Slovanské jazyky

Etymológia je veda skúmajúca pôvod slov. Výraz pochádza z gréčtiny a to zo slova "etymos", čo znamená pravý. Etymológiu môžeme považovať za súčasť lexikológie, ktorá skúma slovnú zásobu.Slovenčina patrí do veľkej skupiny indoeurópskych jazykov, do ktorej patrí väčšina jazykov v Európe. Tieto jazyky majú svoje korene v takzvanom praindoeurópskom jazyku. Z tohto jazyka sa samozrejme nezachovali žiadne písomné pamiatky a jeho tvary sú len predpokladané a uvádzajú sa s hviezdičkou napr. *neuos - nový. Z tohto jazyka sa vyčlenil praslovanský jazyk. Ani z tohto jazyka nemáme žiadne písomné pamiatky.

Z praslovanského jazyka sa vyvinuli slovanské jazyky, ktoré delíme na tri vetvy:
1. východné: ruština, ukrajinčina, bieloruština
2. južnoslovanské: srbochorvátčina,slovinčina, macedónčina, bulharčina
3. západoslovanské: poľština, čeština, slovenčina, lužická srbčina

Dnešnú slovnú zásobu tvoria slová domáce a prevzaté z iných jazykov. Najstaršiu jazykovú vrstvu tvoria slová, ktoré pochádzajú z praeurópskeho jazyka. Prevzali ich naši predkovia od praobyvateľov na územiach, ktoré osídľovali. Napr. chmeľ, osika, železo... Značná časť slovnej zásoby je spoločná vrstva s ostatnými indoeurópskymi jazykmi, napr: slov. brat, nem. Bruder, ang. brother, gréc. phrator, lat. frater.

O niečo mladšia vrstva je praslovanská spoločná so slovanskými jazykmi, napr:. slov. večer, čes. večer, poľ. wieczór, rus. véčer a pod. Poslednú vrstvu jazyka tvoria slová, ktoré sa vyskytujú len v slovenčine, napr:. slimák, ťava a pod.Veľkú časť našej slovnej zásoby tvoria slová prevzaté a to z rôznych jazykov.

Cudzie slová prúdili do nášho jazyka pod vplyvom obchodu, remesiel, vzdelania a kultúry. Z latinčiny sme prevzali tieto slová: košeľa, škola, čerešňa, dom, tabuľa, tehla, kostol, kláštor, fara, kalich, kresťan, kríž, mních, olej, oltár, advokát, daň, ceruza, notár, palác, titul a iné.

Mnoho slov sme prebrali aj z nemčiny: cieľ, cibuľa, cukor, farba, huta, kanál, kuchyňa, múr, musieť, myš, papier, šindeľ, šunka, žemľa a ďalšie. Počas tzv. valašskej kolonizácie sme prebrali slová z rumunčiny: bača, bryndza, cap, fujara, koliba, salaš, vatra či žinčica. Z obdobia Uhorského štátu sme prevzali z maďarčiny tieto slová: čardáš, koč, oldomáš, paprikáš, báči, beťár, vankúš...

V čase národného obrodenia a po vzniku ZSSR sa k nám dostalo aj množstvo ruských slov: kolchoz, soviet, rozviedka, samovar, podnos, treska, mrož a iné.Z angličtiny sme prebrali výrazy z oblasti športu: klub, tenis, futbal, gól, hokej, servis, stop, víkend, dres, tým, volejbal .... V súčasnosti pod vplyvom rozvoja informačných technológií k nám preniká najviac cudzích slov práve z tohto jazyka. Napr. internet, browser, download, chatovať, smskovať, mailovať, e-mail, homepage, hardware, online, server, update atď.

Menšiu časť slovnej zásoby sme prevzali aj od ďalších jazkykov: z poľštiny, francúzštiny, taliančiny, španielčiny, švédčiny, holandčiny, perzštiny, tatárčiny a z ďalších mnohých jazykov. Každý jazyk by mal mať svoj etymologický slovník, v ktorom sa vysvetľuje pôvod a vývin jednotlivých slov. Tak sa napríklad dozvieme, že slová ako "stav, stôl, stanica, stádo, prístav, neustále ,dostatok" majú svoj pôvod v slovese "stáť" a to zase pochádza z latinského "stare".


Všeobecne o slovanských jazykoch.

Dodnes jazykoveda pozná veľké množstvo jazykov, z ktorých najprebádanejšie sú euróspske jazyky; naopak, najmenej prebádané sú zatiaľ jazyky rôznych afrických kmeňov. Jazyky sú usporiadané v systéme jazykových rodín a zväzov. Pre rodiny jazykov je charakteristický divergentný vývin, čo znamená, že jazyky patriace do takejto rodiny sa vyvinuli z jedného spoločného prajazyka. Jazyky v jazykových zväzoch sa k sebe pomaly približijú (konvergujú), stále sa viac na seba podobajú, avšak nikdy nesplynú do jedného jazyka.

Slovenčina patrí do rodiny indoeurópskych jazykov; táto rodina obsahuje ešte množstvo iných jazykov, ktoré sú usporiadané podľa podobných znakov do deviatich vetiev:

indoiránska: patrí sem o.i. staroindický prajazyk sanskrit,

albánska: arménska, grécka

baltská: lotyština, litovčina

keltská: írčina, welština

románska: francúzština, španielčina, portugalčina, taliančina, rumunčina, moldavčina

germánska:
severogermánska – dánčina, švédčina, nórčina, islandčina
západogermánska: holandčina, flámčina, angličtina, nemčina
východogermánska: patria sem jazyky vyhynutých germánskych kmeňov

slovanská:
západoslovanské jazyky: slovenčina, čeština, poľština, horná a dolná lužičtina
východoslovanské jazyky: ukrajinčina, ruština, bieloruština
juhoslovanské jazyky: chorvátčina, srbčina, bulharčina, macedónčina, slovinčina

Rómčina nepatrí do rodiny indoeurópskych jazykov

Ugrofínske jazyky (maďarčina, fínčina, estónčina) patria do rodiny uralských jazykov