Slovenská a česká preromantická a romantická literatúra
Motív vzbury proti utrpeniu, neludskosti a neslobody v českej a slov. lit.
(Samo Chalupka, Janko Kráľ, Botto, Mácha)
Romantizmus v slovenskej literatúre
Štúrovci vystúpili v 40. rokoch 19. storočia, boli prvou slovenskou generáciou, ktorá vystúpila so samostatným národným, politickým a kultúrnym programom. Ich organizačným základom bol spolok: Spoločnosť česko - slovanská tj. študentský spolok pri evanjelickom lýceu v Bratislave. Slovenskí romantici sa starali o vernosť národu a materinskej reči, v ktorej videli najcennejší prostriedok prejavu slobody cítenia, myslenia a konania. Základ národa videli štúrovci v ľude, chceli mu pomôcť hospodársky, sociálne a spoločensky a chceli ho národne uvedomiť. Preto žiadali predovšetkým zrušenie poddanstva, zlepšenie stavu poľnohospodárstva, zakladanie priemyslu a kôl. Prakticky pomáhali pri zakladaní gazdovských spolkov, spoločných pokladníc, nedeľných kôl, zakladali čitárne a divadlá. Vytvorili spisovnú slovenčinu, ktorou zjednotili katolíkov a evanjelikov v národnej práci. V novej učebnici vytvorili podľa vzoru ľudovej poézie diela ľudu blízke a predsa vysoko umelecké.
Ich politickým cieľom bolo uznanie zvrchovanosti slovenského národa nad slovenským územím, správa tohto územia a uznanie slovenčiny ako reči národnej a vyučovacej. Pre svoje ciele sa neváhali chopiť zbrane. V roku 1848 zorganizovali ozbrojené povstanie, keď im vak otcovia maďarskej buržoáznej revolúcie nechceli priznať národné práva, dali sa na stranu reakčnej Viedne. Tá vak sľuby nesplnila a tak sa povstanie skončilo neúspechom.
Celkové štúrovské obdobie trvalo od štyridsiatych rokov do sedemdesiatych rokov devätnásteho storočia. V národnej literatúre tvorili a medzi štúrovcov sa zaraďujú: Janko Kráľ, Ján Botto, Andrej Sládkovič, Janko Kalinčiak, Samo Chalupka.
Samo Chalupka
Bol jedným zo zakladateľov SPOLOČNOSTI ČESKO SLOVANSKEJ. Prvý zo štúrovcov použil nový slovenský jazyk vo svojom diele. Narodil sa v Hornej Lehote, kde pôsobil až do konca svojho života. Napísal spolu 35 básní. Najvýznamnejším znakom jeho poézie je národná hrdosť a oslava bojovníkov za slobodu. U Chalupku vystupuje Jánošíkovská postava v takom poňatí, v akom sa niesla v ľudových tradíciách.
Jeho tvorba sa delí na dve časti:
a) do revolúcie
b) po revolúcii
Tematické okruhy tvorby:
a) turecká tematika - Boj pri Jelšave, Turčín Poničan
b) Jánošíkovská tematika - Likavský väzeň, Kráľoholská, Kozák a junák
c) Historická tematika - Mor ho
# báseň Likavský väzeň - Jánošík je vo väzení a s príchodom novej jari mocnie v ňom túžba po slobode. Verí, že sa oslobodí a znovu založí vatru na odboja na slovenských horách. V básni vystupujú aj postavy hôrnych chlapcov. Chalupka však predstavuje Jánošíka ako obyčajného človeka (neidealizuje ho), ktorý bojuje za slobodu národa, aj keď ju nedosiahne on, verí, že raz príde deň keď bude ľud slobodný. (zavej vetre zavej...)
# báseň Kráľoholská - má národno buditeľský charakter, pripomína Slovákom víťazstvo nad Turkom a tým aj chuť do boja za národnú slobodu. ( Do zbroje! Kto si syn...). Zbojnícka družina 12 hôrnych chlapcov sedí okolo vatry na Kráľovej holi. Ich sloboda a krása kontrastuje s obrazom slovenských dedín kde sa dejú krivdy.
# báseň Turčín Poničan - Turek si dovlečie domov Slovenku ako pestúnku na opatrovanie svojho dieťaťa, zle s ňou zaobchádza a nakoniec zisťuje, že je to jeho matka. Turka (pôvodom Slováka) zobrali zo Slovenska ešte dávno za prvých nájazdov. Keď to zistí, začne s ňou zaobchádzať lepšie a prehovára ju aby zostala v Turecku v bohatstve a aby sa už nevracala spať do chudobnej krajiny. Cieľom básne je opísať vlastenectvo (matka odmieta a vracia sa spať do vlasti). ( Ta do vlasti mojej lona...)
Chalupka opisuje ľudové tradície, spevavosť slovenského národa (Slovenka to, tam od Hrona).
# báseň Branko - Opisuje tu skutočnú historickú postavu Branka, báseň má národnobuditeľský charakter, autoštylizáciu. ( V pravde žil som krivdu bil som,verne národ svoj ľúbil som)
# báseň Mor ho - Skupina slovenských junákov sa vyberie za rímskym cárom, ktorý sa rozložil s vojskom pod Devínom a prosia ho o mier. Rímsky cár ich žiadosti nevyhovie a mládenci sa s bojovým pokrikom Mor ho! vrhajú do boja, z ktorého ani jeden nevyjde živý. Slovenskí junáci: smelí, pohostinní, mierumilovní, vlasteneckí, stali sa morálnymi víťazmi. (Charakteristika junákov "Pobelavé kaderie šije im otáča..."; oslava Slovenska "Krásna zem - jej končiny valný Dunaj vlaží..."; okrem vonkajšej charakteristiky tu Chalupka využil i vnútornú "Zvyk náš nie je napádať, cudzie vlasti bojom..."; junáci sa vrhajú do boja s výzvou "A ty mor ho! Hoj morho, detvo môjho rodu...").
Chalupkove básnické výrazy (v básni Mor ho):
Metafora - zleteli orly z Tatry
Básnická otázka - A čo ty?
Zvolanie - Mor ho
Epiteton - Pobelavé kaderie
Prirovnanie - Rastom sú ako skala
Prízvuk je vždy na prvej slabike slova a využíva prozodický systém daktylotrochejský. Báseň má 172 veršov, rým je združený.
Janko Kráľ
Je naším najromantickejším a zároveň najrevolučnejším štúrovským básnikom. Zo všetkých štúrovcov najdôslednejšie chápal poéziu ako súčasť revolučnej premeny sveta.
Narodil sa v Liptovskom Mikuláši a v Bratislave vyštudoval právo. Bol medzi študentami, ktorí na protest proti zosadeniu Ľ.Štúra z miesta profesúry odišli z Bratislavy. Po neúspechu revolúcie 1848 - 1849 pôsobil ako úradník naposledy v Zlatých Moravciach. Po Rakúsko Uhorskom vyrovnaní v roku 1867 ho zbavili miesta, zomrel v biede na týfus.
Povahou bol Janko Kráľ ozajstný romantik, bojoval za lepší spoločenský poriadok slovom i skutkom, dobre poznal biedu ľudu v Uhorsku, ktoré celé preputoval. Zároveň však videl márnosť svojich snáh a upadal do beznádeje. Tvoril ľahko, ale mnoho diel hneď zničil. Pre svoju radikálnosť bol mnohým štúrovcom cudzí. Preto ho nazývali Divný Janko. Skutočný rozkvet básnikovho talentu nastáva a po uzákonení spisovnej slovenčiny. Prvá kniha v novom jazyku prináša 8 básní, ktoré mu získali meno veľkého básnika. Počas bratislavského pobytu vytvoril Kráľ predovšetkým balady (Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Zverbovaný, Povesť, Skamenelý, Bezbožné dievky...). Spracúva v nich ľudové povesti a povery, ale pre väčšinu z nich hľadá námety i vo výjavoch zo súčasného života.
# balada Zakliata panna vo Váhu a divný Janko - básnikova najznámejšia balada - autobiografia. Janko - autor, zakliata panna - Slovensko.
Balada rozpráva o hrdinskom čine mládenca, ktorý je nespokojný so sebou a svojím okolím. Dedina a jeho najbližší nechápu, prečo sa Janko búri a preto ho oslovujú divný. Jedinec sa odkloňuje od spoločnosti, je iný ako ostatný (samotár, smelý), východisko nachádza v prírode. Balada je alegorická, básnik chcel odkliať z biedy a poddanstva ľud. Cítil však, že sa mu to nepodarí, že je na to sám slabý. Zakliatu pannu vyslobodí nakoniec tak, že skočí do Váhu, predtým si však musí obrátiť všetko šatstvo. Neobráti si vrecúško s tabakom a zomiera.
# balada Zverbovaný - mládenec opustil matku aj milú len aby sa dostal z otrockého života v rodnej dedine. V závere balady sa vzdorovite pýta: "Či to má vždy tak by, ako dosiaľ bolo?" Balada vystihuje situáciu a pocity 20 - ročných mládencov, ktorí sa postavili proti svetu s odhodlaním priviesť aj tie najväčšie obete.
# balada Skamenelý - potrestaný je Janko, ktorý bol neverný svojej žene
# balada Bezbožné dievky - potrestané sú devy, ktoré sa posmievali starenke
Lyrika:
# báseň Orol vták - Vykresľuje mládenca, ktorý opustil matku aj rodisko, aby vo svete bojoval pokým nezahynie. Mládenec je príkladom typického romantického hrdinu, je tu rozpor sen - skutočnosť. Vo svojej túžbe po slobode chcel by sa zmeniť na orla a voľne lietať. Nemožnosť uskutočnenia jeho túžob vyvoláva v jeho vnútri striedavo pocity vzdoru a smútku.
# báseň Duma bratislavská - je zachytená tématika, keď ako študent bratislavského lýcea na protest zosadenia Ľ. Štúra z postu námestníctva profesúry odchádza z Bratislavy do Levoče.
- J. Kráľ bol národovcom a Slovanom, ale mal porozumenie aj pre iné národy. Vyslovil ich napr. v básni Slovo - táto báseň môže byť príkladom pre odpor proti šovinizmu:
(C) Chorvát, Maďar naši bratri,
nech má každý čo mu patrí,
nadvláda len právo haní -
všetci sme rovnakí páni
# zbierka Dráma sveta - cyklus lyrických básní, v ktorých básnik nastoľuje otázku vzťahov medzi národmi, otázky morálky, práva, spravodlivosti - napr.: v básni Remeselník vidíme trpký obraz človeka, ktorý uvažuje o zmysle svojej práce, a dochádza k záveru, že jeho postavenie je najbiednejšie.
# báseň Piesne - hlavnou témou básne je sloboda, ktorú vidí v budúcnosti.
Na vyslovenie odporu proti súčasnej spoločnosti využil J. Kráľ aj jánošíkovskú tématiku. Jeho chápanie jánošíkovskej tradície je širšie ako u jeho rovesníkov. Nesústreďuje sa na hrdinský obraz Jánošíka, ale jeho odbojnými vlastnosťami obdarúva ľud v jeho odpore proti spoločnosti.
# Výlomky z Jánošíka
Janko Kráľ najhlbšie pochopil sociálne, národné a ľudské problémy - v tom je cena jeho diela a teda aj jeho pokrokovosti.
Ján Botto
Bol básnikom školy štúrovej. Najúplnejšie z našich básnikov precítil ľudovú tradíciu o Jánošíkovi. Pochádzal z Vyšného Skalníka (Gemer). Bol lesným inžinierom. Najviac žil v Banskej Štiavnici a Banskej Bystrici kde aj zomrel. Hlavným zdrojom jeho poézie bola ľudová slovesnosť. Mal motív ľudových piesní a rozprávok, tvoril alegorické obrazy. Na rozdiel od J. Kráľa, ktorý opisuje jednotlivca, jeho hrdina je súčasťou spoločnosti - dáva obraz typického dedinského človeka. Tvoril balady, najznámejšia je:
# balada Žltá ľalia - využíva tu dialóg - stupňovanie deja. Ľudový jazyk, združený rým.
(C) Stojí, stojí mohyla...
Dej sa začína opisom prírody, mladomanželia Adam a Eva si prisahajú vernosť aj po smrti. Adam zomiera a Eva zabúda na svoj sľub vernosti, na Adama si spomína čoraz zriedkavejšie. Po čase sa vydáva - poruší sľub a vtedy prichádza mŕtvi Adam a trestá ju - berie ju so sebou. Eva zomiera Adamovi v náručí. Hovorí jej:
(C) Boj sa ženo, či neboj
tys moja a ja tvoj!
Báseň má mravný charakter - za previnenie - trest, za neveru - smrť.
# báseň K mladosti - je výzvou k mládeži. báseň vznikla v období keď aktivita mládeže v Levoči ochabovala. Preto Ján Botto vo svojom diele volá: (C) Novej piesni za...? treba
piesni, mladosť hodnej teba
Mládež nesmie zaspať dobu, musí sa zapáliť k veľkým obetiam.
# Margita a Besná - ľudová slovesnosť - o smrti siroty, ktorú dala zabi žiarlivá macocha
# básnická skladba Smrť Jáníkova - vzorom mu bola ľudová tradícia o Jánošíkovi. Botto zobrazil Jánošíka tak ako si ho vybavila ľudová fantázia. Báseň má úvod a 9 spevov.
(C) Horí ohník horí...
Charakteristika Jánošíkovej družiny:
(C) To sa chlapci tosa...
Úvod je alegorický. Básnik vyslovuje svoje city a myšlienky akoby matka púšťala do sveta svoje dieťa a strachovala sa o jeho osud.
I. spev sa začína oslavou voľného života hôrnych chlapcov, ktorí sú jedinou
nádejou ľudu.
V II. speve Jánošíka chytia a uväznia. Má pesimistický charakter, charakteristické sú Jánošíkove vízie o budúcnosti národa. Opustená družina sedí okolo ohňa.
V III. speve sa Jánošík rozlúčil so svojou milou, ktorá od žiaľu skočí do Dunaja. Zároveň sa lúči aj s ľudom, ktorý opustil.
(C) Dunaju, Dunaju, milý môj šuhaju
počkaj len máličko, veď za mnou volajú...
IV. spev je stavaný na kontraste skutočnosti a sna. Jánošík je vo väzení a sníva sa mu sen o slobode. Kam len mesiac hľadí, že je taký bledý?...
V. spev zobrazuje Jánošíka ako sa prebudí a uvažuje o osude svojom a o osude ľudu, za ktorý bojoval. Verí, že právo a pravda zvíťazia:
(C) Nepríde a prísť musí, ten veľký deň súdu...
VI. spev - Jánošíka vedú ne popravu a smúti celá príroda.
VII. spev - V deň popravy smúti celý kraj. Pod šibenicou sa Jánošík lúči s rodným krajom čo dáva básnikovi možnosť vyznať sa zo svojej lásky k Slovensku:
(C) Kraju môj bájny kraju i spevu i sily...
Keď Jánošíka popravia prichádza posol oslobodiť ho, ale prichádza neskoro. Ľud smúti a Jánošík sa rozpráva s vílami.
VIII. spev - Ľud si rozpráva o Jánošíkovi povesti - Jánošíkov obraz zostal v srdciach ľudu. Skladba má rozprávkové ukončenie.
IX. spev - Jánošík sa lúči s kráľovnou víl. Svadba Jánošíka s kráľovnou víl má by dôkazom nového ožitia v ľude.
Karel Hynek Mácha
Najväčším Máchovým dielom je:
# lyricko - epická báseň Máj - Milenci Jarmila a Vilém hynú cudzou vinou. Vilém ako otcovrah na popravisku a Jarmila skokom do jazera - zviedol ju otec jej milého. Dej sa odohráva na severe Čiech. Hlavnou náplňou diela sú filozofické otázky nad zmyslom ľudského života a ľudskej existencie. Vilém čakajúc vo väzení rozmýšľa nad tým, či môže po smrti ešte niečo nasledovať. Tieto vášnivé otázky si Vilém kladie uprostred krásnej, ale k ľudskému osudu málo citlivej májovej prírode. Kompozícia: - báseň pozostáva z venovania, 4 spevov a 2 intermez.
Porovnanie Smrť Jánošíka a Máj
Podobnosti sú tématické (Vilém väzeň, Jánošík väzeň); III.,IV. a V. spev Smrti Jánošíka (SJ) je podobný II. spevu Máju (M) - posledná noc väzňa pred popravou. Podobnosť je aj medzi VI. a VII spevom SJ a III. spevom M - väzeň na popravisku a obraz popravy. U obidvoch básnikov sa vyskytuje obraz mesiaca, ktorý sa odráža na nebi.
Pôvod hrdinov oboch básní je približne rovnaký. Sú to postavy, ktorými oplýva ľudová slovesnosť. Máchovi pri zobrazovaní Viléma išlo o zobrazenie človeka a jeho pocitov v danej dobe. Na to nepotreboval konkrétnu osobu s individuálnym osudom, ale skôr iba symbol človeka a jeho čudného údelu. Kým máchov Vilém je takýmto symbolom dobového človeka Bottov Jánošík zobrazuje snahy celej štúrovskej generácie. Preto Máchov Vilém prežíva vo väzení bolesť, pri uvedomovaní si svojho položenia (spomienky na prežitý život, predstavy o budúcnosti). Bottov Jánošík ako predstaviteľ myšlienkového obsahu štúrovskej generácie musel by zákonite iný. Jánošík na rozdiel od duševne rozorvaného Viléma je vyrovnaným človekom. Botto necháva Jánošíka snívať vo väzení sen zmierenej duše. Obaja hrdinovia zomierajú, v ich svetonázoroch sa prejavujú odlišnosti autorov. Jánošík sa po smrti dostáva do krajiny mŕtvych a nadprirodzených síl - Bottov idealistický svetonázor, Vilém sa u neuspokojuje s náboženskou predstavou. V oboch básnických skladbách básnici využili prekrásne lyrické obrazy prírody. V SJ človek a príroda tvoria jednotu. V Máchovom máji je základným umeleckým postupom metóda kontrastu - básnik často využíva obrazy svetla a tmy, smrť dvoch mladých ľudí uprostred krásnej májovej prírody.
---------------------------------------- ----------------------------------------