Koniec 1. svetovej vojny so sebou prináša novú spoločenskú situáciu( r. 1920 vznik ČSR) a aj zmeny v umeleckom a literárnom živote. K slovu sa hlásia nové umelecké smery a generácie, hoci ešte vždy doznieva téma vojny. Zo staršej generácie básnikov sú ešte aktívni M. Rázus a Š. Krčméry.
V tvorbe Martina Rázusa sa objavujú motívy vojny napr. To je vojna!, motív národnostný obsahuje zb. Kameň na medzi- vyjadril sklamanie nad vývinom pomerov v ČSR, zaujímavá je skladba Ahasver- básnik stretáva Ženu v rozličných podobách a spolu bojujú za lásku a proti zlu. Štefan Krčméry sa pohyboval medzi tradíciou a modernou. Očakávanie spoločenských zmien zhrnul do zb. Keď sa sloboda rodila.
Smútok a skepsa dominujú v práci Herbarium, posledná zb. má názov Pozdrav odmlčaného básnika- vyrovnáva so svojím duševným rozpoložením. Z nastupujúcej generácie do poézie výrazne zasiahli J. Smrek a E.B. Lukáč. Ján Smrek si vyslúžil označenie „poeta natus“ = rodený básnik. Svedčia o tom jeho verše nasiaknuté prirodzenosťou a optimizmom.
Práve tieto znaky majú prvé dve zb.:
Odsúdený k večnej žízni a Cválajúce dni (vyjadrenie pocitov mladej generácie). V zb. Božské uzly, Iba oči vsadil na zmyslové vnímanie reality (majú znaky vitalizmu i poetizmu). Výnimočnou je jeho skladba Básnik a žena- má podobu básnickej poviedky, zamýšľa sa nad tým, aké miesto má žena nielen v živote básnika, ale aj človeka. Neobišiel ani vojnovú tematiku v zbierkach Hostina, Studňa. Súčasne so Smrekom sa o priazeň verejnosti uchádzal Emil Boleslav Lukáč, no na rozdiel od neho v jeho tvorbe prevládali tragické motívy, spôsob jeho písania nazvali dolorizmus (bolestínstva, sebatrýzeň).
Vplyv európského symbolizmu je u neho očividný. V zbierkach vystupuje ako zástanca spravodlivosti a zdôrazňuje kresťanský humanizmus: Spoveď, Dunaj a Seina (porovnáva svet s domovom), Hymny k sláva Hosudarovej. S láskou v trochu inej podobe nakladá v zb. O láske neláskavej, nechápe ju ako naplnenie túžby , ale ako trýzeň. Tragické vojnové udalosti a ich následky podal v zb.: Moloch, Bábel. Zaujímavým zjavom v medzivojnovej poézii bol Laco Novomeský. Väčšina jeho prác má sociálny rozmer: Nedeľa, Romboid, Otvorené okná ( z tejto zb. možno opomenúť báseň Stretnutia- slovenská sociálna epopeja, dominuje v nej téma slovenských hrobov po 1. vojne a hroby slov. vysťahovalcov).
Vojna sa objavuje aj v zb. Svätý za dedinou(občianska vojna v Španielsku) a v zb. Pašovanou ceruzkou (napísal vo väzení v Ilave). Okrem individuálnych básnických osobností sa v literatúre uplatnili i básnické zoskupenia, napr. nadrealisti a katolícka moderna: Nadrealizmus (obdoba pojmu surrealizmus) vznikol ako avandgardné hmutie v 2. polov. 30. r. 20. st. Odmietal tradičné literárne hodnoty, šokoval meštiactvo a jeho vkus, protestoval proti fašizmu a vojne, siahal po polytematizme a viacvýznamových textoch, písal prevažne voľným veršom. Vedúcou osobnosťou bol Rudolf Fabry so zb.
Uťaté ruky- mala všetky predchádzajúce znaky, stala sa symbolom nadrealizmu. Väčšinou ide o pásmové skladby. V znamení experimentu sa nesie aj jeho druhá b. zb. Vodné hodiny hodiny piesočné, hoci objavujú sa v nej aj protifašistické tóny a nesúhlas so zánikom ČSR. K vrcholom slovensk. Nadrealizmu radíme zbierku Ja je niekto iný. Člení sa na dve časti: Prvé stretnutie s Féneom, Druhé stretnutie s Féneom. Ako naznačuje názov, Fabry chcel poukázať na vnútornú rozpoltenosť človeka zapríčinenú hrôzou doby -vojny/ Féneo je vymyslená viacvýznamová postava, raz je to samotný autor, inokedy ho predstavuje ako zlo- diabla/. Ďalší nadrealisti: Štefan Žáry, Pavel Bunčák, Ján Brezina, Július Lenko, Ján Rak, Vladimír Reisel.
MOTÍV RODNÉHO KRAJA A OBRAZ VOJNY V POÉZII BÁSNIKOV
Slovenská poézia po r. 1945 naráža na rôzne spoločensko- politické prekážky. Tvorba autorov je pod prísnym dohľadom nového vládnuceho režimu, spisovatelia sú nútení písať podľa šablóny- schémy. Veľmi častou je preto mnohokrát spomínaná téma domova, prípadne negatívne stanovisko voči vojne. Práve tieto námety sa objavujú u Kostru, Horova, Plávku či Mihálika. Ján Kostra lásku k rodnému kraju a tradičným hodnotám vyjadril v zb. : Hniezda, Moja rodná.
Vojnová katastrofa a jej dôsledky pre človeka napĺňajú práce: Ozubený čas, Všetko je dobré tak, Puknutá váza, Presila smútku. Básnik sa často zamýšľal nad plynutím času- Každý deň, Len raz. Veľmi krásne vyznieva jeho poéma Ave Eva- vzdáva úctu žene v akýchkoľvek spoločenských rolách. Podobnú charakteristiku majú Horovove zbierky: vojna = Nioba, matka naša, zároveň matka pre básnika symbolizuje život. Motív rodiny, domova prinášajú zb. Moje poludnie, Vysoké letné nebe, Slnce nad nami. Ani Andrej Plávka neobišiel pôvodné hodnoty prepojené so spomienkami ma detstvo a domov: Tri prúty Liptova, Domovina moja, Liptovská píšťala.
Motív vojny a Povstania nachádzame v zb.: Ohne na horách, Zelená ratolesť. Tému rodného kraja v podobe vlasti alebo milovanej republiky zachytili predstavitelia staršej generácie, napr. Rázus v zb. Kameň na medzi, keďže bol veľkým národovcom, v práci vyjadril sklamanie nad vývinom spločensko- politických udalosti po vzniku ČSR. Poznámka: Rázusove zbierky s vojnovou témou sú v otázke č. 16. Ďalším bol Š. Krčméry, ktorý sa vo svojej zb. Piesne a balady vracia späť k tradičným hodnotám (svedčí o tom i názov), podáva pohľad do slovenských národných dejín.
Ján Smrek si na rodný kraj s obľubou a bázňou spomína vo veršoch zb. Zrno a vojnu zavrhuje v tvorbe Hostina, Studňa. Dôležité je ešte spomenúť E.B. Lukáča a jeho veľkú snahu poukázať na nebezpečenstvo fašizmu v zb. Spoveď, Moloch, Bábel. To, že domov je pre človeka nenahraditeľný, najmä, ak je v cudzine, cítiť zo zb. Dunaj a Seina.
V medzivojnovom období sa zviditeľnil svojou tvorbou i Valentín Beniak, taktiež neopomenul zlobu vojny v troch zb. Žofia, Popolec, Igric. Národný motív splýva so spoločenskom témou v zb. Poštový holub a Bukvica. V dejinách literatúry sa objavila i postava básnika s národno – útočnými snahami - Andrej Žarnov - v prácach Hlas krvi , Kvapka krvi. Z generácie mladších autorov možno spomenúť začiatky Milana Rúfusa a jeho návrat do detstva v zb. Zvony alebo Kolíska, výber z nich vyšiel pod názvom Kolíska spieva deťom. Upozornenie: obsah otázky podobný otázke č. 16! Odporúčanie: Naučiť sa naspamäť ukážu zo skladby alebo básne od niektorého z básnikov spomínaných v ot. 16 al. 17 ( napr. Smrek, Mihálik, Rázus,…)
LYRIZOVANÁ PRÓZA A JEJ MIESTO V SLOVENSKEJ LITERATÚRE
Súčasťou existencie a vývinu medzivojnovej literatúry boli nielen prúdy a generácie poetikov, ale i prozaickí autori. Určitú výnimočnosť dosiahla skupina spisovateľov známa pod názvom lyrizovaná próza- próza naturizmu. Príčinou ich vstupu do literatúry bola snaha obnoviť citovosť v próze, jej nedostatok spôsobili najmä spoločensko – politické dôsledky a nedôvera v silu rozumu. Naskytala sa nová možnosť ako prekonať literárnu krízu.
LP siaha po metódach lyriky, do príbehu včleňuje lyrické prvky, čím text robí pestrejším, živším a pútavejším, príroda sa v jej dielach stáva prirodzenou súčasťou, správa sa ako jedna z postáv, zobrazovaný ja vzťah človeka k nej a opačne, spisovatelia pozornosť sústreďujú najmä na dedinského človeka alebo ľudí – vrchárov či valachov, ktorí majú k prírode blízko, dôležitou súčasťou kompozície je motív mýtickosti až fantázie, takže môže dôjsť aj k nerozoznaniu hraníc medzi skutočným svetom a svetom fantázie, hrdinovia sú výnimočné postavy konajúce vo výnimočných situáciách, často využívanými prostriedkami sú metafora, personifikácia, podobenstvo či eufónia, príbeh nahrádza umelecké rozprávanie, najmä v prvej osobe a vnútorný monológ.
Predstaviteľmi LP so sociálnou témou boli napr. Jozef Horák – Biele ruky, Zahmlený návrat (zb. noviel), Hory mlčia (román o SNP), Legendy alebo Ján Bodenek, ktorý spracoval psychologický námet na sociálnom základe – románový debut Ivkova biela mať. Osudy „človeka prírody“ neobišiel ani J.C. Hronský v románe Jozef Mak = „človek milión“, čiže jeden z mnohých s vopred určeným osudom, pasívny voči životu.
Významnými predstaviteľmi LP bola najmä štvorica autorov: Ľudo Ondrejov, Dobroslav Chrobák, Margita Figuli a František Švantner. Rozpor medzi vrchárskym životom v prírode a mestom je východiskom 1. časť románovej trilógie Ondrejova Zbojnícka mladosť. (!) Hlavnou postavou je „dieťa prírody“, chlapec Jerguš Lapin. Cez neho sa Ondrejov snaží naplniť ideálny vzťah medzi človekom a prírodou. V texte vidieť inšpiráciu vo vlastnom detstve a v slovenskom folklóre. Román má jednoduchú kompozíciu, rozčlenený je na kapitoly, časté je oživovanie prírody a personifikácia.
Druhá časť trilógie vychádza pod názvom Jerguš Lapin, v nej hlavný hrdina zažíva 1. vojnu, ocitá sa v rozporných životných situáciách, napokon sa rozhodne pre roľnícku tradíciu, hoci v 1. dieli ho poznáme ako vrchára. V poslednej časti Na zemi sú tvoje hviezdy postava Jerguša je nahradená Ondrejom Šimčiskom. V porovnaní s predchádzajúcim hrdinom je negatívny a pasívny vo vzťahu k okoliu. Do jeho života zasiahne vojna i povstanie a napokon zomiera na matkinom hrobe zasiahnutý guľkou. Táto práca je zo všetkých troch umelecky najslabšia. Celá trilógia vyšla pod názvom Slnko vystúpilo nad hory. Dielo D. Chrobáka bolo neveľké rozsahom, ale významné obsahom.
Debutoval zb. noviel Kamarát Jašek, kde stvárnil dve témy: dedinu a mesto. V rovnomennej novele odohrávajúcej sa v horskom prostredí je Jašek podrobený skúške lásky k Etelke. Bojuje proti prišelcovi z mesta „chrchliakovi“, ktorý dievča zvábi do mesta, stáva sa z nej prostitútka, Jašek v sebaobrane soka zabije (predstavuje zlo), záver je jasný- zaľúbenci sa stretávajú uprostred prírody. Hlavná myšlienka: víťazstvo hodnôt (láska, mladosť, česť) a svetonázoru dedinského človeka. Priam rozprávkovo a mýticky je napísaná novela o hľadaní cti, dôvery a lásky Drak sa vracia.
Je to príbeh Martina Lepiča Madlušovie, prezývaný drak, ktorého dedina neprijme medzi seba, lebo sa líši pôvodom (najdúch), remeslom (hrnčiar s umeleckými sklonmi), takže ho pokladajú za čarodejníka, ktorý je príčinou prírodných pohrôm, kt. postretli dedinu za posledný rok. Po konflikte sa z dediny odsťahuje, no po rokoch prichádza späť a je rozhodnutý očistiť sa v očiach dedinčanov. Príležitosť vidí v záchrane stáda, kt. uviazlo v horskom prostredí a ohrozuje ho oheň. Popri tejto sujetovej línii sa odohráva ešte ďalšia, v podobe ľúbostného trojuholníka medzi Drakom, Evou a Šimonom Jariabkom. Práve on ho sprevádza na ceste do hôr (poslala ho dedina, mysliac si, že medzi oboma sokmi dôjde ku konfliktu, Šimon Draka zabije a oni sa zbavia „votrelca“,kt., im nevyhovuje a kt. sa boja.).
Lenže úspešnou záchrannou akciou si Martin vyslúži obdiv a vďaku dediny, teda ho príjmu do svojho spoločenstva, čo je pre neho dostatočným zadosťučinením. Dejovo je príbeh jednoduchý (ako rozprávka), Drak je symbolom obetavého hrdinu s prometeovským úsilím, zahalený do tajomstva, s úlohou pozorovateľa. Autor využil hovorový jazyk, expresívnosť a štylistické prvky ľudovej rozprávky. Figuli sa zamerala na stvárnenie problému ženy obklopeného mýtickými, legendárnymi a rozprávkovými prvkami. Svedčí o tom novela Tri gaštanové kone. Dej je čitateľovi predkladaný ako séria skúšok, kt. musí hlavný hrdina zdolať, aby bol hoden odmeny, a aby nás utvrdil v tom, že sa oplatí dodržiavať princípy dobra, pokory a etiky.
Príbeh sa nám odkrýva v trojuholníku: Peter (rozprávač, rojko, milý človek- kladný hrdina), Magdaléna (krehká a čistá duša), Jano Zápotočný ( Petrov protipól, záporná postava). Petra a Magdalénu spája čistá láska, kt. sa snaží zničiť pašerák koní -Jano. Matka však chce, aby sa dcéra vydala za bohatého gazdu, preto ju so Zápotočným zasnúbi. Počas svätojánskej noci si P a M prisahajú vernosť s podmienkou, že presne o rok príde po ňu P na troch gaštanových koňoch a odvedie si ju do ich nového domu.
Lenže Jano ich rozhovor vypočuje, M zneuctí, takže je nútená vziať si ho. M je veľmi nešťastná, jej muž je násilnícky, lebo vidí, že ho nemiluje. Peter prichádza po roku s tromi vypožičanými gaštanovými koňmi, no dozvedá sa o nedodržanom sľube a o surovom manželstve. Záver je priam rozprávkový, dobro víťazí v podobe pomsty- týraný kôň symbolizuje spravodlivosť, pod jeho kopytami nachádza Zápotočný smrť.
Autorka stavila na symboliku, najmä biblické motívy (návrat do strateného kraja = nový dom v Turci, zároveň spokojný spoločný život), kone ( láska, viera, nádej) a rozprávkové motívy (symbolika čísel = 3 kone, 3 postavy, dobro víťazí nad zlom, ponaučenie = napĺňať kresťanské dobro a lásku)… Lyrickosť príbehu je podčiarknutá básnickými prostriedkami, najmä personifikáciou. Tvorbu Švantnera možno označiť za vyvrcholenie prózy naturizmu. Debutoval zb. noviel Malka.
Dej je situovaný do horského prostredia a spája ich téma smrti, kt. dopĺňa tajomstvo al. nejaký problém. Základom rovnomennej novely je tragické nedorozumenie. Valach hrdina a zároveň rozprávač sa zaľúbi do dievčaťa Malky. Tá jeho lásku opätuje. Dej sa zauzľuje, keď sa v príbehu objaví Šajban, ktorého valach považuje za soka v láske.
Dozvie sa, že je hľadaný políciou, preto ho udá. Neskôr zistí, že je to Malkin brat, chce ho varovať, ale je neskoro. Dochádza k tragédii a žandári namiesto Šajbana zastrelia Malku. Novela doznieva dojemným vyjadrením citov valacha, ktoré adresuje prírode. Pritom sa mu zdá, že sa milá naňho usmieva. U tohoto autora, ktorého text je príliš tajomný a neznámy, víťazí prírodný princíp nad ľudským. V románovej novele Nevesta hôľ nadradil predstavivosť a mýtus nad reálnosť deja. Čitateľ často nevie, či sa pohybuje vo svete fantázie alebo skutočnosti. Rozprávač je imaginárny, neurčitý.
Poznávame ho postupne z románového deja, ale nedozvieme sa jeho meno. Základ tvorí hľadanie údajného soka v láske (postava Zuny = svet vrchov) a pokus odstrániť ho. Lesník Libor, predstaviteľ civilizovaného sveta, odhaľuje tvár svojho protivníka. Nie je to konkrétna postava, ale obraz mýticky poňatej prírody a jej premien. Tento boj je v skutočnosti zápas so sebou samým, nakoniec rezignuje a podvolí sa svojej ilúzii. Švantner veľmi obratne pracuje s víziou, snom, i preludom. V príbehu dochádza k premene ľudí na zvieratá a opačne. Treba ešte pripomenúť, že mýtus lásky a prírody sú alegóriou (zašifrované v texte) protipólu vojny s jej zničujúcou silou, keďže dielo vzniklo počas 2. vojny.
IDEA VŠESLOVANSKEJ VZÁJOMNOSTI V KLASICIZME (BERNOLÁK, HOLLÝ, KOLLÁR)
Napriek vláde silného centralizmu v rakúskej ríši nebolo možné zastaviť vznikajúce národnostné hnutia. Silnel najmä odpor proti nemčine. Maďarská šľachta sa usilovala zaviesť maďarčinu do úradov i do škôl, a to na úkor nemaďarských národností. Tu sa rozchádzajú názory slovenských a maďarských národných buditeľov. Vznik slovanskej myšlienky a jej ovplyvňovanie národného hnutia bol zložitým a protirečivým javom.
Na jednej strane pomáhala utvárať úzke vzťahy medzi slovanskými národmi, na druhej strane spomaľovala formovanie vlastnej národnej jednoty, oslabovala boj proti feudalizmu. Literatúra vyjadruje potreby národného hnutia, stáva sa politickou a pripomína uvedomenie si Slovákov ako národa. Zároveň je ovplyvňovaná racionalizmom, ktorý zdôrazňuje slobodu myslenia a spoločenskú rovnosť. Prioritou osvietenstva je otázky vzdelanosti a jeho šírenie medzi obyčajným ľudom. Osvietenstvo podnecuje vznik umelec. Smeru – klasicizmu. Inšpiruje sa umením antiky a renesancie.
Významnú úlohu zohralo aj Slovenské učené tovarišstvo (založili Bernolák a Fándly – r.1792 v Trnave). Prvý cieľom zakladateľov bolo šírenie a rozvíjanie spisovného jazyka. Keď bolo splnené toto, potom sa mohli podieľať na šírení vzdelanosti. Kodifikátorom prvého spisovného jazyka sa stal A. Bernolák, vychádzal z kultúrneho západoslov. nárečia, ale očakávaný úspech neprišiel. Svoje pravopisné úsilie zdôvodnil v prácach Jazykovednokritická rozprava o slovenských písmenách a Slovenská gramatika.
Zavŕšením jeho jazykovednej práce bol slovník Slovár slovensko – česko- laťinsko – ňemecko – uherskí. Významnými priekopníkmi všeslovanskej vzájomnosti boli Ján Kollár a Ján Hollý. Kollár svoje pronárodné úsilie zakotvil v cyklickej básnickej skladbe Slávy dcéra. Písaná je v češtine, Kollár presadzoval jednotný jazyk pre Čechov, Moravanov i Slovákov. Obsahuje Předzpěv a 5 spevov, ktoré tvoria sonety (znelky). Usiloval sa zladil osobné a občianskym. Už v predspeve je vyjadrená idea skladby. Prechádza minulosťou, prítomnosťou a budúcnosťou, aby zobrazil položenie Slovákov. Vyzýva ich, aby sa vzchopili a bojovali za lepšiu budúcnosť.
Spevy pomenoval podľa riek: I. Sála – spomína na študentské časy v Jene, kde sa zaľúbil do Frederiky Schmidtovej , nazýva ju Mína, pripisuje jej všetky krásy sveta, II. Labe, Rén, Vltava + III. Dunaj – putuje po slovanských krajinách (symbolizujú rieky), je tu mnoho opisných častí a historických úvah, IV. Léthé ( z gréc. mytológie rieka zabudnutia, symbolizuje slovanské nebo) – prechádza sa s Mínou po slovan. Nebi, V. Acheron ( rieka v podsvetí, podľa Kollára slovanské peklo) – tu umiestnil neprajníkov Slovanov. Kollár v skladbe stotožnil lásku k žene s láskou k vlasti a zanechal výzvu k práci pre národ a k svornosti. Z ďalšej tvorby známe sú najmä jeho Národnie spievanky – zb. slovensk. ľud. piesní. V tvorbe Hollého dominovali myšlienky humanity, slobody a vlastenectva (písal bernolákovčinou). Najvýznamnejším jeho dielom je epos Svatopluk(12 spevov). Spracúva historickú tému z 9. st., dej sa začína uväznením Svätopluka v Bavorsku.
Medzi cisárom Kolomanom a veľkomoravským panovníkom Rastislavom sa odohrávajú boje – snaha podmaniť si Slovanov. Svätopluk prisahá vernosť Kolomanovi a pomáha jeho vojsku v boji. Rastislava vydáva Nemcom, tí ho oslepia a zatvoria do kláštora. Svätopluk túži po nezávislosti a samostatnosti, opustí Kolomana, prejde na slovanskú stranu a vedie ju do boja proti Nemcom. Víťazí jako vodca slovan. kmeňov pod Devínom. Cieľom autora bolo prostredníctvom slávnej minulosti pozdvihnúť národné povedomie Slovákov.
V epose o apoštoloch Cirillo – Metodiada opisuje príchod svätcov na VM, ich život a pôsobenie, najmä ich duchovné víťazstvo nad intrigánstvom franských kňazov. V treťom epose Sláv spracoval vymyslený príbeh bojov medzi Tatrancami a Čudmi. Na čele slovans. kmeňa stojí Sláv, ktorý úspešne víťazí nad násilníckym kmeňom. Hollý zobrazil utláčanie Slovákov inými národmi.
Dielo Selanky má podobu 21 idylických básní, v kt. vyzdvihuje pokojný a zmysluplný pastiersky život. Hollý mal veľmi pozitívny a významný vplyv na štúrovskú generáciu. Z ďalších predstaviteľov : Jozef Ignác Bajza : René mláďenca príhodi a skúsenosťi – 1. slovenský román Juraj Fándly – propagoval reformy Jozefa II. – Dôverná zmluva medzi mníchom a diablom Pavol Jozef Šafárik snažil sa dokázať, že Slovania patria k najstarším národom v Európe
ZÁNIK FEUDALIZMU A NÁSTUP KAPITALIZMU V SLOVENSKEJ DRAMATICKEJ TVORBE (CHALÚPKA, ZÁBORSKÝ, PALÁRIK)
Po porážke revolúcie v r. 1848/49 nastolila viedenská vláda politický režim uskutočňovaný ministrom vnútra A. Bachom. Vyznačoval sa silnou centralizáciou, násilným ponemčovaním, cenzúrou a dozorom mnohých uvedomelých Slovákov. Toto obdobie nazývame Bachovým absolutizmom. Po páde B. absolutizmu r.1859 národné hnutie ožilo. 6. a 7. júna 1861 sa konalo v Martine memorandové zhromaždenie, kt. prijalo dokument „Memorandum národa slovenského“. Vyslovená bola požiadavka národa, reči, školstva, kultúry a administratívy.
V r.1863 došlo k založeniu Matice slovenskej a troch slovenských gymnázií v Revúcej, Kláštore pod Znievom a Martine. MS sa stala celonárodnou kultúrnou inštitúciou a združovala slovenských vzdelancov. /existovala v rokoch 1863-1875 matičné obdobie/ V tomto období doznieva štúrovská literatúra a do popredia sa dostáva realisticko – satirická dráma kritizujúca spoločenský život. Jedným z predstaviteľov, kt. zároveň výrazne ovplyvnil rozvoj drámy na Slovensku, bol Ján Chalupka.
Založil prvý ochotnícky divadelný krúžok a je autorom prvej veselohry Kocúrkovo alebo Len aby sme v hanbe nezostali. V hre poukázal na morálny úpadok meštiactva, pričom použil satiru a humor.
Dej sa odohráva v malom mestečku, v kt. sa zídu členovia mestskej rady, aby zvolili nového učiteľa. Hlavnou postavou je čižmársky majster Jánoš Tesnošil ( vo svete sa podučil maďarčine a do slovenčiny zapája maďarské slová- povyšuje nad inými, no neuvedomuje si, že sa zosmiešňuje). Tesnošil podporuje susedovho syna, aby si vzal jeho rozmaznanú a bezočivú dcéru. Školský a cirkevný inšpektor- pán z Chudobníc ( schudobnelý zeman, vystupuje ako Maďar, hoci po maďarsky nevie, a núti do toho i svojho nasprostastého syna Atilu ) presadí svojho kandidáta- Slobodu. Na nového učiteľa si robia zálusk mnohé matky ako na potenciálneho ženícha svojich dcér.
Jednou z nich je i p. Tesnošilová (falošná, klebetná a závistlivá, chce dobre vydať svoju dcéru). Lenže zaliečanie nepomôže, lebo Sloboda má rád Ľudmilu, dcéru bývalého učiteľa Procházku, zároveň je predstaviteľom národne uvedomelej inteligencie, odmieta učiť deti maďarsky. Hra zosmiešňuje popánštených malomeštiakov a ich namyslenosť a lenivosť.
Ďalší predstaviteľ Jonáš Záborský písal najmä historické hry: 1. drámy s témou VM a slovensko- uhorských dejín (Bitka pri Rozhanovciach) 2. drámy zo srbsko- uhorských dejín (Stroskotanie Srbska) 3. hry knižného charakteru, iba málo z nich bolo divadelne spracovaných Najznámejšou je jeho veselohra Najdúch. Skladá sa z 5 dejstiev, hlavný dej súvisí s nemanželským dieťaťom mladého zemana Gejzu Kobozyho a sedliačky Maňuše Rojkovičovej (1. dej. línia). Zvedená Maňuša prinesie na dvor zemského pána košík s dieťaťom, aby ho vychovali, pretože ona žije v biede. Kobozyovci odmietajú dieťa a dievča zavrú do pivnice, aby sa o tom nik nedozvedel. Matka dievčaťa zburcuje celú dedinu do ostrého protestu voči pánskej rodine, chcú podpáliť kaštieľ, ale zabráni im v tom miestny farár Kozák a Maňuša si odnáša dieťa domov.
Zápletka 2. dej. línie sa točí okolo volieb slúžneho, kt. chce vyhrať Kobozy. Na podplatenie voličov počíta s vyženenými peniazmi zo sobáša s Ľudmilou Chrenovskou, bohatou dedičkou. Jej pyšná matka situáciu pochopí až po strate majetku a súhlasí s dcériným rozhodnutím vydať sa za chudobného, ale morálne čistého Jablonkaya. Voľby vyhráva Jablonkay. Hra je ostrou satirou zemianstva a opovrhuje mravnými návykmi vidieckej šľachty. Z ďalších prác zaujímavá je poviedka Dva dni v Chujave, v kt. zachytil sociálne pomery na dedine.
Má dve časti: 1.Deň škaredý- kritický obraz dediny, vyvodený na základe zaostalosti a biedy, ľud je pasívny, zmieta sa v stave opilosti a špiny, škola ani nie je školou, rozpadáva sa, ľudia sa nechávajú vykorisťovať dedinskými boháčmi a mestskými pánmi. Tento stav pripomína Timraviných Ťapákovcov v ešte zaostalejšom vydaní. 2.Deň pekný- zaostalá Chujava sa premenila a na novú a kultúrnu dedinu, pozitívum pre jej obyvateľov je farár Rastic, učiteľ Semenák, úradník Rozumovský a právnik Stupnický, tí premenia ľudí lenivých na ľudí aktívnych a spôsobných. /ich priezviska sú symbolom hodnôt, kt. dedine prinášajú/ Z hier Jána Palárika sa najznámejšou stala 3-dejstvová veselohra Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch.
Z hľ. kompozície hru delíme na 4 časti : expozíciu- zoznámenie s postavami a vzťahmi medzi nimi, kolízia- príchod budúceho ženícha a zámena postáv grófky a jej priateľky, vyvrcholenie- zememerač Rohon vyznáva lásku nepravej grófke (Miluši) a barón Kostrovický žiada o ruku nepravé dievča z ľudu (Elizu), rozuzlenie vysvetlenie zámeny, požehnanie mladým párom, účasť na dožinkovej slávnosti Hlavnou myšlienkou je snaha zmierenia sociálne rozdielnych spoloč. vrstiev (pánska vrstva- grófka Eliza Hrabovská , slovenský ľud- ženci a žnice) , zároveň Slovákov a Maďarov (priatelia zo škôl barón Kostrovický a inžinier Rohon), a poukázanie na problém postavenia slovenskej inteligencie (tú zastupuje učiteľ
Oriešok a jeho dcéra Miluša) vo vtedajšej spoločnosti.
Postavy: Miluša- národne uvedomelá, tolerantná voči Uhorsku, vzdelaná a sebavedomá Eliza H.- pekná, milá k služobníctvu, vplyvom Miluše sa hlási k slovenskému pôvodu Ľudovít Kostrovický- snúbenec grófky Elizy, priateľský, uprednostňujúci lásku pred peniazmi, hlási sa k maďarskému národu, hoci pôvod má slovenský Ing. Rohon- priateľ baróna, pôvodom Slovák, ale ovplyvnený maďarizáciou, Miluša ho obráti späť na Slováka komorná Capková – negatívna postava, povýšenecká a nepriateľská voči ostatným, najmä k Miluši, kt. považuje za votrelca v grófskej rodine Celý príbeh smeruje k jasnému zmiereniu, pričom autor verí, že vlastenectvo možno nájsť i v radoch šľachty, kt. si vie vážiť i slovenskú inteligenciu. Motív dvojníctva uplatnil Palárik i v iných hrách, napr. Inkognito, Drotár.
TÉMA MESTA V SLOVENSKEJ LITERATÚRE
Téma mesta sa v slovenskej literatúre začala výraznejšie uplatňovať až od 19. st., kedy tiež možno konštatovať výraznejšie formovanie slovens. motívu v našich mestách a mestečkách. Jedným z prvých, kt. sa zaoberali týmto prostredím, bol dramatik Ján Chalupka vo veselohre Kocúrkovo. Jeho malomesto je prostredím, v kt. žijú ľudia s vlastnosťami vhodnými na ostrú satiru – toto nachádzame v rodine Tesnošilovcov s ich obmedzenosťou, pýchou, lenivosťou a túžbou dostať sa do lepšej spoločnosti. Nemožno si nevšimnúť autorov výsmech z ich snahy naučiť sa maďarsky takým spôsobom, že v reči používajú maďarské slová.
Pozitívum v rámci príbehu tvorí učiteľ Sloboda, kt. je neľútostný z hľ. morálky a pronárodnej orientácie. Otázka „Kocúrkova! zostala aktuálnou podnes, týmto názvom označujeme negatívne sa reprezentujúcu určitú spoločenskú societu. Satiru využil na stvárnenie malomesta aj romantický predstaviteľ J. M. Hurban v novele Od Silvestra do Troch kráľov. Tá sa nesie v podobnom duchu ako Kocúrkovo, výsmech autor naznačil už v názve mesta- Bruchoslavice.
Komická je postava starého mládenca Šúplatu s jeho zápornými vlastnosťami vypočítavosť, chamtivosť, kt. ho ženú vpred v túžbe po majetku. Je ochotný oženiť sa so starou slúžkou, lebo je majiteľkou víťazného žrebu. Hurban však nezabudol ani na protipól- predstaviteľov inteligencie Brožka a Milenského. Z realistov do tohto námetu zasiahol i J. G. Tajovský v poviedke Mišo. Prostredníctvom hlavnej postavy sa dostávame z dedinského prostredia do mestského v úsilí prilepšiť si. Autor ukázal, že nie každý si vie nájsť v novom prostredí svoje miesto.
Mišo prichádza za prácou, robí pomocníka , neskôr robotníka vo fabrike, ale šťastie sa mu obracia chrbtom a končí ako žobrák (je na tom ešte horšie ako predtým). Nakoniec odchádza a vracia sa späť do rodiska. Ďalší realista, Janko Jesenský, sa témou mesta zaoberal dôslednejšie v súbore próz Malomestské rozprávky. Humorom, iróniou a satirou zosmiešňuje svoje postavy, kt. majú charakter figúrok. Podarilo sa mu nádherne zachytiť ich vonkajšie i vnútorné vlastnosti. Príklad za všetkých je pani Rafiková, sama intrigánka a hrdopýška, ale k iným kritická a falošná /pozn.- podľa tejto predlohy bola spracovaná TV inscenácia Pomsta starej dámy/.
Známa je aj poviedka o ľudskej hlúposti a obmedzenosti malomeštiakov Slnečný kúpeľ. Tému města a vnútromestských vzťahov vysoko umelecky zmapoval v románe Demokrati. Využil postavu dr. Landíka, kt. sa snaží objektívne posudzovať život v Starom meste , keď tam pracuje ako úradník. Vplyv veľkomesta – Nové město (Bratislava) na typickú rodinu naznačil na rodine dr. Petrovčina.
V príbehu dominuje pretvárka, karierizmus, polit. boj i správanie bez kultúry a pravidiel. Kritický postoj voči mestskému prostrediu mal i L. N. Jégé v románe Cesta životom. Postava advokáta Svoreňa zastupuje takmer všetky nevhodné charakterové črty slovenského malomeštiaka – slaboch, intrigán, karierista a odrodilec(slovenské vymení za maďarské). Iný pohľad na mesto mal Ivan Horváth (prozaik) v novele Laco a Bratislava. Laco je vnútorne i navonok očarený z hlavného mesta, nevie sa ho nasýtiť, všetko najmä z hľ. študentského spôsobu života. Bratislava je hlavnou postavou i v jeho experimentálnej próze Život s Laurou.
Rôzne európske mestá nám dovolil spoznávať v zb. próz Vízum do Európy. Ani básnici neobišli mesto bez povšimnutia, najmä v medzivojnovom období. Svedčí o tom zb. E. B. Lukáča Dunaj a Seina- komparácia (porovnávanie) Slovenska a Francúzska (domovu a sveta). Stojí si za svojím presvedčením, že domovina symbolizuje pokoj a istotu, kým město značí nemorálnosť a ľudia v ňom sú nepriateľskí, čiže predstava dobra a zla. Ukážka z básne Taedium urbis /v preklade Hnus z mesta/: Bohatstvá veľkomesta, zlatisté strechy dómov, Ich rozkoš, mam a jed, ich sláva, sprzna, slasť, všetko to cudzie mi, je inde moja vlasť, tam medzi bralami môj čarokrásny domov.
Ján Smrek mal pozitívny vzťah nielen k svetu, ale aj k mestu. Dej jeho najslávnejšej poémy Básnik a žena sa odohráva v Bratislave, kt. je tichým pozorovateľom stretnutia básnika so ženou. To isté mesto sa objavilo u Novomeského v známej básni Nedeľa, hoci vo všeobecnejšej polohe ( nachádza v ňom i rozpory i určitý prínos- civilizácia). Myšlienka života v meste neboli veľmi naklonení autori naturizmu, príznačný je pre nich protiklad dediny (prírody) a mesta. Ľudo Ondrejov- Zbojnícka mladosť, Jerguš Lapin Dobroslav Chrobák – Kamarát Jašek Aj dramatici medziv. obd. satirujú malomesto, napr.
Ivan Stodola v komediách Náš pán minister, Čaj u pána senátora, Jožko Púčik a jeho kariéra. Výsmechom je nasiaknutá i komédia J. B. –Ivana Mastný hrniec. U oboch autorov je to akoby návrat k chalupkovskej téme. Spoločensky nepriaznivá téma 2. vojny sa preniesla aj do liter. por. 45, konkrétne u Vladimíra Mináča do 1. časti trilógie Generácia- Dlhý čas čakania. Bratislava sa zmieta v zmätku a obavách, kt. sa odrážajú v konaní postáv. Po prostredí južného Slovenska siahol Ladialav Ballek v „palánkovskom“ cykle – Južná pošta, Pomocník a Agáty. Dej sa odohráva v malom povojnovom mestečku.
Z mladšej generácie spisovateľov možno spomenúť: básnika Daniela Heviera so zbierkami Nonstop, Elektrónkový klaun, Básne z reklamnej kampane na koniec sveta /- pohľad na Bratislavu je úprimný, priamy a realistický/ a prozaika Petra Pišťánka s ronánovou trilógiou Rivers of Babylon I., II.,III. Jeho pohľad na Bratislavu po r. 1989 je surový, drsný, brutálny až vulgárny. Podal ho cez svet vekslákov (to je niekto, kto sa nezákonne zaoberá výmenou peňazí) , Cigánov, prostitútok, mafiánov. Tematika mesta a malomesta je autormi stvárnená rozmanito a pestro, ale badať prevahu satiry a kritiky. Napriek všetkému možno povedať, že bola spracovaná dôsledne a vyčerpávajúco z hľ. umelecko- estetického.
ÚSTNA ĽUDOVÁ SLOVESNOSŤ A JEJ VPLYV NA UMELÚ LITERATÚRU
Ústna ľudová slovesnosť vznikala od najstarších čias, šírila sa ústnym podaním a jej autori sú neznámi. Do ľud. slovesnosti patria lyrické, epické, dramatické, prozaické i veršované útvary. Spočiatku bola spojená s magickými obradmi (zaklínadlá). Pod vplyvom kresťanstva tento druh folklóru zanikal a nahradil ho kalendárny obradový folklór (piesne), dramatické prejavy (koledy s betlehemom),a rodinný folklór (pohrebné a svadobné piesne).
Medzi najstaršie žánre patria balady, kt. zobrazovali spoločenské a rodinné vzťahy (napr. Mati diovča zháňa). Mali veršovanú podobu. Z prozaických žánrov sa rozvíjali kratšie útvary ako príslovia, porekadlá, pranostiky a hádanky. K rozsiahlejším žánrom patrili báje, rozprávky (zvieracie, fantastické, čarovné a legendové) a povesti (miestne, historické, heraldické). Báje vysvetľovali prírodné javy a vyskytovali sa v nich nadprirodzené bytosti. Miestne povesti sa viazali k hradom či mestám, historické k dôležitým dejinným udalostiam, heraldické rozprávali o okolnostiach vzniku erbov.
Z povestí sa stali najznámejšie a krvavej Alžbete Bathoryovej a o sitnianskych rytieroch. V 15. st. vznikajú historické piesne a historické povesti späté s postavou – kráľom Matejom Korvínom. Už koncom 16. st. vznikajú regrútske a vojenské piesne spojené s témou protitureckých vpádov (napr. Hory, hory, čierne hory, Rabovali Turci až do Biele hory). V 17. st. zaznamenávame sa rozvíjajú lyrické piesne, najmä trávnice, ľúbostné, vojenské, pastierske, žartovné a uspávanky. Naša ĽS sa obohatila aj o koledy.
Z prozaických útvarov sa pestovali zvieracie rozprávky ( o prefíkaných líškach, či dobromyseľných medveďoch, napr. Medveď a líška), ďalej legendistické so žartovným motívom ( o pozemskom putovaní Krista s Petrom)a tiež fantastické (o Popolvárovi, Valibukovi a i.). V 18. st. sa rozvíja aj detský folklór (vyčítanky, rečňovanky, jazykolamy) a vznikajú zbojnícke piesne s jánošíkovskou témou (Hore háj, dolu háj,). Z prozaických žánrov v popredí boli realistické, dobrodružné a novelistické rozprávky z každodenného života, kde hrdinami boli jednoduchí ľudia (O troch grošoch, Prorok Rak).
Z ďalších žánrov sa vykryštalizovala ľudová dráma, príslovie z Biblie (Kto do teba kameňom, ty doňho chlebom), porekadlá (Babka k babce, budú kapce), pranostiky (Katerina na ľade, Vianoce na blate). ĽS mala v tomto období už ustálené črty, vynikala jednoduchosťou, na vyjadrenie typických myšlienok a nálad používala ustálené figúry a trópy. Verš bol šesť- osem- a dvanásťslabičný a sloha dvoj- až štvorveršová. V ľudovej poézii sa využívala rýmová asonancia- pripodobenie rýmu. ĽS už v humanizme a renesancii ovplyvňovala umelú literatúru. Vidieť to v historických spevoch Martina Bošňáka (Píseň o Modrom Kameni, Divíne, Zvolene), v kt. využíva osemslabič. verš a trojveršové strofy.
Balady svojím melodickým veršom mali vplyv na ľúbostnú poéziu (Píseň o dvoch uherských pánoch a tureckého císare dcére – neznámy autor). V období baroka využíval ĽS Hugolín Gavlovič vo veršovanej skladbe Valaská škola mravuv stodola sú v nej zveršované anekdoty, príslovia, porekadlá, hovorový jazyk. Najväčší vplyv mala ĽS na romantizmus: vznikali ponášky na ľud. piesne (Chalupka- Sen, Zrada, Junák, Botto- Báj na Dunaji), ale najmä balady J. Bottu (Žltá ľalia, Ctibor, Margita a Besná) aj. Kráľa (Zverbovaný, Kríž a čiapka, Bezbožné dievky, Zakliata panna vo Váhu …).
Práve jeho balady obsahujú tragickosť, tajomnosť a pochmúrnosť. Z prozaikov možno spomenúť J. Kalinčiaka- miestne povesti Orava, Mních, Serbianka, príslovia, porekadlá a ľud. reč využil v Reštavrácii. V realizme sa znaky ĽS objavujú iba sporadicky, napr. u Hviezdoslava (Hájnikova žena), Vajanského či Podjavorinskej. Z modernistov sa ĽS inšpiroval Ivan Krasko vo svojich prvých veršoch (Mamka, sladká mamka). V medzivojnovom období po balade siahol Š. Krčméry v zb. Piesne a balady, z naturistov Figuli, Chrobák, Švantner, Ondrejov, z nadrealizmu Fábry (Uťaté ruky- podoba detských riekaniek).
Zo súčasných autorov možno spomenúť M. Rúfusa, kt. využíva rozprávkové motívy s tragickým podtónom (Kniha rozprávok, Sobotné večery), mladší autori skôr inklinujú k parodovaní znakov ĽS, napr. Pišťánek, Tarageľ …
LÁSKA A JEJ PODOBY V DIELACH DOMÁCEJ A SVETOVEJ TVORBY
Jednou z najstarších a najpríťažlivejších tém umenia a tiež literatúry je láska. Jej literárne zobrazenie od najstarších čias po súčasnosť prešlo rôznymi zmenami, a predsa nemožno túto tému považovať za vyčerpanú, už nevhodnú pre umelecké stvárnenie. Patrí k večným témam. Najčastejšie ju autori štylizovali do pózy ľúbostného citu, nemenej obľúbená bola láska k vlasti, rodičovská láska či láska k životu. Už v antickej poézii sa ospevovali lásku ako hlboký a ušľachtilý cit, napr. v Grécku Sapfó a v Ríme Ovídiove elégie v cykle Láska, v kt. sa vyznal z lásky ku Corinne. V stredoveku sa „šíriteľmi lásky“ stali trubadúri vo Francúzsku a minnesängeri v Nemecku.
Pôsobivé diela o láske vyšli z pier humanistov, napr. Francesco Petrarca a jeho Spevník, kt. obsiahol sonety pre Lauru, Giovanni Boccaccio v Dekamerone píše o rôznorakej podobe lásky, no zdôrazňuje, že je to hlboký ľudský cit. V Anglicku dáva o sebe vedieť významný dramatik, vďaka kt. sa láska dostáva na divadelné dosky (prípadne do kín) ešte aj dnes- William Shakespeare: Rómeo a Júlia, Othello, Hamlet. Počiatky ľúbostnej tvorby na Slovensku sa viažu s veršovanou skladbou Píseň o dvúch uherských pánoch a tureckého cisáre dcére – príbeh dvoch šľachticov, kt. zo zajatia pomôže sultánova dcéra.
Z domácej klasicistickej tvorby nemožno nespomenúť Kollárovu Slávy dcéru, v kt. sa otvorene vyznáva z lásky k žene (Mína), no zároveň tento cit dáva do súvislosti s vlasťou, ktorej praje lepšiu budúcnosť bez akejkoľvek poroby. Dúfa, že tak jeho láska k Míne pretrvá až za hrob a Slovanom svitne na lepšie časy. Obdobie romantizmu prináša i tragický pohľad na lásku- J. W. Goethe: Utrpenie mladého Werthera- hrdina je zožieraný láskou k Lotte, zúfalstvo ho doženie k samovražde. Tragicky pôsobí i láska v románe Victora Huga Chrám matky božej v Paríži, ktorý je príkladom toho, že oddane milujúci človek je ochotný položiť za lásku život a na ničom inom mu nezáleží.
Z našich romantikov tému lásku obohatil Sládkovič skladbou Marína, v ktorej sa z nevinnej študentskej lásky stáva láska úprimná a oddaná, postupne prechádzajúca do symbolickej podoby a láska nadobúda význam jednoty ( k žene i k vlasti). Obe tieto podoby už nesúperia ako u Kollára, ale vzájomne sa dopĺňajú: Vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne, Marínu drahú v peknej otčine A obe v jednom objímať. Zo štúrovskej prózy lásku jako silný cit zobrazili J.M. Hurban ,v diele Olejkár, a Kalinčiak v romantickej povesti Púť lásky. V realizme je väčšinou žena láskou ťažko skúšaná, čo môže viesť k samovražde, napr. u Gustava Flauberta Pani Bovaryová či u Tolstého Anna Kareninová.
Láska vypočítavá je v románe Červený a čierny od Stendhala ( hlavný hrdina Julien Sorel využíva priazeň žien) a v románe Miláčik od Guy de Maupassanta ( Georges Duroy zneužíva ženy chladnokrvne a bezohľadne). Dojímavá láska sa objavuje u Dostojevského v románe Zločin a trest ( Soňa pomôže študentovi Raskoľnikovi pochopiť jeho bezhlavé konanie- spácha dve vraždy, privedie ho k priznaniu a nasleduje ho do vyhnanstva na Sibír.). Zo slovenských realistov tému lásky najvýraznejšie spracoval Hviezdoslav v Hájnikovej žene, kde manželské šťastie naruší panovačný a ctibažný Villáni, čo donúti Hanku brániť sa pred jeho náruživými chúťkami, čo dospeje k zabitiu.
Vzťah Čajkovcov je podrobený zložitej skúške, ale svoju lásku si dokážu obhájiť, dokonca ich tento cit posilní. Neopätovanú a rozporuplnú lásku vykreslil Kukučín v novele Neprebudený. Ide o nevinné žartovanie Zuzky Bežanovej, kt. má vyvrcholenie v beznádeji a neschopnosti prijať realitu zo strany Ondráša Machuľu. Jeho túžba má nakoniec tragický záver – zomiera pri záchrane husí, ktoré jediné ho mali skutočne rady takého, aký bol. V románe Dom v stráni zobrazuje ľúbostný vzťah Katice a Nika, kt. vznikol na základe Katicinej vypočítavosti a túžbe byť súčasťou vyššej spoločnosti.
Ich vzťah prechádza niekoľkými štádiami- od prebúdzania, vyvrcholenia až po rozchod, čo vyznieva skutočne a vierohodne. Lásku podanú cez humor a ako víťaza nad majetkom ospevuje Tajovský do divadelných hier Ženský zákon a Statky – zmätky. Literárna moderna zobrazovala lásku v tragickom rozmere, často sú v jej popredí motívy nepochopenia, skepsy či zániku. Svedčí o tom zbierka Charlesa Baudelaira ( čárls bodlér)Kvety zla, lásku chápe ako trýznenie a trápenie sprevádzané vnútornou bolesťou. Podobne v tvorbe postupoval i E. B. Lukáč, najmä v zb. O láske neláskavej. Vystihuje zmiešané pocity človeka milujúceho, zároveň vyjadruje názor, že ani vzťah nie je ideálny. Veľmi pekne lásku „vyskloňoval“ Smrek, chápe ju ako čosi zmyslové a opojné.
Vystihol to vo zb. Božské uzly a v poéme Básnik a žena- vyjadrenie jeho vitalisticky chápaného vzťahu k láske, ako k najkrajšiemu, čo môže človeka stretnúť. Láska s prekážkami je hlavným hrdinom Figulinej novely Tri gaštanové kone, má podobu rozprávky, v kt. víťazí dobro nad zlom. Švantner v téme lásky vsadil na tragickosť- novela Malka, román Nevesta hôľ. Vojna ako väzniteľ lásky a jej rozkvetu je v dielach E. Hemingwaya (romány Zbohom zbraniam, Komu zvonia do hrobu), E.M. Remarqua (Traja kamaráti), R. Rollanda (novela Peter a Lucia). Pozn. : 1. svetová vojna!!! Alfonz Bednár siahol po viacnásobnej láske v románe Sklený vrch, v ktorom Ema Klaasová počas vojny i po nej prežíva tri vzťahy s troma mužmi a každý z nich v nej vyvoláva iné pocity, vždy je tá láska iná.
R. Jašík uspel s romanticko- tragickou láskou na pozadí vojnových udalostí v románe Námestie sv. Alžbety (židovka Eva a Igor, kt. ju ukrýva, nakoniec je zastrelená gestapom). Pozn. : 2. svetová vojna!!! Zaujímavo stvárnená je podoba súrodeneckej lásky – brata k mentálne zaostalej sestre u V. Šikulu S Rozárkou. Z básnikov po r. 45 nemožno v téme lásky obísť J. Kostru a jeho poému Ave Eva = vyznanie lásky všetkým ženám, nezabudol na lyrickosť, erotickosť, mýtickosť i konkrétnosť. Tretím „ctiteľom“ ženskosti v literatúre bol Miroslav Válek a jeho zb. Po písmenku, Len tak, Dotyky, Zakázaná láska, vybral sa cestou modernej intímnej lyriky. Obraz lásky v svetovej i našej literatúre možno považovať za nevyčerpateľný. Jej podoby súvisia s dobou, závisia od ľudskosti a ovplyvňujú životy.
POROVNANIE JEDNOTLIVÝCH LITERÁRNYCH OBDOBÍ. PERIODIZÁCIA SLOVENSKEJ LITEDRATÚRY
Vznik umeleckej literatúry a umelecké stvárnenie človeka ako literárn. hrdinu súvisí so vznikom prvých vyspelých civilizácií. O umeleckej literatúre možno uvažovať od stredoveku.
Za najstaršie literatúry sveta môžeme na základe historicko– literárnych výskumov považovať liter.: - sumerskú, z jej diel najznámejší je Epos o Gilgamešovi, zároveň označovaný za najstaršie liter. dielo na svete, staroegyptskú, z ktorej sa zachovali zlomky ľúbostných piesní na papyrusoch, Kniha mŕtvych, či životopisy, - židovská, ktorá dala svetu Bibliu, indická, v ktorej vznikli védy- posvätné knihya eposy Mahabharáta a Ramajána, antická: grécka Ilias a Odysea, Antigona,… rímska – diela s oslavou života, rôzne spevy, napr. od Vergília alebo téma lásky a ľudských túžob v tvorbe Ovídia a Horácia.
Poznámka ( otázka): EPOS- rozsiahly klasický epický útvar s krátkym dejom, v kt. hlavn. postavami sú bohovia/ polobohovia alebo osoby s výnimočnými vlastnosťami bojujúce za niečo al. proti niečomu, pričom jeho činy majú celospoločenský charakter./ druhy e: hrdinský, náboženský, rytiersky, idylický, komický,…/ ÓDA (elégia)- patrí do lyriky, oslavná báseň nejakej udalosti al. osobnosti IDYLA- malá lyrická báseň obdivujúca dedinský spôsob života a dedinské prostredie. Ak by sme sa mali zastaviť pri jednotlivých liter. obdobiach, pre stredovekú liter.(5.-15. st) sú charakteristické náboženské témy, motív večného života a nadpozemského sveta, typickým hrdinom je svätec, pustovník, trpiteľ. Žánre svetov. lit.: lyrické piesne, legendy, životopisy svätých, drámy (mystériá).
Lit. diela: Proglas, Moravsko – Panónske legendy, zo svetskej lit.- Pieseň o Rolandovi, Pieseň o Nibelungoch. ! Pozn. (otázka).: LEGENDA- veršovaný al. prozaický epický útvar s náboženskou témou, rozoberá život svätcov a ich osudy. Pre obdobie humanizmu a renesancie (14.-17.st)je charakteristický návrat k pozemským veciam a návrat k antike, liter. zaváňa viac svetskou témou ako náboženskou. Hrdinami príbehov sú ľudia bojujúci za vznešené ideály. Žánre: sonet, román, tragédia, všetky tri lit. druhy. Lit. diela: Rómeo a Júlia, Hamlet, Kráľ Lear(Shakespeare), Spevník (F: Petrarca), Božská komédia (D. Alighieri),… Barok(16.-18. st.)bol obdobím mnohých protikladov, opäť dominuje téma nadpozemského života. Žánre: duchovná poézia, modlitby, spevníky. Lit. diela: Piesne katolické(B. Sollosi), Piesne duchovné (J: Tranovský), Didactica magna, Orbis pictus(J.A. Komenský).
Pod vplyvom filozofie racionalizmu Descarta sa rozvíjal klasicizmus(17.-18. st.). Opieral sa o filozofické tvrdenie, že len prostredníctvom rozumu možno lepšie spoznávať svet. Žánre: eposy, elégie, sonety, román (1. slov. román René mládenca príhody a skúsenosti od J. I. Bajzu), komédie (od Moliera napr. Lakomec). Slov. liter. klasicizmus súvisí aj s počiatkom národného obrodenia a pokusom A. Bernoláka kodifikovať spisovnú slovenčinu(1787). Etapou v duchu revolučnej revolty v Európe i na Slovensku bol romantizmus (k. 18.-1.pol. 19. st.).
Predstavitelia romant . pociťovali rozpor medzi svojím vnútorným svetom a reálnym životom, vyjadrovali nesúhlas so spoločenskými udalosťami, ktoré v ľuďoch vyvolávali pocity smútku a beznádeje. Žánre: vo svete poézia i próza, i nás takmer všetky lyrické útvary, z epiky: balada(Kráľ, Botto), histor. román(V. Hugo- Chrám Matky Božej v Paríži),… ! OTÁZKA: Čo je balada, uviesť príklad. Nástup realizmu(2. pol. 19. st.- z. 20. st.) je spätý s priemyselnou revolúciou a rozvojom prírodných vied. Je to lit. smer, ktorý sa už nezameriava na minulosť, všíma si len prítomnosť a zobrazuje ju takú, aká naozaj je, hrdina je zvyčajne zo všetkých spoloč. tried, má kladné i záporné vlastnosti. Najviac sa z lit. druhov rozvíja epika a zo žánrov poviedka, novela a román. Autori: Balzac, Dickens, Dostojevskij, Kukučín, Hviezdoslav, Timrava,… Pozn.: Podrobne vedieť rozobrať jednotlivé diela, zvlášť slov. autorov.
Obdobie moderny má svoje začiatky medzi francúzskymi spisovateľmi na k. 19. st./ z. 20. st. Týmto pojmom (resp. avantgarda) označujeme nové umelecké smery, patrí tu symbolizmus, impresionizmus, dekadencia,…, kubizmus, expresionizmus, surrealizmus, … Mnohé z týchto smerov vznikajú aj ako reakcie na spoloč. polit. situáciu vo svete, napr. aj na udalosti 1. a 2. svet. vojny- stratená generácia, lyrizovaná próza, katolícka moderna. Po r. 1945 spisovatelia začínajú experimentovať, hľadať nové lit. postupy, niečo nové, o čom svedčí tzv. nový román (Allain Robe Grillet), absurdná dráma ( S. Backett), magický realizmus (Gabriel Garcia Marquez).
PO r. 1980 sa na lit. scéne slova ujíma postmoderna, jej predstaviteľov už nezaujíma dejovosť v texte, dôraz sa kladie na absurdné situácie s psychologickým podtextom (u. Eco, V. Nabokov, M. Kundera, D. Mitana, P. Vilikovský,…). Periodizácia slovenskej literatúry: Tri základné obdobia: I. Staršia slovenská lit. (800-1780) II. Novšia slovenská lit. (1780-1905) III. Slov. literatúra 20. st. (od r. 1900…) I: Staršia slov. lit.: 1. Stredoveká lit. (800-1500) 2. Humanistická a renesančná lit. (1500- 1650) 3. Baroková lit. (1650-1780) II. Novšia slov. lit.: 1. Klasicizmus (1780-1830) 2. Preromantizmus a romantizmus (1830-1850) 3. Od romantizmu k realizmu (1850- 1875) 4. Realizmus (1875-1905) III. Slov. lit. 20. st.: 1. Slov. lit. moderna (1905-1918) 2.
Medzivojnová lit.(1918- 1945) 3. Lit. po r. 1945(po 2. svet. vojne): 1945 – 48 1948 – 89 4. Súčasná slov. lit. ( lit. po r. 1989)
STAROSLOVIENSKA LITERATÚRA A JEJ MIESTO V DEJINÁCH SLOVENSKEJ LITERATÚRY (800-1000)
Základy slovenskej lit. súvisia s existenciou Veľkomoravskej ríše (9. st., založil Mojmír I.). V snahe zabrániť vplyvu franských kňazov požiadal knieža Rastislav o pomoc Michala III., vládcu Byzantskej ríše. Ten poslal na VM r. 863 vierozvestov Konštantína a Metoda, bratov zo Solúna. Pred príchodom na VM zostavili prvé slovanské písmo – hlaholiku, priniesli prvý slovan. jazyk- staroslovienčinu a preložili do staroslovienčiny modlitebné knihy (rituál- kniha obradných predpisov, misál- omšová kniha, žaltár- zbierka žalmov, breviár- kňazská modlitebná kniha). Preložili aj Nový zákon, Starý zákon a prvé zákonníky.
Podstata ich príchodu a pôsobenia na VM bola v šírení kresťanstva a vzdelanosti medzi slovanským ľudom. Konštantín je autorom prvej slovanskej básne Proglas ( predslov k Biblii).Oslavuje v nej starosloviensky preklad Písma obhajuje právo Slovanov mať svoj vlastný liturgický jazyk a zdôrazňuje potrebu vzdelania. K a M po príchode na VM založili nižšie a vyššie školstvo, organizovali cirkevný život a budovali štátny poriadok Veľkomoravskej ríše. Svoje poslanie a snahy museli viackrát hájiť v Ríme, najznámejšia je obhajoba staroslovienčiny pred pápežom Hadriánom II., keď Konštantín argumentoval tým, že staroslovienčina je rovnako hodným liturgickým jazykom ako gréčtina, hebrejčina a latinčina. Pápež potvrdil slovan. bohoslužbu a schválil staroslovienske preklady.
Po Rastislavovej smrti sa moci ujal Svätopluk a ten nebol priaznivo naklonený skutkom solúnskych bratov. Neustále im kládol rôzne prekážky a podporoval franských kňazov. Po smrti oboch misionárov pápež Štefan V. zakázal vykonávanie bohoslužieb v staroslovienčine. Väčšina slovienskych kňazov musela utiecť, medzi nimi aj žiaci K a M, uchýlili sa v Bulharsku, kde v 10. st. zostavili nové písmo- cyriliku. K tomuto obdobiu sa viažu najcennejšie lit. pamiatky- Moravsko – Panónske legendy. Skladajú sa z dvoch častí: Život Konštantína(ŽK) a Život Metoda(ŽM). Autorstvo sa pripisuje žiakovi K a M Klimentovi, nieje to však potvrdené. ŽK – obsahuje údaje o K. detstve, štúdiu, výnimočnom nadaní ( prezývali ho Filozof) , o spoločnej práci pred príchodom na VM, zároveň autor priblížil spoločensko- polit. udalosti VM .
Tento diel je obšírnejší, má mnoho rečníckych a ozdobných slov. ŽM – rozsahovo je kratší, vecnejší, nepodobá sa legende, má skôr faktografický charakter. Zachytáva činnosť Metoda na VM a historické a politické pozadie schválenia slovienskej liturgie. Štýl písania je jednoduchší. Zánikom VM v 10. st. sa naše územie stalo súčasťou feudálneho Uhorského štátu. Jazyk Slovienov je nahradený latinčinou, češtinou a neskôr maďarčinou. Preto toto obdobie nazývame aj Po latinsky a česky písaná stredoveká lit. Vzdelanie v stredoveku malo cirkevný charakter. Kultúrnymi strediskami boli kláštory a latinské cirkevné školy. Najpopulárnejším žánrom stredov. lit. bola legenda.
Z ďalších lit. pamiatok sa zachovali : Legenda o sv. Svoradovi, Legenda o sv. Benediktovi, A tri Legendy o sv. Štefanovi. Autorom prvých dvoch je biskup Maurus. Opisuje udalosti zo života dvoch mníchov. Svorad viedol život pustovníka, trýznil svoje telo, žil asketicky. Benedikt bol jeho žiak, zabili ho zbojníci, keď si mysleli, že má peniaze. Po smrti oboch sa stavali rôzne zázraky súvisiace s ich menom, preto sa začali uctievať ako svätí. Pre svetskú lit. tvorbu v stredoveku boli príznačné kroniky, zachovali sa : Anonymova kronika a Kronika Šimona z Kézy. Z mestskej lit. pochádzajú mestské knihy, anály a listiny, najznámejšia Žilinská mestská kniha.
ANTICKÁ LITERATÚRA A JEJ VPLYV NA SLOVENSKÚ A SVETOVÚ LITERATÚRU
Pojmom antická lit. označujeme literatúru starovekého Grécka a Ríma. Tvorí jeden zo základov európskej vzdelanosti a zároveň je nekončiacim inšpiračným zdrojom pre všetky druhy umenia. Grécko i Rímska ríša vďaka svojej výhodnej zemepisnej polohe (prepojenie 3 svetadielov- Európy, Ázie, Afriky) nadobudli obrovskú slávu a hospodársky i kultúrny rozmach. Ideálom antického Grécka bol súlad telesnej i duševnej krásy (kalokagathia). Starogrécka lit. vychádzala najmä z mytológie a histórie. Inšpiráciu nachádzala vo svete bohov sídliacich na Olympe a v gréckych dejinách. Najstarším dielom gréckej lit. (9. st. pnl.- 5. st. nl.) sú eposy Ilias a Odysea, ktoré sa pripisujú gr. básnikovi Homérovi (9. st. pnl.). V Iliade zobrazil posledné dni trójskej vojny na osudoch gr. hrdinov Achilla a Hektora.
Vojnu medzi Trójou a Spartou rozpútal syn trójskeho kráľa Priama Paris, kt. uniesol Helenu, krásnu manželku spartského kráľa Menelaa. V príbehu sa objavuje mnoho slávnych gr. hrdinov, napr. Achilles, Odyseus, Hektor. Achilles ako veľký hrdina, ktorého si vážilo celé achájske vojsko, Odyseus ako vyjednávač medzi Trójou a Spartou a Hektor, parisov ml. brat, ale omnoho odvážnejší a horlivejší bojovník. Príbeh sa končí víťazstvom Sparty, s pomocou vš. achájskych národov, pomocou lsti (trójsky kôň).
Nebol by to gr. príbeh, keby doň nezasahovali svojou mocou a schopnosťami samotní bohovia (Afrodita, Aténa, Apolón,…). Dej Odysey sa začína po skončení trójskej vojny. Hrdina Odyseus sa chystá vrátiť do rodnej Itaky, kde ho čaká manželka Penelope. Pohnevá si vládcu morí Poseidona a desať rokov blúdi po morských vlnách na svojej lodi so svojou posádkou. Oba eposy sú písané ako veľmi rozsiahle pasáže, rozprávač používa obrazové prostriedky, dynamickosť a statickosť deja sa strieda, čím sa napätie v texte stupňuje al. zmierňuje. Veľkú obľubu si u Grékov vyslúžil bájkar Ezop. Písal krátke prozaické príbehy, v kt. hlavnými postavami boli najčastejšie zvieratá a rastliny konajúce ako ľudia. Z každej skladby zväčša vyplývalo nejaké ponaučenie al. odsúdenie niektorej zlej ľudskej vlastnosti.
Prvou poetkou v dejinách liter. bola Sapfo. Vtedajšou spoločnosťou nebola pochopená, ani spisovateľmi – mužmi. Bola aristokratkou, keď sa aristokracia dostala do nemilosti, žila vo vyhnanstve na Sicílii. Po návrate na ostrove Lesbos vychovávala mladé dievčatá z aristokrat. rodín a pripravovala ich na manželstvo. Väčšina z jej tvorby bola zničená, mnohé jej verše boli plné erotických obrazov, vedela veľmi verne opísať pocity vášne a túžby. Najvýznamnejšími predstaviteľmi gr. drámy, kt. v plnej miere rozkvitá boli: Aischylos, Sofokles., Euripides a Aristofanes. Gr. dráma sa vyznačovala najmä prepojením hovoreného slova, hudby a tanca s recitovanými pasážami. Herci vystupovali v maskách, hrali aj ženské úlohy. Tradičnou súčasťou gr. drámy bol zbor, kt. spevom a tancom sprevádzal účinkujúcich.
Najväčší úspech mala tragédia: Sofokles- bol veľmi aktívny v politickom i spoločenskom živote, čo malo výrazný vplyv na jeho tvorbu i na formovanie aténskeho mestského štátu. Najznámejšie sú jeho diela Antigona a Kráľ Oidipus. V Antigone hlavnou hrdinkou hry je dievčina, kt. sa odmietne podvoliť nezmyselnému zákazu – nový kráľ Kreon zakáže pochovať telo jej brata Polyneika. Napriek hrozbe trestu smrti vykoná potrebné obrady a brata pochová. Kreon ju pristihne a zaživa ju zavrie do hrobky. Po výstrahe veštca chcú Antigonu pustiť na slobodu, ale je neskoro. Nájdu ju obesenú. Autor vyzdvihol ľudskú stránku Antigony a značnú odvahu.
Napriek všetkým a všetkému bojuje s nepriazňou osudu. Aischylos- Oresteia, Pripútaný Prometeus- symbol ľudskej túžby po poznaní a slobode, za to, že pomohol ľuďom, ho božský kováč Hefaistos na Diov rozkaz prikuje ku skale. Podľa Aischyla Zeus predstavuje krutosť a pomstychtivosť. Euripides- Trójanky, Ifigénia v Tauride, Medea- hlavní postava je odhodlaná pomstiť sa svojmu mužovi, lebo ju opustil kvôli kráľovej dcére. Ten rozhodne o jej vyhnanstve, no Medea túži po pomste, preto otrávi svoju sokyňu a svoje deti zabije. Od zástupcu gr. komédie známe sú hry Oblaky, Jazdci, Mier a najznámejšia je Lysistrata- ženy odmietajú svojich mužov, kým neprestanú bojovať.
Všetci gr. dramatici sú zástancami demokracie, ale s výstražným prstom, keď sa môže zmeniť na neželanú vládu jednotlivca v honbe za mocou. Rímska kultúra začína písať svoje dejiny, keď gr. literatúra je na svojom vrchole. Jej vplyv na Rimanov je nepopierateľný a citeľný, rímska lit. sa priamo odvíja od gréckej. V rímskej lit. do popredia sa dostáva najmä lyrika a s ňou mená poetov: Vergílius, Horátius a Ovídius. Vergílius je autorom pastierskych idýl a epickej básne Aeneis (eneas). Je to povesť o trójskom hrdinovia zakladateľovi rímskeho národa. Námet prebral od Homéra a jeho Odysey.
Horátius bol stúpencom epikureizmu a propagátorom striedmosť fyzickej i duševnej. Napísal tri cykly: Ódy, Satiry, Listy. Jeho básne majú spoloč. i polit. charakter, usiluje o nezávislosť človeka od čohokoľvek, najmä od bohatstva, kt. robí z človeka egoistu. Ovídius začínal písať v duchu milostnej poézie- básn. zb. Lásky, neskôr spracúva mytologické témy a nakoniec sa jeho talent prejavil v zb. Metamorfózy (Premeny), sú to báje s hlavným motívom premeny v živote, vlastné zážitky z vyhnanstva sú v zbierkach Žalospevy a Listy z Pontu.
Medzi gr. a rím. čitateľmi bol najobľúbenejším autorom. Vplyv antiky badať i svetových i našich autoroch rôznych liter. období, napr.: Dante Alighieri- Božská komédia, Francoise Rabelaise- Gargantua a Pantagruel (vplyv eposov Ilias a Odysea), W. Shakespeare- Rómeo a Júlia, Othello (smrť hl. postáv), J. W. Goethe- Faust, Utrpenie mlad. Werthera, J. Joyce- Odyseus, Hviezdoslav, Rázus, Karvaš- Antigona a tí druhí,…
VÝVIN SLOVENSKÉHO ROMÁNU
Najrozšírenejším a najobľúbenejším prozaickým žánrom je určite román. Je to väčší a rozsiahly epický útvar, kt. má okrem hlavného deja niekoľko vedľajších dejových línií odohrávajúcich sa súčasne. Vystupuje v ňom väčší počet postáv, medzi ktorými sa vytvárajú komplikované vzťahy. Delenie románu: - podľa umeleckých smerov: sentimentálne, romantické, realistické, naturalistické,… - z časového aspektu: historické, spoločenské, so súčasnou témou, utopické,… - podľa témy: historické, fantastické, utopické, dobrodružné, detektívne, cestopisné, biografické,… - podľa funkčného zamerania: didaktické, dievčenské, horory, komiksy,… Kompozícia románu: expozícia, zauzlenie, vyvrcholenie, rozuzlenie, záver. Štruktúra: fabula- dej, príbeh, rozprávanie udalostí, sujet- spôsob usporiadania deja, jeho zložiek, autorský zámer .
Prostredníctvom fabuly sa dozvedáme najmä o vzťahoch medzi postavami. Prvým slov. románom je dielo Jozefa Ignáca Bajzu René mládenca príhody a skúsenosti. Je to dvojdielny dobrodružno - cestopisný román, kt. zobrazuje putovanie Reného po vzdialených krajinách- v 1. časti, v 2. č. si autor všíma vtedajšie pomery na Slovensku, kritizuje pokrytectvo, sociálny útlak a príživníctvo vyšších vrstiev. Zdôrazňuje právo človeka na slobodnú voľbu svojho postavenia. Román Bajza napísal v svojskom jazyku, v kt. spojil západoslovenské prvky s česko- moravskými.
Autor bol predstaviteľom klasicizmu, hoci v tomto období už bol známy Bernolákov pokus o spisovnú slovenčinu, Bajza bernolákovčinu neprijal. Z obdobia romantizmu, zo štúrovskej prózy, sa do povedomia zapísal historický román Jozefa Miloslava Hurbana Gottšalk. Odohráva sa v 11. st., dominuje téma náboženská a mocenských rozporov a snaha o šírenie kresťanstva Nemcami medzi pobaltskými Slovanmi. Historická téma sa objavuje aj u predstaviteľa postromantizmu Ľudovíta Kubániho v románe Valgatha. Ten zobrazil boje Huňadyho vojska s jiskrovcami k. 15. st., ktorých v boji vedie veliteľ Valgatha.
Na pozadí príbehu vyslovil myšlienku o spolužití národov žijúcich v Uhorsku. V realizme sa rozvoj prózy ešte väčšmi upevňuje, napr. v spoločenských románoch Svetozára Hurbana Vajanského Suchá ratolesť a Koreň a výhonky. V prvom hlavnou postavou je svetobežník- zeman Stanislav Rudopoľský, po rokoch sa vracajúci do rodiska na Slovensku. Spočiatku je jeho postoj k veciam proslovenským chladný a ľahostajný, záujem v ňom vzbudí až slovenská inteligencia v zastúpení učiteľa Tichého a v rodine národne uvedomelého statkára Vanovského.
Vajanský bol presvedčený, že nižšia šľachta sa môže zachrániť s pomocou sloven. inteligencie. Značný vplyv Vajanského badať v tvorbe E. M. Šoltésovej , v rom. Proti prúdu- premena zemana Šavelského na zapáleného národovca vďaka láske šľachetnej Oľgy Laskárovej. Zrelým tvorcom realistického románu bol Martin Kukučín. Jeho román Dom v stráni sa považuje za prvý zrelý slov. román. Dej sa odohráva v Dalmácii a zachytáva rozpad patriarchálneho života sedliactva. Mate Berac sa nevie zmieriť s tým, že jej dcéra sa zaľúbila do Nika, pochádzajúceho zo zámožnej a vplyvnej zemianskej rodiny. Uvedomuje si, že toto dcérino pobláznenie je len klam, pre ktorý môže byť nešťastná. S Nikovou matkou šórou Anzulou sa spoja, aby svoje deti odviedli od samoskazy.
Nakoniec Mate zomiera spokojný, lebo dcéra si uvedomuje svoj omyl a chce sa vydať za Paška Bobicu, sedliaka. Podobne ako Hviezdoslav, aj Kukučín bol toho názoru, že zeman a sedliak nemôžu nažívať v spokojnosti a mieri. Z historickej problematiky možno spomenúť román L. N. Jégého Adam Šangala, v ktorom siahol po zbojníckej téme prostredníctvom postavy chudobného, ale dobrého sedliaka, ktorého veľmi škrie nespravodlivosť medzi ľuďmi. Autor zároveň znázorňuje morálny úpadok šľachty v 17. st. a kupčenie s náboženskou príslušnosťou. Niečím novým v literatúre sa stal román J. Jesenského Demokrati. Stavil v ňom na mestské prostredie a brilantným spôsobom využil satiru a iróniu na zosmiešnenie meštiakov bažiacich po moci.
Expresionizmom zaváňa Hronského Jozef Mak- „ človek – milión“, ktorý je celý život v pozícii trpiteľa, kt. pasívne znáša to, čo mu osud nadelí /výsmech ľudí, pokrytectvo nevlastného brata, klamstvo ženy,…/ S vojnovou tematikou sa do dejín slov. lit. zapísal Milo Urban, najmä s dielom Živý bič. Kým v prvej časti románu Stratené ruky nás oboznamuje s tým, ako vojna zmenila život dediny, hoci nepriamo - príchod zmrzačeného Ondreja Koreňa (bez ruky, nemý a zjazvená tvár), konfiškácia dobytka, obyvateľmi dediny sú iba starci, ženy a deti – v druhej časti Adam Hlavaj nás autor zaviedol do rodiny Hlavajovcov, ktorú na jednej strane ničí vojna(Adam ide na front) a na druhej zloba a neľudskosť predstaviteľa vrchnosti, notára Okolického (privedie do iného stavu Evu, tá neznesie opovrhovanie dedinou, po pôrode sa utopí).
Dedina vystupujúca ako kolektívny hrdina sa pod Hlavajovým vedením vrhá do boja za spravodlivosť a za utrpenie spôsobené vojnou i konaním vrchnosti. ! Pozn.: A. Hlavaj je symbolom aktívneho hrdinu, vodcom a bojovníkom za spravodlivosť / J. Mak je pasívny hrdina, trpko znášajúci svoj osud. Spestrením slovenských románov je naturalistická románová novela so znakmi rozprávky od Dobroslava Chrobáka Drak sa vracia. Je o túžbe človeka očistiť svoje meno a patriť niekam. Zároveň neodmysliteľnou súčasťou diela je príroda. Tá ako hlavná postava vystupuje aj v práci Františka Švantnera Nevesta hôľ(tiež rom. novela). Po 2. svet. vojne sa niektorí spisovatelia ešte vracajú k dedinskej téme.
Jedným z nich bol aj F. Hečko a jeho najznámejšia práca Červené víno. Román si získal mnohých čitateľov najmä kvôli téme – vinohradníctvo a kvôli rodine Habdžovcov, ktorí sú veľmi blízki obyčajnému človeku, najmä ich syn Urban a žena Kristína. Obaja vystupujú ako dobrí a pracovití ľudia, medzi ktorými panuje porozumenie a láska, pričom sú ochotní spoločne zdieľať všetky problémy a prekážky (keď Urban narukuje na vojnu, Kristíne a deťom sa žije veľmi biedne, dokonca premôže hrdosť a pôjde žobrať k svokrovi, ktorý ich odmietne a vyhodí). Román sa odohráva v rozsahu