Skupinové správanie

5. Skupinové správanie
„Múdri (chytrí) ľudia, ktorí pracujú v skupine (spoločne) robia občas hlúpe veci.“
Napr. tragédie raketoplánov.
Obaja inžinieri vedeli o chybách raketoplánov, o nedostatkoch bezpečnosti, ale pod vplyvom skupiny, v ktorej pracovali, boli tieto názory utlmené, resp. umlčané.
Súviselo to s dodržaním termínov štartov, resp. zachovaním dobrého mena tej agentúry a pod.
Existoval tu skupinový tlak na ľudí, aby o nedostatkoch nehovorili.
Prečo ľudia vstupujú do skupín? Základné motívy:
1. Bezpečnosť = redukcia pocitu byť sám. V skupine sa človek cíti bezpečnejšie.
2. Status = byť členom skupiny znamená zvýšenie sociálneho statusu konkrétneho člena
3. Sebaocenenie = status hovorí o vnímaní inými, sebaocenenie je vnímanie seba samých, ide o stúpanie vlastnej hodnoty.
4. Afiliácia = skupina uspokojuje sociálne potreby jednotlivcov, tešia sa z interakcie napr. v zmysle priateľstva, partnerstva, kolegiality; podelíte sa o zážitky, radosť, problémy, poohovárať niekoho. Môže tu byť konflikt osobných a pracovných vzťahov, to zn. silné väzby na pracovisku s kamarátom môžu komplikovať prácu.
5. Moc = čo nemôžeme dosiahnuť individuálne, môžeme dosiahnuť prostredníctvom skupiny
6. Dosiahnutie cieľa (splnenie úlohy) = pomocou tímu sa úloha dá splniť, individuálne sa splniť nedá.

Základné rozlíšenie skupín

a) Formálne – sú definované zvonku na základe organizačných štruktúr alebo cieľov napr. trieda
Niekedy delíme na : - príkazové skupiny = tu patria skupiny silových rezortov (vojaci, hasiči – štruktúra je na základe rozkazov alebo príkazov)
- úlohové skupiny = tvoria väčšinu organizácií, majú splniť
nejakú úlohu

b) Neformálne – vznikajú ako odpoveď na sociálne potreby napr. večer niekam ísť,
Delíme na:
- záujmové (záujem o turistiku, šport)
- kamarátske alebo priateľské (sú založené vyslovene na sociálnych
potrebách – potreba sa vyrozprávať)

Definícia sociálnych skupín
- ide o súbor ľudí, ktorí sa vyznačujú istými charakteristikami.
Neexistuje úplne definitívna zhoda, aké charakteristiky tvoria sociálnu skupinu.

1. vzájomná percepcia (vnímanie) (ľudia sami seba vnímajú ako členov tej istej skupiny)
2. interakcia (
minimálne tieto 2 kritéria musia byť splnené, aby bolo možné hovoriť o sociálnej skupine.

Ďalšie kritéria:
- motivácia; uspokojovanie potrieb
- spoločné ciele
- vzájomná závislosť



ZOSKUPENIE
- súbor, ktorá skupinou nie je
- ide o súbory ľudí, ktoré nemajú vlastnosti skupiny napr. ľudia idúci vo výťahu, ľudia stojaci na zástavke

SOCIÁLNE KATEGÓRIE
- ide o množiny ľudí, ktoré majú spoločné znaky
- napr. rovnaký vek, rovnaké pohlavie a pod.
- slúžia na kategorizáciu alebo usporiadanie sociálneho prostredia
- prečo? – aby bol svet zmysluplný, zaraďujeme ľudí do určitej kategórie

Každý skupina je sociálnou kategóriou, ale naopak to neplatí, to zn., že nie každá sociálna kategória je skupinou.



6. FÁZY VÝVINU SKUPINY
Autorom je TUCKMAN

5 fáz vývinu skupiny:

1. formovanie skupiny – od prvého momentu stretnutia skupiny prebiehajú interakcie formou
výmeny slov, názorov, prejavujú sa silní jedinci, slabší pozorujú ostatných
2. búrenie - dochádza ku konfliktov u členov skupiny, každý má iné predstavy, ako má skupina fungovať, ľudia si vyjasňujú svoje pozície a postavenie v skupine
3. normovanie - alebo zavedenie pravidiel, na základe ktorých skupina funguje
4. optimálny výkon – v tomto štádiu už každý vie, čo má robiť a podľa možnosti to aj robí.
5. ukončenie – ide o rozviazanie vzťahov alebo väzieb k úlohe ako aj k jednotlivým členom skupiny

Alternatívny model vývinu skupiny



Výkon
B

A




Čas


Fáza A: je fáza nečinnosti
Fáza B: je samotný výkon

Sociálna rola je súbor očakávaní, ktoré sa viažu k určitej sociálnej pozícii.
Sociálny status – je hodnota, ktorá sa pripisuje sociálnej pozícii.

Z hľadiska organizačného usporiadania nás zaujíma sociálna rola: môže spôsobiť, že dochádza k extrémnemu správaniu (zmeny správania), t.j. človek vykonáva nejakú činnosť, potom sa stane niekým iným ako doteraz (napr.vedúci) a môže si túto sociálnu rolu osvojiť nesprávne
(Zimbardov vedecký experiment) – v 70.rokoch uskutočnil experiment – skupina študentov rozdelená do 2 skupín – dozorcovia a väzni.
Dal im všetky právomoci – po čase si dozorcovia začali vydobíjať autoritu a väzni sa začali správať ako väzni = udávať sa, skupinová vina.
Tento experiment sa zopakoval v Iraku vo väznici Abu Gray.

Ak sa z nejakého človeka stane vedúci môže začať dávať nezmyselné úlohy, nezmyselné príkazy, začne si vyberať a nesprávne hodnotiť ľudí.