Slovenská a svetová dráma po roku 1918
Rozvoj divadla na Slovensku
- 1. profesionálne divadlo vzniká v r. 1919 v Bratislave. Ďalšie vznikali v r. 1924 v Košiciach, v 30-tych rokoch v Nitre, počas 2. sv. vojny vzniklo Frontové divadlo è Divadlo SNP v Martine. Spočiatku bol nedostatok slov. hercov, režisérov, ale aj divadelnej tvorby. K prvým významným hercom a režisérom patrili: Andrej Bagar, Janko Borodáč, Hana Meličková. Slovenská dramatická tvorba sa v medzivojnovom období začína len rozvíjať.
Ivan Stodola (1888 LM - 1978)
- písal satirické komédie, ale aj historické drámy a tragédie.
- prvá úspešná divadelná hra Náš pán minister - satira na slov. meštiactvo
Bačova žena
- tragédia. Hlavná hrdinka je žena (Eva), ktorá sa stáva ženou dvoch mužov. Jej prvý muž Ondrej Muranica odišiel za prácou do Ameriky. Pri banskom nešťastí stráca pamäť. Jeho žena sa dozvedela, že zomrel, a preto sa opäť vydáva za Miša. Pri železničnom nešťastí opäť sa Ondrovi vracia pamäť. Vracia sa domov. Prichádza ako bohatý človek a kupuje si panstvo. Ondrej chce, aby sa Eva k nemu vrátila. Miša vyhadzuje zo svojho panstva, čaká čo urobí Eva. Tá spácha samovraždu. (sebaobetovanie pri neriešiteľnom konflikte)
- kritizuje zlé sociálne podmienky a s tým súvisiace vysťahovalectvo, a ťažká práca v Amerike.
Čaj u pána senátora
- satira na meštiactvo vo všetkých podobách - v honbe za titulom, vysokým postavením, kariérou.
- Baltazár Slivka, obchodník s truhlami, jeho žena, ktorá túži po peniazoch - chce, aby Baltazár kandidoval za nejakú politickú stranu - spolu s ďalšími je pozvaný na čaj k senátorovi. Všetci mešťania teda chodia do kurzu spol. správania. Fraška vrcholí u senátora, keď všetci zistia, že ovládajú len pár konverzačných tém, napr. počasie, obliekanie.
Jožko Púčik a jeho kariéra
- je satirou na falošne chápaný humanizmus. Jožko Púčik je úradníkom spolku Humanitas. Obvinia ho z krádeže 43 000,--. Dostáva sa do väzenia, keď sa snaží vysvetliť, že je nevinný, nikto mu neverí. Začne teda klamať, že bol v detstve sadista, pričom by ani muche neublížil. Hneď si ho začnú všímať, navštívi ho predsedkyňa Humanitasu aj predstaviteľ Benevolencie. Tieto dva spolky súperia o starostlivosť o J. Púčika - tým dopomôže svojej sestre k lepšiemu životu. Peniaze sa našli a J. Púčik je oslobodený, tým je súperenie spolkov zbytočné.
- naivný, všetko hodnotí cez seba, tak, ako by sa zachoval on, dobrák
- vidí, že pravda nemá žiadnu cenu, čestnosť a statočnosť nemá miesto v buržoáznej spoločnosti
Náš pán minister
Július Barč-Ivan
Mastný hrniec
- komédia - Hl. postavou je prof. Babík. Z rádia sa dozvedá, že sa stáva ministrom, čím sa oňho zaujíma väčšina ľudí, hlavne mešťania. Neskôr vysvitne, že ministrom sa má stať jeho menovec.
- kritizuje falošnú pretvárku malomeštiackej spoločnosti.
- hra vzniká počas 2. sv. vojny, po niekoľkých uvedeniach bola zakázaná
- odsudzuje tu karierizmus, ktorý v začiatku klérofašistického slovenského štátu nadobúda nebývalé rozmery.
Matka
- psychologická dráma s vplyvom expresionizmu.
- hl. postavy: matka Anna, Jano, Paľo, suseda Mara, Kata Tomková
- hl. postavou sú matka a jej dvaja synovia Jano a Paľo. V postave matky je niečo iracionálne, osudové až veštecké. Dráma sa odohráva v troch dejstvách. Dej sa odohráva v baníckom prostredí, kde Jano žije s matkou a Paľo odišiel za prácou do Ameriky. Matke sa prisnil sen, že v bani sa stane nešťastie. Bránila mužovi ísť nasledujúci deň do bane, no on jej neveril. Na ďalší deň ho vyniesli mŕtveho z bane. Neskôr sa jej prisní ďalší sen, že Paľo sa vracia z Ameriky. Jano sa neteší príchodu Paľa, bál sa, že príde o majetok. Matka nechce však stratiť ani jedného, lebo cíti, že jeden z nich bude musieť odísť. Jano má otcovu silnú povahu a Paľo má povahu po matke. Paľo doniesol z Ameriky Janovi nôž, matka v tom vidí predtuchu tragédie. Paľo raz príde domov opitý, vzniká roztržka s Janom a matka ho chce zachrániť tým, že ho vyháňa z domu. Paľo býva u svojej milej Katy. Neskôr príde oznámiť matke, že sa budú brať. Prišiel Jano, po ostrej výmene názorov, sa začnú biť, matka sa postaví medzi synov a Jano namiesto Paľa zabije matku nožom.
- podstata hry spočíva v hlbokej analýze charakterov a v nastolení zložitých psychologických konfliktov.
Peter Zvon
Tanec nad plačom
- veselohra, skladá sa z prológu, troch obrazov a epilógu.
- prelínanie reálneho a nereálneho
- nereálne postavy zostupujú z obrazov a zisťujú, či za 300 rokov nastali zmeny
- záver - svet sa zmenil, ale ľudia zostali rovnako sebeckí, neláskaví, stále sú lepšie a horšie vrstvy
- idea - morálka zaostáva - nezávisí od technického pokroku
Vzdialená zem
- odohráva sa na vzdialenom ostrove, traja stroskotanci nájdu nový domov, hlavný zmysel, rozprávanie o svete, ktorý sa zmieta vo vojne.
Povojnová dráma
Štefan Králik (1919 - )
- lekár - inšpirácia
Mozoľovci - dedinské prostredie - kritický realizmus
Posledná prekážka
- odohráva sa v priebehu troch hodín - filozof. úvahy o človeku, zmysle života
- Doktor Lorenc hľadá východisko z manželstva (uzavretého z vypočítavosti) v láske k spolupracovníčke Helene. Helena jeho náklonnosť prijíma, ale keď sa z vojny vráti jej bývalá láska, teraz chorý Michal, odmieta Lorenca. Michalovi hrozí smrť, Lorenc ho má zachrániť. Ten stojí pred dilemou, operovať ho a stratiť Helenu alebo sa podriadiť osobnej túžbe. Nakoniec v ňom zvíťazí lekár. Lorencova žena Klára, ktorá roky trpí, od neho nakoniec odchádza.
Osvald Záhradník (1932 - )
Sólo pre bicie (hodiny)
- konfrontácia sveta penzistov so svetom mladých
- Penzisti sa stretávajú, spomínajú na minulosť. Každá postava je svojská, má svoj názor na život. Divák sa postupne dozvedá, že spoločnosť starých ľudí, ktorí sa schádzajú v penzistovej domácnosti, sem prichádza z domova dôchodcov a pointou pri odhaľovaní tajomstiev je v závere obsah kufra starej pani Contiovej. Nosí v ňom svadobné šaty, hoci nikdy nebola vydatá a sníva o svojom domnelom synovi. Oslava jej narodení sa končí tragicky. Telefonicky sa rozpráva so svojím neskutočným synom, hoci všetci ostatní vedia, že je to len hra. Ne keď sa zdanie má stať skutočnosťou, dostáva infarkt.
- Hoci starí nechápu dnešný svet, všetkých spája vlastný svet, ktorý si bránia. Dvojica mladých, ktorí v hre vystupujú, žije v ilúzii o budúcnosti. Oba tieto svety nestoja proti, ale popri sebe.
- autor využíva symboliku v dialógoch i rekvizitách
Peter Karvaš (1920 Banská Bystrica)
Polnočná omša (1958 – prológ + 3 dejstvá + záver)
- najskôr odmietnutá pre znesvätenie SNP, neskôr prijatá pre realistické zobrazenie
- dom na okraji mesta v povstaleckej oblasti na konci vojny
- Valentín Kubiš, jeho žena Vilma (hlava rodiny), deti Marián, Angela Ďuro (jeho dievča Katka)
- Vianoce - neistá situácia - Ďuro bojuje s partizánmi, jeho izbu má prenajatú nemecký poručík Breker. Ďuro sa náhle vráti a rodina ho ukryje. Vznikajú však rozpory, pretože sa tým všetci vystavujú riziku zastrelenia. Breker o Ďurovi vie, ale s rodinou sa pohráva, čaká, ako sa zachovajú. Vilma o Ďurovi povie kňazovi, ktorý to povie Nemcom - Ďura zastrelia. Rodina sa háda, kto za to môže. Breker Slovákom nadáva - zbabelí, zradcovia. Nakoniec prídu partizáni - rodina Brekera zatají.
Absolútny zákaz
- zákaz dívať sa z okna
- reakcia na absurdné procesy, priznania nevinných k zločinom
- potláčanie demokracie, slobody
IVAN BUKOVČAN (1921 - 1975)
- jeho postavy sa nemôžu na nikoho spoliehať, musia konať samé za seba - odhaľuje ich charaktery a preveruje morálne hodnoty.
Kým kohút nezaspieva
- 1944 - malé mesto - celý dej v pivnici, kam postupne Nemci privedú 10 ľudí - rukojemníkov za zastreleného Nemca. Ich charaktery sa prejavujú, keď im Nemci kážu vybrať jedného, ktorého zastrelia, ostatní budú prepustení.
- učiteľ, holič Uhrík - zabije tuláka, nakoniec sám vybehne von
sci-fi komédia Takmer božský omyl - nepomer medzi rozvojom vedy a morálkou čl.
Luigiho srdce alebo Poprava tupým mečom
- odsúdenie konzumnej spoločnosti
- Luigi odsúdený na smrť, ľudia chcú jeho srdce na experimenty - hyeny - nakoniec ho zlynčujú
ABSURDNÁ DRÁMA
- 50. roky - nihilistická koncepcia (popieranie všetkého), a.d. vychádzala z existencialistickej filozofie. Bezvýchodiskovosť z rozporov spoločnosti povyšovala na nezmyselnosť života vôbec.
- antidráma - chýba súvislý dej, často i zápletka, motivácia konania postáv, medziľudská komunikácia postáv a rozuzlenie v závere hry. Hrdina je obyčajne osamelý človek, neschopný komunikovať s inými postavami. Jazyk neslúži na dorozumenie, pretože monológy sú nelogické.
-Eugéne Ionesco (Francúz rumunského pôvodu), Friedrich Dürrenmatt (Švajčiar)
SAMUEL BECKETT
Čakanie na Godota
- hra nemá dejovú líniu, je takmer bez dekorácií
- na opustenej ceste sa stretávajú dvaja tuláci Estragon a Vladimír. Z ich chaotického rozhovoru vyplýva, že čakajú na akéhosi Godota. Počas ich replík prichádza na scénu dvojica - pán (Pozzo) vedie na reťazi otroka (Lucky). Kým pán sa správa povýšenecky, sadisticky, otrok je pokorný, pasívny. Na konci dejstva sa objaví chlapec, ktorí oznamuje, že Godot príde až zajtra.
- druhé dejstvo predstavuje tú istú scénu s tými istými postavami, len pán je slepý, preto odkázaný na pomoc otroka. Postavy opäť opakujú banálnu frázu, že čakajú na Godota, ktorý ani v závere hry neprichádza.
CUDZIE SLOVÁ - neustále pribúdajú do jazyka - internacionalizmy, neologizmy
- cudzie slova: 1. Kalky (prebraté aj s pravopisom), 2. Prebraté v pôvodnom.