Slovenská klasicistická literatúra

Slovenská klasicistická literatúra

Integračné procesy v Slovenskom národnom obrodení
- koncom 18.storočia a začiatkom 19.storočia sa mnohé národy v Európe snažili získať práva pre svoj
národ (napríklad používanie vlastného jazyka alebo získať vlastné územie)  národy sa snažia
o národné obrodenie
- v posledných 2 desaťročiach 18.storočia nastáva výrazné uvoľnenie tvorivosti slovenskej literatúry,
ktorá vstupuje do obdobia tzv. novodobých dejín
- literatúra začína riešiť problémy, ktorých plné zvládnutie je aktuálne aj pre ďalší vývoj v 1.pol 19.st.
- najdôležitejšou úlohou v SNO je integrácia slovenskej literatúry a kultúry na základe jednotnej
národnej myšlienky
SNO malo 4 fázy:
1.obdobie (1780-1820)
- prevládajú 2 vierovyznania: katolícke (A.Bernolák, J.Fándly) –kodifikácia slov.
evanjelické (J.Kollár, P.J.Šafárik) –biblická čeština
- ciele oboch boli rovnaké – smerovali k národno-uvedomovaciemu procesu
- bernolákovci (katolícke duchovenstvo) kodifikovali slovenčinu a založili Slovenské učené
tovarišstvo (SUT)
- hlavná otázka, ktorú sa snažia riešiť je jazyková otázka
- buditeľmi sú vzdelanci
- 1781 – Tolerančný patent – zrovnoprávnenie kresťanov
- Bajza sa pokúsil o kodifikáciu slovenčiny v románe René mládenca príhody a skús., no neúspešne
- 1787 – A.Bernolák kodifikoval spisovnú slovenčinu – BERNOLÁKOVČINU – na základe reči trnavských
vzdelancov, bola vytvorená na fonetickom princípe
2.obdobie (1820-1835)
- prejavujú sa snahy národnooslobodzovacieho hnutia (bernolákovci J.Hollý a M.Hamuliak,
stúpenci biblickej češtiny J.Kollár a P.J.Šafárik
- bol založený Slovenský čitateľský spolok v Pešti a Spolok milovníkov reči a literatúry
slovenskej (SMRaLS)
- evanjelici – biblická čeština, katolíci - bernolákovčina
3.obdobie (1835-1843)
- vyriešila sa jazyková otázka
- začína hnutie štúrovcov
4.obdobie (1843-1848)
má 2 medzníky:
• kodifikácia slovenčiny
• revolúcia

- na začiatku NO vyšla v latinčine Bernolákova gramatika slovenského jazyka, neskôr vyšla
v slovenčine Štúrova Náuka reči slovenskej
- štúrovci vytvorili jazyk a modernú slovenskú literatúru, položili základy a určili program slov.politiky

SUT – 1.slovenská kultúrno-osvetová spoločnosť
- malo kultúrny, buditeľský, sociálny a politický program, z ktorého vychádzali spisovatelia
- vzniklo v roku 1789 v Trnave
- na jeho čele stál A.Bernolák
- organizačnej činnosti spoločnosti sa venoval 1.tajomník J.Fándly
- pobočky vznikali v katolíckych cirkevných strediskách alebo v obciach, kde bola národne
uvedomelá osobnosť

- evanjelisti sa združovali v Učenej spoločnosti malohontskej alebo v Učenej spoločnosti
banského okolia; ich pôsobnosť bola však regionálne ohraničená
- zaslúžili sa o kultúrny rozvoj Slovenska súbežným pestovaním viacerých vedeckých disciplín
a vydávaním ročeniek
- na evanjelickom lýceu v Bratislave bola založená Katedra reči a literatúry česko-slovenskej
vychádzajú aj prvé noviny a časopisy:
• Štefan Leška vydával Prešpurské noviny, ktoré propagovali hospodárske reformy
a náboženskú znášanlivosť
• Staré noviny literního umění (Ondrej Plachý) mali literárno-poučné zameranie
• literárno-poučné zameranie mal aj Týdenník Juraja Palkoviča
- SMRaLS – jeho zakladateľmi sú prívrženci bernolákovčiny
- 1.predseda – J.Kollár (zástanca češtiny)
- v literárnom almanachu ZORA, ktorý vydával SMRaLS, boli práce napísané v bernolákovčine
a v češtine

Slovenská osvietenská a klasicistická literatúra
- v 1.fáze SNO stáli v popredí 2 úsilia:
1) snaha o uzákonenie slovenčiny za spisovný jazyk Slovákov
2) starostlivosť o povznesenie slovenského ľudu vydávaním ľudovo-výchovných diel a časopisov
- v roku 1787 A.Bernolák uzákonil spisovnú slovenčinu, ktorej základ tvorila reč trnavských vzdelancov
– bola vyvrcholením snáh o jazykovú samostatnosť

Anton Bernolák
- rodák zo Slavice na Orave
- teológiu študoval vo Viedni, v Trnave a v Bratislave
- pôsobil ako kaplán v Čeklísi (Bernolákovo), tajomník arcibiskupskej kancelárie v Trnave, neskôr ako
dekan a správca hlavnej mestskej školy v N.Zámkoch, kde je aj pochovaný
1787 – Jazykovedno-kritická rozprava o slovenských písmenách
- foneticko-fonologické princípy, ktoré boli prvým krokom ku kodifikácii spisovnej slovenčiny
- vyjadruje svoj názor o písmenách, poúča, ako treba hovoriť
- obhajuje kodifikáciu slovenčiny, zdôvodňuje potrebu vytvorenia spisovnej slovenčiny a hovorí, že to bola
túžba (záujem) ľudu
- podľa Bernoláka je veľmi potrebné vytvoriť spisovný jazyk
- tento jazyk vychádza z princípov výslovnosti a písania panónskych Slovanov
- je pravopisnou sústavou a sám Bernolák hovorí, že táto Rozprava napráva staršie pravopisné chyby
1790 – Slovenská gramatika
- učebnica slovenského jazyka pre školy
- 1.normotvorná gramatika slovenčiny
- súpis pravidiel, ktoré sa majú v bernolákovčine dodržiavať
- rozoberá pravopis bernolákovčiny
Etymológia slovanských slov
- príručka o tvorení slov
- kodifikáciu zavŕšil veľkým slovníkovým dielom – SLOVÁR SLOVENSKÍ-ČESKO-LATINSKO-NEMECKO-UHERSKÍ
- 6 zväzkov
- vyšlo 12 rokov po jeho smrti v univerzitnej tlačiarni v Budíne
- mal sa stať normotvornou príručkou slovnej zásoby

- rozvíjala sa história, ktorá mala národnobuditeľský význam a národnozjednocovací charakter
(obrana práv slovenského národa)

JURAJ PAPÁNEK – Dejiny slovenského národa
JURAJ SKLENÁR – Najstaršia poloha V.Moravy a 1.príchod a vpád Maďarov do nej
- autori dokazujú , že Slovania majú svoju vlastnú históriu

Osvietenská próza
- ústredné postavenie majú žánre vecnej literatúry – vedecké spisby, ľudovýchovné alebo populárno-
náučné diela
- orientovali sa na osvetu ľudových vrstiev prostredníctvom racionalistického výkladu prírodných
a iných javov, na povznesenie hospodárskej činnosti roľníctva
- niektorí autori do diel vnášali myšl. a emócie, pretože ich snahou bolo prebudiť národné povedomie
Jozef Ignác Bajza
- narodil sa v Predmieri
- teológiu študoval vo Viedni
- ako katolícky kňaz pôsobil na viacerých miestach, nakoniec v Bratislave, kde zomiera v kňazskej
hodnosti kanonika
- v DD žil takmer 20 rokov
1.slovenský román – RENÉ MLÁDENCA PRÍHODY A SKÚSENOSTI
- 2 zväzky
- opisuje cesty a zážitky Reného (syna bohatého benátskeho kupca) a jeho učiteľa Van Stiphouta
- 1.zväzok – dobrodružné príhody v Turecku, Egypte a Taliansku; je bohatý na udalosti
a neočakávané zvraty
- 2.zväzok – cez Viedeň prechádzajú na Slovensko a putujú po slovenských dedinách
- jednoduchá kompozícia výchovného románu
- opiera sa o chronologické radenie udalostí, pospájané putovaním hlavných postáv
- autor – sprievodca necháva postavy prežívať mnohé príhody, v ktorých sa obnažujú chyby
všetkých spoločenských vrstiev
- nadväzuje na podobné diela európskej literatúry
- je napísaný západoslovenským nárečím a pravopisom, ktorý navrhol Bajza
Slovenské dvojnásobné epigrammata, jednako-konco-hlasné a zvukovo-mírné
- obmedzuje sa na pranierovanie ľudských slabostí
- nešetril ani bernolákovcov
- epigram – kratšia satirická skladba, v ktorej sa autor kriticky vyjadruje k aktuálnym témam
- satirické bájky
ŠVÁRNOSŤ TELA
- krása nemusí byť len v kaštieľoch, ale pekní ľudia žijú aj v chatrčiach
ŠTEDROSŤ
- najlepšie je dať svoje bohatstvo chudobným, pretože tak ho nemôže nikto ukradnúť
HROBNÝ ŽEBRÁKA A BOHÁČA NÁPIS
- po smrti je jedno, kto je v zemi pochovaný (žobrák alebo boháč), aj tak ho červy zožerú

Juraj Fándly
- národný buditeľ a vlastenec, ktorý celý život venoval ľudu a knihy slovenskému národu
- narodil sa v Častej pri Trnave
- teológiu študoval v Budíne a v Trnave
- katolícky kňaz – pôsobil v Seredi, Naháči
- jeho spisy predstavujú populárnu encyklopédiu poľnohospodárskych vedomostí 18.storočia
- úspešne uviedol do života bernolákovčinu
- je tvorcom 1.slovenskej prozaickej reči, do ktorej formuluje poučky vo forme besedy, vo výklade
z histórie, v živých obrazoch prírody a roľníckeho života
• Piľní domajší a poľní hospodár
- DRUHÉ OBETOVÁNÍ
- knižku venoval patrónom, dobrodincom a slávnemu slovenskému národu
- prihovára sa Slovákom (hlavne zakladateľom SUT), aby si spomenuli na slávu slovenského národa
v rímskych časoch, ako mnohokrát zvíťazil nad Rimanmi
- majú si spomenúť, akého jazyka a z akého národa boli kňazi, ktorí tu hlásali vieru (9.-10.storočie), aj na
Cyrila a Metoda
- uvažuje, odkiaľ pochádza meno Slováci – zo slova „sláva“ a od mnohých víťazstiev nad slávnymi
národmi
- naši predkovia žili v pochmúrnych časoch, no teraz svitá na lepšie časy – majú sa snažiť rečou
a písmenami povýšiť aspoň k striebornému veku
- vyjadruje národnobuditeľské myšlienky
• Zelinkár
- hovorí ľuďom, kedy majú zbierať bylinky a ako rozoznať zlé od dobrých
- hovorí, že kto sa bude držať jeho Zelinkára, nemusí sa báť, pretože Zelinkár škodlivé bylinky neradí
********
- hovorí, že Veronika má slávne meno a pre jej veľkú silu a vzácnosť by ju mali všetci ľudia chváliť
- je to bylinka, ktorá vylieči skoro všetky choroby
- dáva rady bylinkárom a zelinkárom; Veroniku chváli, ctí za jej liečiteľské schopnosti
• O úhoroch aj včelách rozmlúvání
• Slovenský včelár
• Ovčár
- vyzdvihoval dôležitosť roľníckeho stavu
- podporoval cirkevné reformy Jozefa II.
Dúverná zmlúva medzi mňichom a diáblom
- schvaľuje zrušenie reholí, ktoré sa nezaoberali školskou alebo sociálnou činnosťou
- obviňuje mníchov z udržiavania ľudu v zaostalosti
- spis vyvolal veľké pobúrenie vysokých cirkevných kruhov – vyšli iba 2 zväzky, druhé 2 zhabala
Cirkev a zakázala mu akúkoľvek literárnu činnosť
- je napísané vo forme dialógu – uštipačný diabol Titinillus sa zhovára s učeným, ale
konzervatívnym mníchom Atanáziom
- autor - osvietenský farár hovorí ústami diabla
- bernolákovčina
 podobný osud stihol aj rukopis obsahujúci výpis všetkých zákonov z uhorského zákonníka, ktoré by
mohli poddaní použiť na svoju obhajobu
- rukopis bol skonfiškovaný a Fándly odsúdený na 2 týždne o chlebe a o vode do kláštorného väzenia
u trnavských františkánov


Osvietenská poézia
- prenikajú sem, v protiklade s barokom, črty klasicizmu
- JURAJ ROHOŇ – Kratochvílne zpěvy pro mládež rolnickou – didaktické verše
- antibarokový charakter má didakticko-reflexívna poézia AUGUSTÍNa DOLEŽALa – Pamětná
celému světu tragoedia...
- vo forme rozhovoru medzi Adamom a Evou a ich synom Sétom chcel zmierovať náboženstvo
s rozumom
BOHUSLAV TABLIC
- básne a literárne štúdie uverejnil v 4 zväzkoch Poézyí
- každý zväzok obsahuje literárnohistorickú časť a pôvodné i preložené básne
- kryštalizujú sa motivické a myšlienkové prvky vlasteneckej lyriky
- zaoberal sa literárnou teóriou klasicizmu
- preložil veršovanú poetiku Umění básnířské
- je zakladateľom Literárnej spoločnosti banského okolia

Klasicizmus v slovenskej literatúre (1820-1840)
- idea slovanstva, všeslovanskej vzájomnosti – myšlienkový prúd SNO
- Slovania vedeli, že ak sa chcú zbaviť utláčateľov, musia sa spojiť
- v tomto období Rusko nebolo pod nadvládou
- Rusko porazilo Napoleona Bonaparteho, čo Slovanov nadchlo
- Rusko ich malo viesť, malo im pomôcť zbaviť sa utláčateľov (, pretože Rusko bolo samostatným slovanským
národom)
- lenže Slovania si nevšímali, že Rusko bolo zaostalé, bolo tu nevoľníctvo
- idea všeslovanskej vzájomnosti
- vzniká v čase NO, jej predstaviteľmi sú: P.J.Šafárik
J.Kollár
- je to myšlienka vzájomného zjednotenia všetkých utláčaných slovanských národov, ktoré sa pod vedením
Ruska majú zbaviť svojich utláčateľov, získať slobodu
- Rusko bolo v tomto období jediným slovanským národom, ktorý nebol pod cudzím útlakom, ale títo
predstavitelia všeslovanskej vzájomnosti si nevšímali dôležité veci, a to, že Rusko utláča iný slovanský
národ (Poliakov) a je zaostalé – nevoľníctvo

Pavel Jozef Šafárik
- narodil sa v Kobeliarove v Gemeri
- študoval v Rožňave, Dobšinej, Kežmarku, kde vydáva 1.literárnu prácu, zbierku básní Tatranská
Múza s lyrou slovanskou
- teológiu študoval v Jene
- venoval sa i dejinám, filozofii, prírodným vedám, hvezdárstvu
- profesor na pravoslávnom gymnáziu v N.Sade v Srbsku, neskôr cenzor a riaditeľ Univerzitnej
knižnice v Prahe
- pochovaný je v Prahe
- literárnu činnosť začal poéziou, neskôr píše ľudové piesne
- v roku 1823 s Kollárom a Benediktom vydal zbierku ľudových piesní Písně světské lidu
slovanského v Uhřích
- potom prešiel na štúdium dejín slovanských literatúr Dejiny slovanskej reči a literatúry všetkých
nárečí – po nemecky
- učebnica i práca encyklopedického charakteru (informovala o jazykoch a literatúrach
slovanských národov)
- reagoval na podceňovanie slovanských národov, ich kultúry i jazyka
- samostatnú kapitolu venoval slovenčine a slovenskej literatúre
- dielo malo značný ohlas v cudzine
- v Prahe vydal dielo o slovanskej minulosti Slovanské starožitnosti (sleduje osudy Slovanov do
konca 10.storočia) a o slovanskej prítomnosti Slovanský národopis
- zámerom bolo dokázať, že Slovania majú indoeurópsky pôvod, na svoje územie prišli už dávno
pnl. a sú popri Grékoch, Rimanoch a Germánoch spolutvorcami európskej kultúry
- určil hranice slovanského osídlenia a opísal najstaršie slovanské dejiny a kultúru
- dielo vyšlo v mnohých jazykoch
PAMÄTI Z MLADŠTVÍCH ROKOV ŽIVOTA
- len čo sa v Jene usadil, snažil sa poznávať slávnych ľudí alebo aspoň miesto, kde žili
- GOETHE – nazdával sa, že v Uhorsku žijú len Maďari, a tak si myslel, že Kollár a jeho priateľ sú tiež
Maďarmi, no on ho vyviedol z omylu
- Goethe ho požiadal o niekoľko slovenských ľudových básní
********
- nastal máj – podnikal vychádzky do okolia Jeny; videl tu pozostatky a pamiatky po živote Slovanov
(Lužických Srbov)
- každý kút, rieku,... považoval za hrob alebo pomník žijúcim tu Slovanom

Ján Kollár
- narodil sa v Mošovciach neďaleko Martina
- finančné ťažkosti pri gymnaziálnych štúdiách – štúdium si financoval sám
- vyštudoval gymnázium v Kremnici, B.Bystrici a Bratislave
- na vyššie filozofické a bohoslovecké štúdiá odišiel do Jeny
- evanjelický kňaz
- na sklonku života ho menovali za univerzitného profesora na viedenskej univerzite
- vo Viedni aj zomiera
- v roku 1904 boli jeho pozostatky prevezené do Prahy
- jeho slovanské uvedomenie sa naplno rozvinulo v nemeckom prostredí v Jene pod vplyvom
viacerých skutočností
- zároveň mal možnosť pozorovať v Jene aj tienisté stránky nemeckého nacionalizmu - rozpínavosť,
povýšenectvo a podceňovanie iných, najmä slovanských národov
- v Jene okrem teológie študoval aj slovanské jazyky a dejiny slovanských národov
- pre jeho život a tvorbu bolo vzpruhou zoznámenie s dcérou evanjelického pastora Friderikou
Schmidtovou (Mínou)
- matka bránila dcére, aby sa zaňho vydala, preto s ním odišla do Uhorska a až po 16 rokoch ich
známosti sa vzali
- neskôr sa Kollár stal stúpencom austroslavizmu (politický smer slovanských politikov usilujúcich sa
o zblíženie Slovanov v rámci habsburskej monarchie)
- 1.básnická zbierka – Básně Jána Kollára – znelky (sonety), v ktorých Mínu (Frideriku) ospevuje ako
symbol krásy, vyslovuje v nich vlastenecké myšlienky
- cenzúra viaceré básne nedovolila publikovať
- bola medzi nimi báseň Vlastenec – hlavným motívom je myšlienka spravodlivosti a národnej
slobody
- zbierka je základom, okolo ktorého sa sústreďovali ďalšie znelky, a tak vznikla rozsiahla skladba
SLÁVY DCÉRA
Slávy dcéra
obsahovala Předzpěv a 5 spevov:
I. Sála
II. Labe, Rén, Vltava
III. Dunaj
IV. Léthé
V. Acheron
- 645 vlasteneckých, ľúbostných a náučných zneliek (sonetov) spojených len nejasne
naznačenou dejovou líniou
- znelky – prízvučný (trochejský) meter
- napodobňovanie antických básnikov sa prejavuje určitou starobylosťou básnického jazyka
I. spev – spomína na krásne časy lásky v Jene a lúči sa s Mínou
- je cítiť lásku, cit, zaľúbenosť, a práve tá vrúcnosť citu spôsobuje, že týmto spevom sa autor
prikláňa viac k preromantizmu ako ku klasicizmu
- ten, kto neľúbil, nemal rád (ženu), kto neprežil ozajstnú lásku, nemôže vedieť, čo je to pravá láska
k národu
- hovorí, čím všetkým je jeho milá obdarovaná:
1. čistým srdcom
2. krásou
3. nazýva ju kvetom
- v noci za autorom prichádzajú 2 anjeli (duchovia) s mečom a šípom
- autor delí svoje srdce na 2 polovičky – jednu časť dáva vlasti, druhú dáva Míne
II. a III. spev – putuje po slovanských krajoch vyznačených riekami a opisuje svoje dojmy
z polabských, pobaltských a našich krajín, vkladajúc medzi ne rozmanité historické
reflexie, úvahy
- II. spev – autor si dáva odpoveď na otázku, čo je vlasť; tvrdí, že to nie je územie, ale to, čo nosíme
v srdci
- Nepripisuj sväté meno vlasti tomu kraju, kde sa rodíme.
Pravú vlasť len v srdci nosíme,
- III. spev – vyzýva Slovanov k jednotnosti (idea všeslovanskej vzájomnosti), zamýšľa sa nad
budúcnosťou Slovanov, Európy
- Stokráte jsem mluvil, teď už křičím k vám, ó rozkydaní Slávové!
Buďme celek a ne drobtové, buďme svorně všecko aneb ničím.
Národem nás zvou holubičím,
než, aj holuby jsou takové,
že milují hejno spolkové,
- autor vidí šťastnú, slávnu budúcnosť Slovanov, ich reč sa bude ozývať z palácov (zlepší sa ich
postavenie), budú vzdelanejší, budú uznávaným národom (kroj, zvyky i spev nášho ľudu), túži žiť
v tejto dobe
IV. spev – prechádza s Mínou (medzitým údajne mŕtvou) po slovanskom nebi, aby oslávil
všetkých vynikajúcich slovanských dejateľov
- slovanské nebo je určené pre tých Slovanov, ktorí pre svoju vlasť niečo urobili
V. spev – dostáva sa do pekla a zatracuje všetkých nežičlivcov Slovanov a odrodilcov
- trpia tu tí, ktorí škodili Slovanom + odnárodnení Slovania
- je totálnym humanistom, aj keď si neuvedomuje postavenie Ruska
- vyslovuje myšlienky slobody pre všetky národy, pre všetkých ľudí
Předzpěv
- najsilnejšie miesto z umeleckej, obsahovej a myšlienkovej stránky
- napísaný časomerným elegickým distichon (ČASOMIEROU)
- predstavuje mimoriadne pôsobivú elégiu (žalospev) nad slovanskou minulosťou, v ktorej
víťazilo násilie nad spravodlivosťou
- autor si uvedomuje, koľko príkoria vytrpeli Slovania od svojich nepriateľov, no
neprejavuje nenávisť voči iným národom, ale voči zotročovateľom
- je presvedčeným humanistom, ktorý má na zreteli človeka a jeho slobodu

- Slávy dcéra má jednoduchú dejovú osnovu:
- bohyňa Sláva, predstavujúca slovanstvo, sa sťažuje rade bohov, aké krivdy museli
Slovania v minulosti pretrpieť
- bohovia rozhodnú, aby Milek – syn bohyne Lady, stvoril dcéru Slávy ako ideálny symbol
slovanskej budúcnosti, ktorá by Slovanom odčinila predchádzajúce utrpenie a postavila
ich medzi popredné národy sveta
- v obraze Míny vytvoril ideál slovanskej devy, ktorá ho sprevádza na ceste po slovanských
krajoch
- autor vyslovuje morálno-vlastenecké názory na dobové otázky a problémy, rozhorčene
protestuje proti pokorovaniu a ponižovaniu domoviny, vlasti
- Slávy dcéra je preniknutá vlasteneckými myšlienkami
- je kritický k národným chybám, ktoré spôsobujú nejednotnosť národných síl, volá po
národnej hrdosti a odvoláva sa na slávnu národnú minulosť
- v popredí Kollárovho vlastenectva je budúcnosť Slovanov v dejinách ľudstva
- jeho láska k Míne je ďalším motívom diela
- celá skladba vyrástla z ľúbostných sonetov – ozýva sa v nich šťastie z lásky i úprimný žiaľ
z rozlúčenia
- priznáva, že láska ho celkom zmenila
- pre Kollára je príznačné spojenie ľúbostného citu s citom vlasteneckým; zo začiatku rozdeľuje svoje
srdce medzi Mínu a vlasť, neskôr mu oba city splývajú
- nepodarilo sa mu zo sonetov vytvoriť jednotný kompozičný celok
Stůj noho! – synekdocha
Tatry synu = Slovák – gen. metafora
dubisko = Rusko – perifráza
krásnohlasý jazyk – epiteton
zmužilý Slovan – epiteton
závistná Teutónie = Nemecko – metonymia
********
Aj, zde leží zem ta před okem mým slzy ronícím,
někdy kolébka, nyní národu mého rakev.
Stůj noho! posvátna místa jsou, kamkoli kráčíš
- žiali nad osudom Lužických Srbov, ktorí boli v Nemecku vyhubení; žiali nad krajinou, v ktorej žili
k obloze, Tatry synu, vznes se, vyvýše pohled,
neb raději k velikému přichyl tomu tam dubisku
- vyzýva Slovákov, aby sa nenechali utláčať
jenž vzdoruje zhoubným až dosavád časům
- Rusko odoláva tlaku iných národov, nie je podmanené
Sám svobody, kdo hoden, svobodu zná vážiti každou,
ten, kdo do pout jímá otroky, sám je otrok
- vyslovuje myšlienky slobody pre všetky národy, pre všetkých ľudí
Horší, nežli divé války, hromů, ohně divější,
zaslepenec na své když zlobu plémě kydá.
Ó, věkové dávní, jako noc vůkol mne ležící,
ó, krajino, všeliké slávy i hanby obraz!
- hovorí, že odnárodnenci svojmu národu len škodia; horší odnárodilec ako vojna
Od Labe zrádného k rovinám až Visly nevěrné,
od Dunaje k hltným Baltu celého pěnám;
krásnohlasých zmužilých Slovanů kde se někdy ozýval,
aj oněmělť už, byv k úrazu zášti, jazyk.
- lokalizuje územie, kde žili alebo žijú Slovania
A kdo se loupeže té, volající vzhůru, dopustil?
Kdo zhanobil v jednom národu lidstvo celé?
Zardi se, závistná Teutónie, sousedo Slávy,
tvé vin těchto počet spáchaly někdy ruce,
neb krve nikde tolik nevilil černidlaže žádný nepřítel,
co vylil k záhubě Slávy Němec.
- zamýšľa sa nad tým, kto ublížil Slovanom
- obracia sa na Nemcov (zotročovateľov Slovanov); uvedomuje si neprávosti páchané na Slovanoch, ale napriek tomu
neprejavuje nenávisť inému národu
 vlastenecké znelky
Kdo zhanobil v jednom národu lidstvo celé?
- násilie páchané Nemcami na Slovanoch je znevážením celého ľudstva
Avšak umlkni, tichá, na budoucnost patři, žalosti (DOSŤ SO SMÚTKOM, TREBA SA POZERAŤ NA DUB),
osluněným rozplyl mráčky myšlének okem.
Největší je neřest, v neštěstí láti neřestem,
ten, kdo kojí skutkem hněv nebe, lépe činí.
Ne z smutného oka, z ruky pilné naděje kvitne,
tak jen může i zlé státi se jěšte dobrým.
- najhoršie, čo môžeme urobiť, je plakať
- nie z plačúceho oka, ale vlastnou prácou treba skončiť so smútkom a niečo vykonať preto, aby sa ich postavenie zlepšilo
********
- využíva apostrofu, obracia sa na Nemcov i Slovanov
 ľúbostné znelky
- program, ktorý Kollár básnicky vyjadril v Slávy dcére, teoreticky vysvetlil v rozprave O literární
vzájemnosti mezi kmeny a nářečími slávskymi
- podáva program a plán na kultúrne zblíženie Slovanov
- uznával len 4 hlavné nárečia – spisovné jazyky, čím sa dostal do sporu s niektorými slovanskými
národnosťami
- k vzniku samostatnej slovenskej literatúry prispel zbieraním a vydávaním ľudových piesní –
Národnie Zpievanky čili písně světské Slowákův v Uhrách
 podporil myšlienky štúrovcov; je preromantický myšlienkou o slovanskom národe



A j, z d e l e ž í z e m t a p ř e d o k e m m ý m s l z y r o n í c í m ,
n ě k d y k o l é b k a , n y n í n á r o d u m é h o r a k e v .
S t ů j , n o h o ! p o s v á t n a m í s t a j s o u , k a m k o l i k r á č í š ,
k o b l o z e , T a t r y s y n u , v z n e s s e , v y v ý š e p o h l e d ,
Ján Hollý
- narodil sa v Borskom Mikuláši pri Šaštíne
- gymnázium v Skalici a v Bratislave
- teológia v Trnave
- katolícky kňaz – pôsobil v Pobedime, Hlohovci, Maduniciach
- najčastejšie písal v prírode (v blízkom hájiku pod 100-ročným dubom)
- požiar v roku 1843 zničil faru v Maduniciach, Hollý utrpel ťažké popáleniny – hlavne na očiach, preto
odchádza sa svojím priateľom na D.Vodu, kde aj zomiera
- podporoval a používal bernolákovčinu – najskôr v preklade diel antických klasikov, potom aj
v pôvodných prácach
- jeho životné dielo obdivovala štúrovská generácia a on zasa túto generáciu podporil v čase, keď
presadzovala svoju spisovnú slovenčinu
- v eposoch sa venuje 2 témam:
a) slovanské dejiny – národ – Svätopluk,...
b) príroda – Selanky,...
- spočiatku sa venoval prekladu; dokázal, že bernolákovčina je vhodným i literárnym jazykom
- antická výstavba diela: propozícia
invokácia
in medias res
- eposy z Veľkomoravskej ríše:
Svätopluk
Cirilo-Metodiada
Sláv - historický epos
Svätopluk
- aby dodržal kompozíciu eposu, vymyslel si múzu a aj slovanských bohov, históriu trochu prekrútil
• propozícia – prvé štvorveršie, vyrozprával celý dej
- hovorí o Svätoplukovi, ako porazil Karolmana a zbavil V.M. franskej nadvlády
• invokácia – vzýva múzu UMKU, aby mu pomohla dobre opísať Svätoplukove činy
• in medias res – vpadnutie deja
- víťazská báseň v 12 spevoch
- podklad tvoria historické fakty z 9.storočia:
- veľkomoravský panovník Rastislav úspešne čelí náporu VFr.r., ktorá si chce podmaniť
slovanské kmene na Morave a Slovensku
- čo sa nepodarilo vojakom, podarí sa podlou zradou Rastis. synovca Svätopluka, ktorý Ras. vydá Nem.
- tí ho oslepia a zatvoria do kláštora
- franskej vierolomnosti padne za obeť aj sám Svätopluk, ktorý má za Nemcov vyjednávať
- epos sa končí Svätoplukovým víťazstvom na devínskom bojisku, jeho prechodom do
slovanského tábora a prijatím kráľovskej koruny
- epos je zaľudnený veľkým počtom postáv (okrem historických aj veľa vymyslených a mytologických)
- celá váha deja je prenesená na ľudí
- epos je pevne spojený s hlavnými myšlienkovými prúdmi SNO
- je v ňom básnicky vyjadrený obrodenský náhľad na charakter starých Slovanov – charakterizuje
Slovanov ako pracovitý, mierumilovný a pohostinný národ, ktorý po cudzom nebaží, no svoje si
nedá a radšej volí smrť ako život v otroctve
Cirilo-Metodiada
- epos o slovanských apoštoloch
- v 6 spevoch opisuje príchod svätcov Cyrila a Metoda na V.M., ich život a účinkovanie
- epos končí víťazstvom ducha, Metoda nad intrigami nemeckých biskupov
Sláv
- 6 spevov
- spracoval tému, na ktorú nemal historické pramene:
- ide o boje pokojamilovných Tatrancov (Slovákov) s lúpeživými Čudmi, ktorí sa na čele
s kráľom Bondorom rozhodnú pomstiť svoj nevydarený nájazd do „Tatranska“
- o víťazstvo nad Čudmi sa zaslúži Sláv – hlavná postava eposu
- jeho výroky nad porazeným čudským kráľom, nad mravmi a násilím Čudov sú v skutočnosti
Hollého myšlienky, čerpajúce z ideí NO
- Hollý nazýva svoje eposy bohatierske eposy
- vzorom mu boli eposy Homéra a Vergília
- začínajú sa propozíciou (naznačením predmetu, obsahu) a invokáciou (vzývaním vyššej moci,
múzy)
- rozčleňujú sa na spevy
- obsah (naznačenie deja) podáva sám autor na začiatku každého spevu
Svätopluk – próza
Cirilo-Metodiada, Sláv - verše
- verš - hexameter
- idylická poézia:
- menšie epické skladby – SELANKY
- 21 idylických básní, ktoré uverejňoval po častiach
- témy Selaniek sú rôznorodé, ich postavy majú podobu slovenských pastierov, ktorí vedú
pokojný život, venujú sa práci, spevu, tichej zábave a hrám, žijú v rovnosti majetku
a postavenia
- v týchto postavách vstúpil do poézie slovenský ľud (odetý v antickom rúchu)
- časomerný verš – hexameter
- osobitne vydarené sú tieto selanky: Jaroslav
Polislav
Vyvolávání jara
Pasy
- Selanky tvoria prechod medzi epikou a lyrikou, v ktorej prevláda óda (chválospev) a elégia
(žalospev)
 téma žalospevu
- smutné príbehy a ubiedenosť slovenského národného života
- vyjadruje smútok a žiaľ nad vyhynutým a násilne vyhubeným slovanským obyvateľstvom,
nad zradou a nesvornosťou, ktorá spôsobila pád V.M., nad odrodilstvom
- Pesně – súbor príležitostných, oslavných a kritických básní, v ktorých autor vyzdvihuje
slovanské povedomie a s ním súvisiace aktuálne problémy
 ódy
- zaradené do zbierky Pesně – Hollý oslavuje dobrodincov, priateľov a známych, ako aj
svetských a cirkevných hodnostárov
- v ďalších oslavuje slovenskú prírodu a svoje okolie, rozlohu a veľkosť slovanstva v duchu
obrodenských výkladov

- ešte počas života Hollého bol vydaný súbor jeho prác
- na jeho tvorbu nadviazal Sládkovič, P.O.Hviezdoslav


Ján Chalupka
- Ján Chalupka patrí taktiež do slovenskej klasicistickej literatúry, avšak je autorom drámy,
preto sa spomína pri slovenskej dramatickej tvorbe
- narodil sa v Hornej Mičinej
- gymnaziálne štúdiá – Ožďany, Levoča
- teologické, filozofické a jazykovedné štúdiá – Jena
- učil na gymnáziu v Ožďanoch a na lýceu v Kežmarku
- od roku 1824 je farárom v Brezne, kde zotrval do konca života
- hlavný význam Chalupkovho diela spočíva v dráme
- uvedením Kocúrkova začal G.F.BELOPOTOCKÝ v roku 1830 v Liptovskom Mikuláši rad
ochotníckych divadelných predstavení
- vytvoril divadelne vhodný typ satirickej frašky

KOCÚRKOVO s podtitulom Len aby sme v hanbe nezostali
- v prostredí slovenského malomesta Chalupka odhaľuje na jednej strane všeobecne smiešne
stránky jeho životného štýlu, predstavované postavami remeselných majstrov a magistrátskych
úradníkov
- na 2.strane sa u Chalupku nachádzajú aj špecificky „hornouhorské“ prvky spoločenskej komiky,
spočívajúcej v tom, ako sa toto tradične zaostalé prostredie chce aspoň navonok prispôsobiť
novým módnym prúdom, prichádzajúcim do Kocúrkova zo sveta
- Kocúrkovo, ktoré sa pre Chalupku stáva územným a spoločenským stredobodom i s nemennými
postavami, prechádza aj do ďalších jeho dramatických diel:
• Všecko naopak
• Trasorítka
• Trinásta hodina
• Starúš plesnivec

takto vytvoril látkovo a myšlienkovo uzavretý dramatický celok
- objektom Chalupkovej spoločenskej kritiky a prameňom komickosti jeho hier je ľudská hlúposť alebo
obmedzenosť, podaná formou anekdoty  Chalupkova satira je skôr humorne výsmešná ako
tragicky krutá, teda jej vyhovoval útvar dramatickej frašky
- v Kocúrkove sa nachádza konvent, čiže zhromaždenie (rada) oprávnených (poverených) členov,
na voľbu nového učiteľa
- čižmársky majster Tesnošil Jánoš podporuje voľbu susedovho syna Martina, ktorý si má zobrať
za ženu jeho dcéru Aničku
- podľa vôle cirkevného inšpektora pána z Chudobíc, konvent vyvolí akéhosi Turčana Slobodu
- keď prichádza do Kocúrkova, Tesnošilka sa ho usiluje získať pre svoju dcéru
- pán z Chubobíc mu prikazuje učiť deti po maďarsky
- Sloboda odmieta jedno i druhé; prvé preto, lebo je uvedomelý Slovák, druhé zasa z toho dôvodu,
že sa zaľúbil do dcéry starého učiteľa
- jazyková komika sa zakladá na nenáležitom používaní maďarských fráz a slov pánom z Chudobíc
a Tesnošilom v záujme ich vyššieho postavenia v kocúrkovskej spoločnosti a na úkor ich slovenskej
príslušnosti
- Chalupka písal hry pôvodne v češtine, v 60.-tych rokoch ich prepísal do spisovnej slovenčiny

Bendeguz
- satirický román
- zosmiešňuje maďarský šovinizmus
- pravdepodobne ho napísal po maďarsky, no vydal ho anonymne v nemčine v Lipsku
- má formu pikareskného románu na satirické stelesnenie národno-ideového zámeru
- 2 pomaďarčení turčianski zemania Bendeguz a Kolomps sa vyberú do sveta hľadať pravlasť Maď
- vznik diela a jeho vydanie v Nemecku súvisí s Chalukovimi národnoobrannými úsiliami, určenými
predovšetkým neslovanským adrestáom
- román podstatne nezasiahol do vývinu slovenskej prózy