopis) Slovenská republika. V
dolnej casti kruhopisu štátnej pecate je lipový lístok.
Slovenská hymna
Štátnu hymnu tvoria prvé dve slohy piesne Janka Matúšku "Nad Tatrou sa blýska" z
roku 1844.
Text napísal pri protestnom odchode štúrovcov z Bratislavy:
Nad Tatrou sa blýska,
hromy divo bi - jú,
nad Tatrou sa blýska,
hromy divo bi - jú,
Zastav - me ich, bratia,
ved sa o - ny stratia,
Slováci o - ži - jú.
Slováci o - ži - jú.
Nad Tatrou sa blýska, hromy divo bijú,
Zastavme ich, bratia,
ved sa ony stratia,
Slováci ožijú.
To Slovensko naše posial tvrdo spalo,
ale blesky hromu
vzbudzujú ho k tomu,
aby sa prebralo.