Slohové postupy a slohové útvary

Slohové postupy a slohové útvary

Slohový postup - je to postup, akým sa skladajú, usporadujú, členia alebo spájajú jednotlivé zložky textu. Rozlišujeme : informačný

rozprávací

opisný

výkladový

dialogický

1. Informačný slohový postup - je najjednoduchší slohový postup. Informácia je najzákladnejšia jazyková činnosť. Základné údaje informácie sú (čo, kde, kedy, kto, prečo, ako). Patrí sem správa, oznámenie,.. Uplatňuje sa v administratívnych žánroch, častý je v publicistike i vo vedeckých textoch.

2. rozprávací slohový postup - je najvyvinutejší a typovo najbohatší postup. Rozlišuje sa čisté rozprávanie od komplexného, v ktoromje aj opisný alebo dialogický postup. Charakteristickými črtami je ucelenosť, časová následnosť a príčinná súvislosť deja, aktualizovanosť, objektívnosť alebo subjektívnosť. Rozprávanie oboznamuje čitateľa s nejakým príbehom, udalosťou. Pri rozprávanísa zachycuje dej aj s okolnosťami, ktoré s tým súvisia. Formálne sa časová následnosť vyjadruje kategóriou slovesného času i časovými spojkami, príslovkami, slovesami. Používajú sa jednoduché vety. Uplatňuje sa v epických umeleckých textoch (rozprávka, povesť, poviedka, novela, román), v publicistických beletristických žánroch (fejtón, reportáž,..) a v hovorovom štýle.

3. opisný slohový postup - je najbližší informačnému s. post. Vzniká tak, že podavateľvyberá pre svoj prejav vonkajšie alebo vnútorné znaky, črty a vlastnosti osoby, veci alebo javu a zachytí ich tak, ako ich vidí vlastným okom. Charakteristické črty sú nesúdržnosť, výpočet vlastností, zameniteľnosť poradia slov alebo viet v súvislom texte, uplatňovanie prítomného času, subjektívnosť. Opis je jazykový prejav, ktorým sa majú jednoducho a výstižne vyjadriť hlavné a podstatné znaky zobrazeného predmetu alebo javu. Opis môže byť statický a dynamický. Rozdeľujeme opis umelecký, praktický, odborný. Kompozícia opisu závisí od jeho funkcie. Jazykové prostriedky opisu sú podstatné mená, prídavné mená, príslovky spôsobu a miery, slovesá. Štylizácia opisu závisí od druhu opisu. Opisný slohový postup sa používa v návodoch, opisoch, posudkoch, životopisoch, charakteristikách, cestopisoch, reportážach,...

3. výkladový slohový postup - si všíma vývinové, finkčné a kauzálne vzťahy medzi faktmi. Osobnosť autora a adresáta je anonymná, dôležitá je objektívnosť. Vyskytuje sa v písomných útvaroch náučného štýlu (výklad, štúdia,...), v analitických článkoch publicistického štýlu (úvaha, recenzia,...). Výklad je najbežnejším útvarom výkladového sl. postupu. Cieľom výkladu je vysvetliť nejaký technický alebo spoločenský problém, poučiť o nejakej veci. Výkladom sa vysvetľujú a sprístupňujú známe vedecké poznatky. Výklad sa člení na úvod, jadro a záver. Aby bol jasný, využívajú sa schémy, grafy,... Pri vysvetľovaní sa používajú základné postupy logického myslenia (indukcia, dedukcia, argumentácia,...). Sloh výkladu je intelektualizovaný, potláčajú sa všetky prvky, ktoré by mohli pôsobiť na cit. Zdôrazňujú sa rozumové prvky. Patrí sem : referát, prednáška, prejav, diskusia, úvaha, úvodník, komentár, causerie, esej, recenzia.

4. dialogický slohový postup - utvárajú najmenej dvaja autori, ktorí hovoria ako samostatní účastníci textu, no kompozícia textu pôsobí ako skĺbený, jednotný celok. Charakteristické črty sú aktualizovanosť, postupnosťnesúdržnosť, subjektívnosť. Má blízko k rozprávaciemu slohovému postupu.