Sklo - Suroviny a výroba
Sklo - Suroviny a výroba
Roztavením vhodných anorganických surovín vzniká sklovina, z ktorej sa formujú sklené predmety. Aby sa mohli správne posúdiť technické a estetické vlastnosti skleného tovaru, treba aspoň v hrubých črtách poznať používané suroviny, podmienky a spôsoby výroby.
Základnou surovinou na výrobu skla je sklársky piesok, vápenec a sóda. Z týchto surovín sa taví bežné, tzv. sodné sklo. Ako ďalšie suroviny sa používajú bórax, živec, uhličitan bárnatý a draselná, mínium, zinková bieloba, síran sodný a iné. Všetky sklárske suroviny sa v žiari pece rozkladajú na oxidy, ktoré reagujú s oxidom kremičitým zo sklárskeho priesku. vznikajú pritom kremičitany. Sklo je teda zmes kremičitanov. Prísada rozličných surovín ovplyvňuje vlastnosti hotového skla. Napríklad draselné sklo, nazývané aj český krištáľ+ je tvrdé a pri používaní sa menej poškodí než mäkký olovnatý krištáľ, ktorý sa zasa dá veľmi efektne brúsiť.
Pri výrobe skla sa používajú aj číriace, odfarbovacie, farbiace a zakaľujúce suroviny. Pri výrobe bezfarebného skla sa pridávajú odfarbujúce prísady. Sklo sa farbí najčastejšie zlúčeninami rozličných kovov. sklá farbené vzácnymi zeminami (neodým, prateodým) sú preslávenou špecialitou. Pre vysokú cenu sa takto farbí len luxusné sklo. Zakaľujúce prísady robia sklo nepriehľadným (opálové sklo).
Z národohospodárskych dôvodov sa použivajú ako surovina aj sklené črep, a to nielen odpad z vlastnej výroby, ale aj cudzí, kupovaný zo zberu. Prísada črepov urýchľuje proces tavenia. Zloženie črepov sa však musí zhodovať zo zložením taveného skla, preto sa črepy triedia.
Sklárske suroviny sa v predpísanom pomere dôkladne premiešajú a potom sa tavia v sklárskych peciach. Roztavená sklovina sa spracúva fúkaním, lisovaním, ťahaním, valcovaním plavením. Pretože pri formovaní vniká v predmete škodlivé vnútorné napätie, podrubujú sa výrobky špeciálnemu chladeniu, čím sa vnútorné napätie odstráni.
Väčšina sklenených úžitkových a ozdobných predmetov sa zosľachťuje. Tradičná slovenská dekoračná technika je ručné brúsenie olovnatého krištáľu kamienkovým výbrusom. Brúsenie poskytuje nesmierne výtvarné možnosti a dovoľuje vytvoriť zo základnej suroviny bohaté tvary. Každé brúsenie zvyšuje krásne vlastnosti skla, ako lesk, lom svetla, žiarivosť plôch a efektný rozdiel v hrúbke skla.
Drahé umelecké a často unikáte sklo je zdobené rytím. Na rytie je najvhodnejšie tvrdé draselné sklo. Rytie (gravírovanie) je jednou z najpracnejších a najnáročnejších zdobiacich techník, lebo je zdĺhavé, vyžaduje si úplnú istotu a presnosť práce. Rytie sa vždy pokladalo za veľké umenie. Leptané sklo je zdrsnené vyleptaním povrchu kyselinou fluorovodíkovou. Ak sa pred leptaním niektoré plochy zakryjú ochrannou vrstvou vosku, vyleptajú sa len nechránené časti. Pieskované sklo má jednu stranu zdrsnenú ostrým pieskom. Maľované sklo vzniká nanášaním priesvitných alebo drahých kovov na povrch skla. Každý nános farby sa musí vypáliť. Vrstvené (prejímané) sklo máva zvyčajne hrubšiu vrstvu z číreho bezfarebného skla a tenšiu vrstvu z farebného skla zvonka. Prebrúsením farebnej vrstvy vznikajú zaujímavé farebné efekty. Voľným tvarovaním bez formy len podľa návrhu výtvarníka vzniká priamo pri sklárskej peci tzv. hutnícke sklo. Každý kus je unikát. Na zošľachtenie skla sa používa aj lazúrovanie, listrovanie, írisovanie a najnovšie aj laserové lúče. Jednotlivé dekoračné techniky sa môžu aj kombinovať.