Národy východnej a strednej Európy, ktoré dnes predstavujú najväčšiu etnickú a jazykovú skupinu na európskom kontinente. Odhaduje sa, že na svete žije spolu 230 000 miliónov Slovanov. Aj, keď o ich pôvode nevieme veľa, pravdepodobne vznikli z n eolitických kmeňov, ktoré obývali močaristé Polesie (v dnešnom Bielorusku a na Ukrajine). Niektorí splynuli so Skýtmi a Sarmatmi, iní s Gótmi, Hunmi a Avarmi. Pri avarskom vpáde Slovania postúpili na západ. Koncom 6. st. n. l. sa niektorí Slovania usídlili na území dnešného Nemecka na východ od Labe, zatiaľ čo iní ohrozovali nadvládu Byzancie na Balkánskom polostrove. Po ďalšom vpáde r. 746 sa začali usadzovať aj v častiach dnešného Grécka. V Nemecku, kde boli známi ako Venédi, si ich podrobili cisár Karol Veľký. Neskôr boli Slovania zatlačení za rieku Odru. V 9 storočí si už vytvárali vlastné politické útvary. Najväčším medzi západnými Slovanmi bola Veľká Morava. Najväčšiu úlohu pri šírení kresťanstva zohrali byzantskí misionári Cyril a Metod, ktorí roku 863 na pozvanie kniežaťa Rastislava prišli na Veľkú Moravu. Oni boli aj tvorcami prvého slovanského písma (hlaholiky) a spisovného jazyka (staroslovienčiny). Niektorí Slovania sa priklonili k východnej cirkvi a píšu cyrilikou (jej východiskom je hlaholika), kým iní sa priklonili k cirkvi západnej a používajú latinku. Už v stredoveku sa prehĺbili rozdiely v jazyku a mentalite medzi slovanskými etnikami. Slvoania sa delia na tri vetvy. K západným Slovanom patria Česi, Slováci, Lužickí Srbi a Poliaci, k východným Rusi, Ukrajinci a Bielorusi, a k južným Slovinci, Srbi, Chorváti, Bulhari a Macedónci.