skolsky vek

Funkcie sociálnej skupiny

Výchovná funkcia
V sociálnej skupine sa
uplatňuje správanie jednotlivca
ostatný členovia skupiny pomáhajú začleniť sa
je spojoením spôsobov správania sa skupiny so správaním požadovaným z okolia


Rehabilitačná funkcia
skupina má nahradiť formy a spôsoby správania


Liečebná funkcia
exerimentálne hry s deťmi ( musí ich byť minimálne 6 )


Psychoterapeutická funkcia
muzikoterapia
psychogymnastika
artterapia
psychodráma...
Správanie sa jednotlivca v sociálnej skupine
Egoizmus

Jedinec chce svoje ciele uskutočniť za každú cenu, bez ohľadu na iných
Altruizmus / prosociálne správanie
Jedinec sa v sociálnej skupine robí všetko pre druhých, poskytuje nezištnú pomoc.V centre sú iný ľudia, jedinec je ochotný prinášať obete
konformizmus
Prispôsobivé správanie sa jedinca v skupine
Jedinec nemá vlastné stanovisko a tak sa podriaďuje tlaku skupiny
Takýto človek ľahko zmení skupinu aj svoje názory
nekonformizmus
Jedinec odmieta prijať požiadavky spoločnosti
Ide tu o prílišné presadzovanie vlastnej osoby
konvenčné správanie
Kladie dôraz na normu a nie na obsah
nekonvenčné správanie
Aktívne sa príjma obsah ale jedinci sú ľahostajný k forme
Jedinec príjma požiadavky, je s nimi stotožnený ale ich odmieta dávať najavo ( obdobie puberty)
Štruktúra vzťahov v sociálnej skupine

a.)z hľadiska príťažlivosti
populárne osoby – príťažlivé pre väčšinu členov skupiny
obľúbené osoby - príťažlivé pre mnohých členov skupiny
akceptované osoby – uprednostňované len určitou časťou skupiny
trpené osoby – uprednostňuje len malá časť skupiny
osoby stojace mimo / izolované – nikto neuprednostňuje

b.) z hľadiska moci
vodcovia skupiny – jednoznačne dominujúce osoby v skupine
pomocníci – aktívne osoby
závislí – osoby ktoré sa dajú stiahnuť vodcami, ľahko ovplyvniteľné osoby
pasívny členovia
periférny alebo okrajový členovia
Škola ako sociálna skupina

V škole je množstvo sociálnych vzťahov. normy a princípy konania.

Základné sociálne vzťahy sú medzi učiteľmi, žiakmi a zamestnancami školy
V prvom a druhom ročníku základnej školy je hlavné kritérium pri priateľstve v škole dobrý prospech.
Vo vyššých ročníkoch rozhoduje o priateľstve osobná sympatia.

Adolescencia

trvá 18 – 21 rokov
ukončenie pohlavného dospievania
toto obdobie končí emocionálnou a ekonomickou nezávislosťou od rodičov
končí aj telesný a pohybový vývin
ukončenie, ustalovanie a dozrievanie poznávacích procesov
proces harmonizácie, vyrovnávanie vzťahu k dospelým. Stáva sa tolerantnejší k chybám dospelých
priateľské vzťahy sú oveľa vyrovnanejšie, je veľa starých priateľov.Ľúbostné vzťahy sú trvácnejšie a majú inú kvalitu.Vytvára sa aj hierarchia hodnôt.
Obdobie mladej dospelosti

21 až 35 rokov života
realistické plány do budúcnosti
vykonávanie produktívnej činnosti
schopnosť pracovať bez mimoriadnych výkyvov
schopnosť samostatne bývať, hospodáriť
pripravenosť založiť si vlastnú rodinu
jednotlivec zapadá do pracovnej skupiny
Obdobie strednej dospelosti

35 až 45 rokov života
obdobie relatívnej stability, plnej výkonnosti
mení sa vzťah k práci – v prvom rade má uspokojovať potreby – predovšetým potrebu sebarealizácie
posledná možnosť mať deti, stať sa rodičmi

Obdobie staršej dospelosti

45 – 60 rokov života
intenzívnejšie sa prejavujú známky poklesu výkonnosti
uzatvára profesijná kariéra
príprava na odchod do dôchodku
hľadá sa odpoveď na otázku či to čo človek dosiahol zodpovedá očakávaniam či doterajšie výsledky môžu byť ešte dobudované
Obdobie staroby

60 – 75 rokov života
zhoršovanie kvality vnímania
pokles pamäťovej schopnosti
postupné znižovanie intelektovej výkonnosti
pripravovanie sa na svoj koniec
vačšinou obklopuje človeka rodina
ZÁVER

Socializácia – je začleňovanie jedinca do spoločnoti, do určitej skupiny. Piaget ju vo svojej knihe opisuje v troch druhoch činností:

1.v hrách s pravidlami
pravidlá sa dedia z generácie na generáciu
mladý jedinci najprv prevezmú od starších jedincov viac či menej odlišné pravidlá, pretože sú zložité dieťa si ich zapamätá len časť. Potom, a to je významné, sa pri hre nekontrolujú, to znamená, že každý hrá ako vie a o druhých sa priveľmi nestará. Nakoniec čo je najdôležiťejšie, nikto neprehráva a všetci zároveň vyhrávajú, lebo cieľom hry je aby sa každý zabával. Hoci hru podnecuje skupina a účasť je kolektívna.
centrácia na vlastnú činnosť a spoločenské správanie sú celkom nerozlíšené. Ani v rámci hry neexistuje skuočná spolupráca

2. v spoločnej práci
keď dospelý pracuje sám, jeho práca nieje taká nezámerná a takmer nevedomá ako práca detí. - deti pracujú pre seba, ale cítia sa v spoločenstve a v súzvuku so svojimi susedmi, pričom sa nijako detailne nezaujímajú o to, čo robia iný

na druhej strane deti problematicky nachádzajú a ťažko hľadanú spôsoby spolupráce, ako keby nebola špecifickým cieľom, ktorý sa dá sám o sebe a vhodnými metódami sledovať

3.pri slovných výmenách
výskumy ukázali, že nie všetky výroky detí medzi 4 – 6 rokmi sledujú k tomu aby poskytovali informácie, alebo kládli otázky. Ale často sa zakladajú na monológoch, alebo kolektívnych monológoch, pri ktorých každé dieťa hovorí samo pre seba – egocentrický monológ

ukázalo sa, že percento egocentrických monológov závisí od prostredia (školské prostredie nieje také zaujímavé ako hra)

iba dlhým učením sa dieťaťu podarí hovoriť s druhým z jeho hľadiska a nehovoriť si len pre seba
Dúfam, že táto práca vás ako odborníka aspoň trochu obohatila a poskytla vám aspoň trochu iný pohľad na sociálny vývin.
Choroby dys.....

K tomu, aby sa človek mohol vzdelávať, je nevyhnutné, aby vedel dobre čítať a písať. Nedá sa pochybovať o tom, že zvládnutie správnej techniky čítania má pre vzdelávanie sa prvoradý význam. Prevažná väčšina detí na základných školách sa bežnými metódami naučí správne čítať a písať a tým dostane základ, na ktorom buduje svoje vzdelávanie a životné uplatnenie. Okrem tejto veľkej skupiny máme v školách určité percento detí, ktoré v dôsledku drobného poškodenia niektorej mozgovej oblasti, príp. poruchy vo vývine , má mimoriadne problémy so zvládaním čítania alebo písania. Zaujímavosťou je, že takéto deti majú zväčša priemernú, často nadpriemernú inteligenciu.
Tieto jednotlivé poruchy zaraďujeme k tzv. vývinovým poruchám učenia. Vývinovým z toho dôvodu, že ide o poruchy, ktoré sa prejavia až na určitom stupni vývinu(napr. pri vstupe do školy).Takéto poruchy môžu život dieťaťa negatívne ovplyvniť na dlhú dobu, príp. úplne znemožniť jeho plynulé vzdelávanie.
Špecifické vývinové poruchy učenia delíme na tri základné skupiny:

porucha čítania- dyslexia

porucha písania-dysgrafia

porucha počítania-dyskalkúlia
Podobných vývinových porúch existuje pomerne veľa, ale sú dosť zriedkavé.

Vývinová porucha čítania – dyslexia
neschopnosť naučiť sa čítať aj napriek tomu, že dieťa absolvuje bežnú výuku a má primeranú inteligenciu.
Dyslexia je podmienená poruchami v základných poznávacích schopnostiach, objavuje sa väčšinou už od začiatku školskej dochádzky a vytvára veľký rozdiel medzi schopnosťou čítať a intelektovými schopnosťami. Dyslexia zasahuje celú osobnosť dieťaťa, nejde o izolovanú poruchu. Dyslektik má často poruchy menejcennosti a narušené sebavedomie. Vytvára sa u neho nechuť k čítaniu, často aj s tým súvisiacemu vzdelávaniu ako takému. Rodičia, ktorí veľakrát nechápu problém dieťaťa , ho preťažujú, trestajú, či obviňujú z lenivosti a porovnávajú so súrodencami či spolužiakmi.
Dyslexia sa prejavuje tým, že dieťa nie je schopné naučiť sa spájať jednotlivé písmená a tie do slov. Často si zamieňa podobné písmená, pridáva písmená či slabiky na koniec slov, slabiky prehadzuje, nesprávne číta a pod. Jedným z ďalších charakteristických znakov je to, že dieťa nedokáže vôbec, resp. dokáže len málo porozumieť prečítanému textu, nevie ho primerane reprodukovať.
Cieľom nápravy dyslexie je dosiahnutie sociálne únosnej úrovne čítania, aby žiak bol schopný samostatne sa vzdelávať a následne vyjadrovať svoje myšlienky.

Základným predpokladom nápravy je komplexné odb. vyšetrenie(Lekárske, psychologické, špeciálno-pedagogické, príp. neurologické). Odborníci stanovia stupeň dyslexie a na základe toho vhodnú terapiu. Na nej sa zúčastňuje predovšetkým pedagóg a rodič, v spolupráci so školským špeciálnym pedagógom a psychológom.

Vývinové poruchy písania- dysgrafia a dysortografia
dysgrafia je poruchou písania, grafomotorického prejavu, neschopnosť správne napodobniť tvary písmen, vynechávanie, resp. pridávanie ich častí či vynakladanie značného úsilia na písanie.
Dysgrafické dieťa si často pri písaní zamieňa tvarovo alebo zvukovo podobné písmená, písmená alebo slabiky v slovách prehadzuje, pridáva alebo zabúda napísať, nedodržiava bodky, dĺžne, čiarky, príp. ich umiestňuje na nesprávnych miestach a pod.
Prejavuje sa už vstupom do školy, sťaženým osvojovaním si písmen, nečitateľnosťou písma a pod. Náprava dysgrafie je veľmi problematická a dlhotrvajúca, no pri veľkom úsilí zo strany rodičov, dieťaťa a pedagógov prichádza často až k nečakanému zlepšeniu.

dysortografia je porucha pravopisu, prejavujúca sa neschopnosť dieťaťa uplatňovať naučené gramatické pravidlá.
Dieťa trpiace dysortografiou je typické tým, že často vynikajúco ovláda gramatické pravidlá, no pri písaní textov ich nedokáže uplatniť. Diktát takéhoto dieťaťa je typický mnohými chybami typu nesprávne určené y-i, ý-í.
Náprava je pod. ako u dysgrafie postupná a dlhotrvajúca pod vedením skúseného odborníka. Nadmerné písanie diktátov či gramatických cvičení má len veľmi slabý efekt a dieťa neprimerane zaťažuje.

Vývinová porucha počítania- dyskalkúlia
porucha schopnosti operovať s číselnými symbolmi a s číselným radom.
Dyskalkúlia sa často spája s narušenou priestorou pravo-ľavou orientáciou. Dieťa trpiace dyskalkúliou si nedokáže predstaviť a pochopiť číselný rad, má problémy s prechodom cez desiatku, zamieňa si podobné čísla či poradie číslic.
Odstraňuje sa veľmi ťažko. Na uľahčenie vzdelávania takýchto detí je vhodné používať špeciálne metódy, predtlačenú číselnú os, neskôr kalkulačku či iné pomôcky, ktoré zjednodušia celé vzdelávanie dieťaťa. Vyskytuje sa vo väčšej miere u dievčat.