Slovensko - krajina dobrého vína

Slovensko - krajina dobrého vína
Víno sprevádza cloveka od dávna a tvorí súcast jeho významných chvíl. Víno robí zo
stolovania tabulu, z menu hostinu a z prípitku slávnostný akt.
Vinohradnícke oblasti na Slovensku
Vinohradníctvo na Slovensku má dlhú tradíciu. Vinohradnícky región
sa rozprestiera od západu na východ a nevynecháva ani južnú cast stredného
Slovenska. Vinohradnícke oblasti cleníme na regióny, rajóny:
a, Malokarpatská vinohradnícka oblast, clení sa na rajóny:
1. Skalický
2. Záhorský
3. Stupavský
4. Bratislavský
5. Pezinský
6. Modranský
7. Dolanský
8. Orešanský
9. Senecký
10. Trnavský
11. Hlohovecký
12. Vrbovský
V tejto oblasti je Malokarpatská vinná cesta, ktorá zacína pri Bratislave (Raci) a koncí v
orešanskom regióne. b, Juhoslovenská vinohradnícka oblast sa clení:
1. Šamorínsky
2. Dunajskostredský
3. Galantský
4. Palárikovský
5. Komárnanský
6. Hurbanovský
7. Strekovský
8. Štúrovský
c, Nitrianska vinohradnícka oblast sa clení:
1. Šintavský
2. Nitriansky
3. Radošinský
4. Zlatomoravecký
5. Vrábelský
6. Žitavský
7. Tekovský
8. Pukanecký
Z Radošinského rajónu sa už pred mnohými rokmi dodávali kvalitné cervené vína na
anglický královský dvor.
d, Stredoslovenská vinohradnícka oblast sa clení na :
1. Ipelský
2. Hontiansky
3. Vinický
4. Modrokamenský
5. Filakovský
6. Gemerský
7. Tornalský
V Ipelskom rajóne vznikla nová vinna cesta, ktorá vytvára dobré podmienky i pre
rozvoj cestovného ruchu.
e, Východoslovenská vinohradnícka oblast
1. Moldavský
2. Sobranecký
3. Michalovský
4. Kralovskochlmecký
f, Tokajská vinohradnícka oblast je na území vinohradníckych obcí Malá Trna, Cerhov,
Slovenské Nové Mesto, Vinicky, Velká Bara a Cernochov. Je v bezprostrednej blízkosti
Východoslovenskej vinohradníckej oblasti.
Druhy vína
Rozlišujú sa tieto druhy vína :
Stolové víno:
- Nie je oznacené názvom odrody ani názvom regiónu, kde bolo hrozno dopestované
Akostné víno
a, odrodové víno – v jeho oznacení sa musí uviest rocník, odroda
a vinohradnícka oblast , kde sa hrozno vypestovalo.
b, znackové víno – vyrobené z hrozna domáceho pôvodu, podla receptúry výrobcu, so
stálou kvalitou a charakterom.
V jeho oznacení sa musí uvádzat rocník a vinohradnícku oblast.
Výberové vína s prívlastkom
- vyrába sa iba z hrozna domáceho pôvod, v jeho oznacení sa musí uviest prívlastok,
vinohradnícka obec, kde sa hrozno vypestovalo ako aj rocník v ktorom bolo vyrobené
Výberové vína sa delia na :
a, kabinetné
- vyrobené z hrozna s cukornatostou najmenej 19kg na 100l muštu.
b, neskorý zber
- vyrobené z hrozna v plnej zrelosti zbieraného po období hlavného zberu s
cukornatostou 21kg na 100l muštu
c, výber z hrozna
- vyrobené z hrozna s cukornatostou najmenej 22kg na 100l muštu zodpovedajúce
neskorému zberu, ktoré sa získa zo starostlivo vybraného hrozna s odstránenými
nevyzretými a chybnými bobulami. d, bobulový výber
- vyrobené z výberu prezretého hrozna s cukornatostou najmenej 25kg na 100l muštu.
e, hrozienkový výber
- vyrobené len z prezretých a hrozienkovatelných bobúl hrozna (cibéb)
s cukornatostou najmenej 29kg na 100l muštu.
f, ladový zber
- vyrobené z hrozna, ktoré bolo na úcely zvýšenia kvality zbierané a spracované až po
poklese teplôt ( na –6°C) pod bod mrazu, pricom cukornatost v mušte musí byt
najmenej 27kg na 100l muštu.
Tokajské vína
Môžu byt vyrobené len z hrozna vypestovaného v registrovaných vinohradoch
Tokajskej vinohradníckej oblasti. Jeho množstvo, cukornatost a zdravotný stav
osvedcuje pracovník konrolného ústavu na základe kontroly vykonanej v den zberu. Na
základe tohoto osvedcenia vydáva kontrolný ústav uznávací list, ktorý obsahuje :
a, názov vinohradníckej oblasti, vinohradníckeho honu a registracné
císlo vinohradu. b, odrodu vinica
c, množstvo, cukornatost a vyhlásenie o zdravotnom stave hrozna
Tokajské víno sa podla spôsobu zberu hrozna, použitej technológie výroby a zloženia
clení na :
a, tokajské samorodé suché
b, tokajské samorodé sladké
c, tokajská Lipovina
d, tokajský furmint
Tokajský výber sa vyrába z tokajského samorodého suchécho vína vyrobeného z
tokajských odrôd s obshom najmenej 12% obj. alkoholu pridaním cibéb. Podla
množstva pridaných cibéb sa clení na :
a, tokajský výber 2-putnový
b, tokajský výber 3-putnový
c, tokajský výber 4-putnový
d, tokajský výber 5-putnový
e, tokajský výber 6-putnový
Upravované víno
Vyrába sa z vína, muštu druhotným kvasením, alebo ich úpravou.
Upravované vína sa delia na :
a, šumivé – vyrobené kvasením muštu alebo vína v tlakových nádobách
s najnižším pretlakom 0.30 Mpa pri teplote 20°C.
b, perlivé – vyrobené kvasením muštu alebo vína v tlakových nádobách
s pretlakom 0,1 až 0,29 Mpa pri teplote 20°C
c, sýtené – vyrobené sýtením vína oxidom uhlicitým s pretlakom 0,1 až
0,29 Mpa .
d, dezertné – vyrobené z vína pridaním cukru alebo zahusteného muštu
a vínneho destilátu.
e, aromatizované – vyrobené z vína pridaním cukru alebo zahusteného
muštu , vinného destilátu alebo korenia alebo jeho macerátov. Oznacovanie vína
Víno v spotrebitelskom balení okrem dovážaného vína s prívlastkom a upravovaného
vína musí mat na obale oznacené tieto údaje :
a, názov, adresa a miesto trvalého bydliska vinára, kt.
uvádza víno do
obehu
b, obchodný názov výrobku so zatriedením, pri akostnom odrodovom víne
a výberovom víne s prívlastkom aj názov odrody.
c, štátna kontrolná známka pri výberovom víne s prívlastkom
d, objem balenia a písmeno „e“
e, dátum balenia do fliaš a císlo výrobnej dávky
f, objem alkoholu zaokrúhlený na 0,5 obj.
Predaj nalievaného vína
Pri predaji nalievaného vína z fliaš sa musí flaša otvorit pred zákazníkom a je zakázané
miešat víno z nacatých fliaš, alebo otvorených nádob. Miešanie vína s vodou, sódou,
minerálnou vodou je povolené len na žiadost zákazníka. Základná charakteristika
niektorých odrôd vín:
Veltlinské zelené
Farba : svetložltá so zelenými reflexami
Vôna : jemná
Chut : jemne nahorklá, svieža, stredný až vyšší obsah kyselín
Rizling vlašský
Farba : zelenkavá do zlatožltej
Vôna : jemne mandlová
Chut : príjemná s vyšším obsahom kyselín
Müller Thurgau
Farba : svetložltá jemná
Vôna : jemne muškátová
Chut : lahká harmonická
Rizling Rýnsky
Farba : svetložltá až slamovožltá
Vôna : jemná so známkou broskynového dreva
Chut : plná, harmonická, velmi príjemná
Burgundské biele
Farba : slamovožltá
Vôna : jemná, nežne ohnivá, ušlachtilá
Chut : ohnivá, ušlachtilá, plná, casto zo zvyškovým cukrom
Tramín
Farba : žltá do zlata
Vôna : typicky korenistá
Chut : jemná, plná, aromatická – korenistá, velmi lúbivá s nízkym
obsahom kyselín, casto so zvyškovým cukrom.
Silvánske zelené, cervené
Farba : svetlozlatožltá až zlatistá
Vôna : nežná, jemnokvetnatá
Chut : elegantná, výrazná, plná, jemná harmonická
Frankovka
Farba : rubínovo cervená
Vôna : jemná
Chut : príjemná, jemne natrpklá, so stredným obshom kyselín
Portugalské modré
Farba : svetlocervená
Vôna : príjemná
Chut : lahká.