skolsky vek

Rozvoj motorických schopností

Mladší žiak postupne lepšie ovláda svoju motoriku, ktorá je kvantitatívne na ďaleko vyššej úrovni ako motorika predškolského dieťaťa. Všeobecne sa vyznačuje pohybovou vitalitou a pohyblivosťou. Pribúda snaha po rýchlosti, presnosti, obratnosti a sile, učiteľom sa často nedarí naučiť žiaka na hodine kľudne sedieť. Telesná výchova je výborným doplnkom a protiváhou práce. Cvičenie má blahodárny vplyv nielen na prácu svalov, ale aj na prácu mozgu. Telesná výchova tak umožňuje veľmi intenzívny odpočinok mozgu.
Životospráva mladšieho žiaka

Zdravý vývoj žiaka súvisí s jeho životosprávou. Na začiatku školskej dochádzky si dieťa musí privykať na pravidelný denný režim v škole i doma.
Spánok. Šesť až sedem ročné dieťa má spať v noci asi 9-10 hodín a cez deň 2,5 hodiny; osem až desať ročné dieťa má spať v noci 9-10 hodín a cez deň 2 hodiny. Dieťa od desať do dvanásť rokov má spať v noci 10 hodín. Rovnako ako dĺžka spánku je dôležitá aj jeho hĺbka. Najhlbší spánok býva pol až tri hodiny po zaspaní.

V životospráve dieťaťa je dôležitá správna výživa. Je nutné dbať, aby dieťa dostávalo všetky dôležité látky v potrebnom množstve a aby jeho strava bola pestrá a hodnotná, pretože ovplyvňuje nielen telesný, ale aj duševný stav dieťaťa.


Deti sa pomerne rýchlo unavia a preto potrebujú odpočinok. Odpočinok je nutný po každej duševnej práci. Aj poobede je nutné zabezpečiť deťom odpočinok. Okrem toho by mali byť deti denne aspoň dve hodiny na čerstvom vzduchu.
Zvláštnosti činnosti žiaka
Rozvoj učebnej činnosti

Hlavným druhom činnosti dieťaťa po vstupe do školy je učenie spočívajúce v získavaní vedomostí, schopností, zručnosti a návykov potrebných v príprava na ďalší život. V počiatočnej fáze zaujíma žiaka v prvom rade proces učenia samo o sebe : ten zakrýva i vlastný cieľ - získavanie vedomostí. Správna organizácia učebnej činnosti žiaka vyžaduje rešpektovanie niektorých obecných zákonitostí. V prvom rade je treba z psychologického hľadiska uvedomiť, že učebná činnosť je procesom dvojstranným, ktorého sa zúčastňuje ako učiteľ, tak žiak. Úspešnosť učenia je podmieňovaná aktivitou obidvoch. Učiteľ riadi učebný proces, motivuje ho a prispôsobuje možnostiam žiaka. Žiak má tento proces vnímať aktívne a tvorivo zapojovať do neho svoje myslenie. Ďalej je treba mať na pamäti, že učenie je nielen procesom dvojstanným, ale tiež záležitosť kolektívu triedy.


Preto je do učebnej činnosti zapojená celá trieda, žiaci navzájom spolupracujú, vzniká medzi nimi pocit spolupatričnosti a súťaživosti vyplývajúce z riešenia učebných situácií. Dôležitou súčasťou učebnej činnosti je kontrola, ktorá zaisťuje jej kvalitu. Kontrola je úzko spätá s učebnou činnosťou tým, že prirodzene vyúsťuje do hodnotenia. Charakter hodnotenia značne ovplyvňuje kvalitu ďalšej učebnej činnosti žiaka, musí motivovať ďalšie výkony a nie tlmiť aktivitu žiaka. Teda záverom zhrňujem: štruktúra učebnej činnosti obsahuje tieto komponenty: 1.učebné situácie alebo učebné úlohy, 2. učebné úkony , 3. kontrolu a 4. hodnotenie. V priebehu školského veku sa učebná činnosť žiaka určitým spôsobom vyvíja a je spätá so všetkými psychickými zmenami v oblasti poznávacích procesov i pri formovaní rôznych vlastností žiakovej osobnosti. V samotnom učení vidí žiak najsamprv zaujímavú a prospešnú činnosť, neskôr je zaujatý metódami učebnej práce a nakoniec javí záujem o vnútorný obsah osvojovania si vedomostí a schopností.
Ďalšie druhy činností

Vedľa učebných činností žiaka sa v škole realizujú aj ďalšie druhy a formy činností. Vedľa dominujúcej učebnej činnosti sa stále rozvíja a realizuje hrová činnosť, spojená so zdokonaľovaním rôznych pohybových činností žiaka. Hrová činnosť má výraznú úlohu tiež pri rozvíjaní psychických procesov, hlavne vnímania, pozornosti, fantázie , myslenia a radu ďalších vlastností osobnosti, predovšetkým v oblasti sociálnej a mravnej. Hry a ich realizácia sú veľmi úzko späté so záujmovými činnosťami žiakov.
Rozvoj poznávacích procesov

Zážitky, vnemy, pozornosť
Aktivita pri vyučovacom procese žiakov umožňuje rozlišovať na vnímaných predmetoch rozmanité vlastnosti, zdokonaľovať počiny a vnemy, ktoré nikdy nie sú púhymi kópiami vonkajšieho sveta, ale odrazom v mozgu, dozrievajúcom pod vplyvom predchádzajúcich skúseností. Bez predchádzajúcej činnosti by nebolo možné vnímať čas a priestor a registrovať rozdiely v kvantite a kvalite podnetov. Schopnosť veľmi silných alebo veľmi slabých počinov je u mladšieho žiaka podobná ako u dospelého človeka, ale schopnosť rozlišovať rôzne podobné podnety (napr. výšku tónu, jemné odtiene farieb a pod.) sa ešte ďalej vyvíjajú. Žiaci nerozlišujú presne rozdiely v hmotnosti ,dĺžke, rýchlosti pohybu a pod. Zložitejšia diferenciácia pri vnímaní priestoru a času sa vytvára v celom období mladšieho školského veku a zvlášť sa zdokonaľuje v nasledujúcom období. Vplyvom zadávaných školských úloh prestáva byť vnímanie žiakov náhodné a mení sa na organizovaný, riadený proces. Koncom mladšie školského veku žiak už sám vníma určitý predmet alebo jav z viacerých hľadísk.

Pozornosť sa vyvíja jednak čo do intenzity, jednak čo do šírky a vytrvalosti. Spočiatku prevládajú u žiaka procesy vzruchu nad procesmi útlmu. Výchova pozornosti je veľmi dôležitá. Niekedy je pozornosť dieťaťa zdanlivo nedostatočná: na vyučovaní nedávajú pozor, ale mimoškolskej činnosti sa venujú až veľmi dlho. Pri výchove pozornosti vychádzame zo záujmov žiaka. Sústavné vyučovanie a organizácia školskej práce postupne rozvíjajú zámernú pozornosť.
Predstavy, pamäť, fantázia

Predstavy žiaka sú svojim charakterom veľmi názorné, podobajú sa vnemom a sú silne citovo zafarbené. Najjasnejšie predstavy má o takých veciach, s ktorými prichádza do styku. Skreslené alebo úplne nejasné predstavy má o veciach, s ktorými sa ešte nikdy nestretlo. V niektorých oblastiach sú predstavy také silné, že sa vyrovnajú vnemom. Nazývajú sa eidetické predstavy alebo obrazy. Skúsenosti ukazujú, že mnoho žiakov si pokazí prospech, akonáhle sa od nich požaduje viacej abstrakcie a rozumových schopností.

Pamäť žiaka sa mení z viac-menej nezámernej na zámernú. Pozorujeme zväčšovanie rozsahu kvality pamäti i rýchlosti zapamätávania. Rast a sila pamäti závisí od intenzity a šírke záujmov. Pamäť žiaka sa cvičí a vyvíja osvojovaním si poznatkov. Najdôležitejšou podmienkou je, aby žiaci učivo logicky pochopili, nadviazali na predchádzajúce učivo a uviedli ho s ním do logického vzťahu.
Rozvoj fantázie úzko súvisí s rozvojom tvorivosti. Po vstupe do školy sa fantázia vyvíja dosť rýchlo, vyznačuje sa veľkou živosťou. Fantáziu je treba usmerňovať, aby žiaka nevzďaľovala od reality. Dobre rozvinutá fantázia sa pri vstupe do školy nemá potlačovať, ale špecificky usmerňovať. Potreba pochopiť látku súvisí okrem iného aj s činnosťou reproduktívnej fantázie. Tvorivá fantázia u žiakov niekedy hraničí až s umeleckými výtvormi. Ku koncu školského detstva je vhodné dávať deťom čítať primeranú sci-fi literatúru, ktorá usmerní vývoj ich fantázie.
Myslenie a reč

Vplyvom sústavného učenia sa začína myslenie dieťaťa rozvíjať obzvlášť po stránke kvantitatívnej. Deti si postupne osvojujú vedomosti a obohacujú sa pojmami. Rozvíjajú sa nové myšlienkové pochody, objavuje sa dokonalejší spôsob úvah a dôkazov, vzniká nové chápanie javov. Myslenie prestáva byť závislé na fantázii, je stále menej závislý na konkrétnosti a názornosti. Pojmi, ktoré si žiak osvojí, sa dajú zdokonaľovať otázkami. Pojmi môžeme spresňovať i tak, že ich vedieme k tomu, aby pri riešení úloh uvažovali nahlas.
Spolu s vývojom myslenia robí veľké pokroky aj vývoj reči

Reč je nevyhnutnou podmienkou pre vývoj abstraktného myslenia a pre zdokonaľovanie pojmov. Obzvlášť je treba zdôrazniť význam zvládnutia písomnej formy vyjadrovania. Veľmi rôzne sú údaje o množstve slov, ktoré dieťa na jednotlivých stupňoch vývoja ovláda. Pre jednotlivé ročníky boli zistené tieto hodnoty:
Ročník Základné slová Odvodeniny Celkom
I. 16 900 7 100 24 000
II. 22 000 12 000 34 000
III. 26 000 18 000 44 000
IV. 26 200 18 000 45 000
VI. 31 500 18 000 49 500
VIII. 36 000 20 000 56 000
X. 40 200 27 300 67 500

Vývoj a rozvoj osobnosti žiaka
Základné otázky formovania osobnosti žiaka

Učebná a pracovná činnosť a súčasne postupujúca socializácia žiaka vytvárajú podmienky pre formovanie jeho osobnosti. Intenzívny rozvoj poznávacích schopností, diferenciácia a rozvoj citov, osvojovanie si morálnych noriem a pravidiel chovania a upevňovanie vôľových vlastností sa odrážajú v žiakovej osobnosti. Prehlbujú a diferencujú sa aj niektoré potreby a záujmy, ktoré vedú žiaka k poznávaniu, sebauplatneniu a združovaniu; začínajú sa tiež zvnútorňovať motívy jeho chovania. Pomaly sa stráca nekritičnosť a naivita. Žiak sa z vlastnej vôle snaží dodržovať určité zásady a pravidla. Postupne sa rozvíja vôľová stránka osobnosti. Obohatenie citov o nové mravné a sociálne city, ako i o city intelektuálne a estetické sa prejaví celkom zreteľne v celej jeho psychickej štruktúre.
Rozvoj citov

City žiaka postupne strácajú afektívny charakter, diferencujú sa a dostávajú sa pod vedomú kontrolu. Typickými prejavmi citov sú strach, hnev a žiarlivosť. Afektívne reakcie žiaka pri hneve sa taktiež zmierňujú a prebiehajú v menej otvorených a nepriamych formách. Hnevom reaguje na prezývky, posmešné poznámky, urážky, surové zaobchádzanie a telesné tresty. City žiarlivosti vznikajú ako v škole, tak i v rodine. Žiarlivosť sa navonok prejavuje nevšímavosťou žiarliaceho alebo uštipačnými poznámkami. I keď rozvoj citov pokročil, ani zďaleka nemôžeme hovoriť o ich stabilite. V chovaní sa postupne začínajú uplatňovať city etické, intelektuálne, estetické atď. Život v kolektíve podmieňuje vznik kolektívnych citov. City žiaka sa navonok prejavujú v reči, mimike, gestách, plači alebo smiechu. Dôležité je u žiaka pestovať snahu tlmiť negatívne citové reakcie a povzbudzovať vývoj kladných citov.
Rozvoj vôľových vlastností

Vôľa žiaka sa rozvíja v procese činnosti. Typické je, že prváčik berie nové povinnosti veľmi vážne. Je treba vytvárať žiakom také situácie a podmienky, ktoré ich nútia vydržať v začatej činnosti až do konca.
Obdobie staršieho školského roku

Starší školský vek / puberta
trvá od 12 – 17 roku
fyziologické pohlavné dozretie
druhé obdobie vzdoru – kríza autority rodičov
spoločenské dospievanie – hierarchia hodnôt, dôležitý je vplyv vrstovníckych skupín.Vrstovníci sa stávajú referenčným modelom aj vo vzťahu k vlastnej pozícii v rodine. Postavenie ktoré, získa v skupine má veľký význam v procese nadobúdania vlastnej identity. Častokrát sú dôležitejšie názory skupiny než názory rodiny. Normy správania sú stanovené vrstovníkmi, pravidlá skupiny sú rozhodujúce.

V utváraní vrstovníckych skupín môžeme zaznamenať tieto fázy:
1.Skupinová izosexuálna fáza – skupina je tvorená členmi rovnakého pohlavia, druhé pohlavie je striktne odmietané.

2.individuálna izosexuálna fáza – vzniká potreba mať dobrého priateľa ktorému sa môže zdôveriť so všetkým – vznikajú priateľstvá na celý život.
3.heterosexuálna fáza polygémna – začína sa odbúravať bariéra pohlavia – vytvárajú sa skupiny v ktorých sú zastúpené obe pohlavia. Posledné štádium je štádium zamilovanosti kedy sa začínajú vytvárať skutočné vzťahy medzi vrstovníkmi, kedy jeden druhého rešpektujú

rozumový vývin – prichádza veľká zmena – začína abstraktné myslienie
emocionálne dospievanie – je veľmi úzko spojené so spoločenským dospievaním – obsah citov sa obohacuje a vzrastá. Estetické city – človek si začína utvárať vlastný názor na umenie, umelecké hodnoty....
úspešne sa tlmia tiež detské prejavy citov
posilňuje sa potreba zaradenia do sociálnej skupiny
Sociálna skupina

je zoskupenie dvoch alebo viacerých osôb, ktoré majú niektoré spoločné záujmy, spoločné ciele, navzájom na seba pôsobia a sú na sebe závislí

jej najvyspelejšia forma je kolektív – organizovaná skupina členov – spájajú ich spoločné hodnoty, vedomie spolupatričnosti. Ich ciele sú dôležité ako pre celok tak aj pre jednotlivca
Druhy sociálnych skupín

a.)veľké sociálne skupiny
Členovia sa navzájom nepoznajú, interakcia sa uskutočňuje masovými komunikačnými prostriedkami. Spája ich jednotný názor, spoločné Majú pevnú organizáciu.

b.)malé sociálne skupiny
Priama komunikácia
Členovia sa navzájom poznajú
Existencia citových vzťahov

c.)primárne sociálne skupiny
Základné prostredie, personalizácia, dôverné vzťahy, priama komunikácia
Človek si osvojuje základné sociálne postoje a zvyky
Skupina vplýva na celú osobnosť a celá osobnosť sa v nej prejavuje
Základná primárna skupina pre človeka je rodina

d.)sekundárne sociálne skupiny
Majú špecifický cieľ
Náhodné vzťahy
Neprejavuje sa v nich celá osobnosť

e.)formálne sociálne skupiny
Náplň a organizáciu určujú presné pravidlá
Vo vnútri skupiny sa vytvárajú neformálne vzťahy

f.)neformálne sociálne skupiny
Vzťahy sa vytvárajú na základe sociálnych väzieb
Uplatňujú sa tu najmä osobné ciele
Nieje vedome zhora organizovaná
g.)členské sociálne skupiny
Sú skupiny do ktorých jedinec skutočne patrí

h.)referenčné sociálne skupiny
Jedinec sem oficiálne nepatrí, ale skupina ho ovplyvňuje, jedinec sa usiluje správať tak ako členovia referenčnej skupiny
Tento typ sociálnej skupiny poskytuje jedincovi kritériá na hodnotenie seba samého

i.)psychologická skupina
Jej členovia sú na sebe závislí a navzájom sa ovplyvňujú

j.)spoločenská organizácia
systém viacerých spoločenských skupín, ktorý sa vytvoril aby dosiahol určitý cieľ

k.)Dav

Veľká neorganizovaná situačná a krátkodobá skupina
Nemá vnútornú asi vonkajšiu štruktúru
Jedinec v dave stráca svoju osobnosť, zábrany a riadi sa zákonmi stáda – tzv. Davová Psychóza