Slnko a slnecná sústava

Slnko a slnecná sústava
Slnecná sústava zacala vznikat asi pred 5 miliardami rokov z oblaku medzihviezdneho
plynu a prachu. Pôsobením gravitácie sa oblak zacal zmrštovat a uprostred vytvoril
hustú plynovú gulu, gravitácia potom spôsobila, že oblak rotoval stále rýchlejšie. Pri
otácaní sa sploštoval a uprostred sa vytvoril disk. Táto hustá oblast sa zahriala natolko,
že v nej zacali prebiehat termonukleárne reakcie a stala sa našou miestnou hviezdou,
Slnkom. Medzitým sa z hmoty v disku vytvorili menšie telesa slnecnej sústavy. Patria
medzi nich planéty, planétky a kométy. Celý proces trval desiatky miliónov rokov než
sa z oblaku plynu a prachu vytvorila slnecná sústava.
Slnko je 5 miliárd rokov stará hviezda. Má tvar gule o priemeru asi 1,4 milióna
kilometrov, je zložené prevažne z plynného vodíka a hélia. Má 750 krát väcšiu
hmotnost, ako všetky planéty slnecnej sústavy a je 7 krát hmotnejšie než priemerná
hviezda. Jadrová reakcia v jeho jadre pretvára látky na elektromagnetické žiarenie. To
spôsobuje, že Slnko svieti. Zahrieva i ostatné objekty, obiehajúce okolo Slnka vdaka
jeho gravitácií. Slnko sa skladá z jadra, oblast žiarivej rovnováhy, konvektívnej vrstvy
a fotosféry. Energia, ktorá vzniká v slnecnom jadre, trvá 2 milióny rokov než dosiahne
povrchu. Odtial je vyžarovaná vo forme tepla a svetla a na ZEM dorazí za nepatrných 8
minút. Slnecné jadro je jadrová pec o teplote až 15 miliónov C a hustote
160 krát väcšej než má voda. Za týchto podmienok sa jadra vodíkových atómov vo
vnútri Slnka menia na jadra héliových atómov. Pri tom sa 0,7% pretavenej hmoty
premení na energiu. Zo 600 miliónov ton vodíka, ktoré sa každú sekundu vo vnútri
Slnka, so 4 miliónmi ton sa premení na energiu. Toto Slnecné vodíkové palivo vystací
na dalších 5 miliárd rokov. V Slnecnej vnútornej atmosfére, sú castice o energii tak
velkej, že prekonajú Slnecnú gravitáciu. Tieto castice sa pohybujú od Slnka rýchlostou
900 km za sekundu a tvoria takzvaný Slnecný vietor. Oblast vyplnenú Slnecným
vetrom nazývame heliosféra. Rotáciou Slnka vzniká magnetické pole. Rovníková oblast
na Slnku rotuje rýchlejšie než polárna oblast , co spôsobuje „vytahovanie“
magnetických silociar z vnútra Slnka. Ked preniknú povrchom Slnka, spôsobia tieto
silociary slnecnú aktivitu, ako sú slnecné škvrny a erupcie. Táto Slnecná aktivita
prevažne Slnecné škvrny, sa opakujú každých 11 rokov. Blízko Slnecných škvrn sa
casto vyskytuje mohutná Slnecná aktivita.
Erupcie a záblesky energie, ktoré môžu trvat až niekolko hodín a nastávajú , ked sa
uvolní nahromadená magnetická energia. Výbuchy horúceho plynu, ktorý môže byt
vyvrhnutý stovky tisíc kilometrov do priestoru. Tieto výbuchy môžu byt niekedy
udržované magnetickým polom Slnka aj týždne nad jeho povrchom.
Slnecná škvrna
Je to tmavé miesto vo fotosfére má nepravidelný alebo kruhový tvar a silné magnetické
pole. Hlavné slnecné škvrny majú dlhú životnost a sú viditelné volným okom. Tie
menšie majú životnost len pár hodín. Ich teplota je asi o 2000 ºC nižšia. Zánik
Slnka.
Vodík v Slnecnom jadre v priebehu asi 5 miliárd rokov sa premení na hélium.
Gravitáciou sa jadro zmrští a súcastne v nom zosilnie tlak a teplota, až sa zacne
spalovat vrstva, ktorá jadro obklopuje. Energia, ktorá vo vrstve vznikne spôsoby, že
vonkajšie vrstvy sa budú rozpínat, až sa hviezda stane velkým cerveným obrom. Jeho
vonkajšie vrstvy sa postupne rozšíria do priestoru a utvoria planetárnu mlhovinu. Vo
vnútry Slnka zostane jadro, ako malý trpaslík postupne a zvolna chladnúci.
Poznámka : Merkúr a Venušu vonkajšie vrstvy Slnka pri rozpínaní roztrhajú a pohltia
našu Zem nezasiahnu, avšak život už dávno na nej nebude možný.
Slnko samo obsahuje 99,86% hmoty sústavy. Hmotnost slnka M = 1,989· 1030 kg,
300 000 krát viac ako zem.“
Tak, ako planéty obiehajú okolo Slnka, pohybuje sa rovnako celá Slnecná sústava, ako
celok. Trvá približne 220 miliónov rokov, než rýchlostou asi 250 km za sekundu obehne
stred Galaxie. Slnko tak obehlo doposial stred Galaxie asi 15 až 20 krát.
Od jadra Galaxie je Slnko vzdialené 30 tisíc svetelných rokov (priemer celej Galaxie je
asi 100 tisíc sv. rokov). Velkost Slnka .
V porovnaní s inými hviezdami je Slnko mierne nadpriemerná hviezda. Niektorý
trpaslíci, ako napríklad Sírius B a Wolf 359, sú iba zlomkom velkosti Slnka. Obrie
hviezdy, ako Delta Orionis, môžu byt 10 až 50 krát väcšie. Nadobor Antares mám
priemer 300 krát väcší ako naše Slnko a niektoré hviezdy sú ešte väcšie. - vzdialenost
od Zeme 149,6 mil. km
- priemer na rovníku 1 132 000 km
- doba jednej rotácie 25,38 dna
- teplota na povrchu 5 500 – 6 000 ºC
- teplota v strede 15 mil. – 20 mil. ºC
- hmotnost 1,991. 1030
- stredná hustota 1,41 g/cm3
- celkové žiarenie 3,86. 1026 J/s
- rýchlost 220 km/s mieri do súhvezdia Herkules
- jeden obeh okolo centra Mliecnej dráhy trvá 230 mil. rokov
- vedci sa domnievajú, že za 5 miliárd rokov Slnko vyhasne.