Skladovanie a riadenie zásob v podniku
Prečo podniky skladujú zásoby
Skladovanie je jedna z najdôležitejších častí ligistického systému, ktorá zabezpečuje uskladnenie produktov v miestach ich vzniku a medzi miestom vzniku a miestom spotreby. Sklady umožňujú preklenúť priestor a čas. Výrobné zásoby zabezpečujú plynulosť výroby, zásoby obchodného tovaru zabezpečujú plynulé zásobovanie trhu. Základnou úlohou skladovania je objemové vyrovnanie a zladenie rozdielne dimenzovaných materiálových tokov.
Medzi hlavné účely skladovania patria najmä funkcie: vyrovnávacia funkcia pri vzájomne odchylnom materiálovom toku a potrebe materiálov z hľadiska ich kvality, alebo vo vzťahu k časovému rozloženiu (napr. technologický podmienené výrobné množstvo, alebo minimálne dodávky na strane zásobovania, rozdielne výrobné kapacity v jednotlivých výrobných úsekoch), zabezpečovacia funkcia, vyplývajúca z nepredvídateľných rizík v priebehu výrobného procesu, z kolísania potrieb na odbytovom trhu a z časových posunov dodávok na zásobovacích trhoch, kompletizačná funkcia vzťahujúca sa na tvorbu sortimentu dodávok v obchode, alebo na tvorbu sortimentu dodávok pre jednotlivé prevádzky priemyselných podnikov, pretože materiály disponibilné na trhu nezodpovedajú vždy konkrétnym výrobno-technickým požiadavkám, špekulačná funkcia, vyplývajúca z očakávaného zvýšenia cien na odbytových a zásobovacích trhoch, zušľachťovacia funkcia, zameraná na kvalitatívne zmeny uskladnených materiálov (napr. starnutie odliatkov, kvasenie, zrenie, sušenie, sezónny zber poľnohospodárskych výrobkov). V tomto prípade sa hovorí o tzv. produkčných skladoch, pretože sa jedná o skladovanie spojené s výrobným procesom.
Podľa postavenia v produkčnom procese môžeme rozlišovať sklady: vstupné (zásobovacie), určené na udržiavanie zásob vstupných materiálov, výrobné medzi sklady, určené na predzásobenie medzi rôznymi stupňami výrobného procesu (napr. pri rôznych kapacitných profiloch), odbytové sklady, určené na vyrovnanie časových rozdielov medzi výrobnými a odbytovými procesmi.
Podľa spôsobu prevádzky môžeme ďalej rozlišovať: tranzitné sklady, s výrazne krátkodobým uložením tovaru. Tieto sklady sa zriaďujú najmä v prístavoch, na železničných uzloch a na letiskách. Tovar sa ukladá len na čas, za ktorý odberateľ stačí zabezpečiť jeho odvoz, konsignačné sklady sú formou odbytových skladov, ktoré zriaďuje výrobná organizácia u odberateľa. Odberateľ má zvláštne podmienky platenia za materiál a výrobca sám zabezpečuje priebežné doplňovanie skladu. Využívajú sa často pri exportných dodávkach a pre dodávky náhradných dielov, predajné sklady sú sklady, v ktorých sa predáva priamo konečnému spotrebiteľovi. Zvláštnou formou predaja zavedenou aj u nás je tzv. spôsob cash and carry, t.j. platenie v hotovosti priamo pri preberaní tovaru.
Skladovanie
Má veľký význam pri úžitkových vlastností tovaru. Je dôležitým medzičlánkom v procese obehu tovaru pri jeho preprave od výrobcu k spotrebiteľovi. Nastáva už vo výrobnom podniku okamihom dokončenia výroby a premiestením výrobkov do tzv. skladu hotových výrobkov (tu sa zásielky kompletizujú a zasielajú do obchod. skladov). Význam skladovania súvisí nielen s existenciou zásoby, surovín a polovýrobkov ale aj hotových výrobkov o skončení výroby. Skladové hospodárstvo v podniku plní dôležitú úlohu medzičlánku medzi výrobu a spotrebou, podieľa sa na plynulom presune materiálu do výroby, umiestňuje a ochraňuje, rozpracovanú výrobu a hotové výrobky v skladoch je teda súčasťou logického reťazca v podnik.
Pokiaľ zasielateľ v rámci svojich činností vykonáva resp. obstaráva skladovanie vecí, riadi sa táto činnosť nasledujúcimi ustanoveniami: Tovar sa skladuje podľa výberu zasielateľa v jeho vlastnom sklade alebo v cudzích skladovacích priestoroch. V prípade, ak zasielateľ uskladní tovar v cudzom sklade, oznámi príkazcovi ( objednávateľovi ) názov skladovateľa a miesto uskladnenia. Príkazca má právo prezrieť si skladové priestory sám , alebo si ich môže dať prezrieť. Námietky alebo reklamácie týkajúce sa skladovacích priestorov alebo umiestnenia tovaru musí uplatniť okamžite . Ak príkazca neuplatnil právo na prehliadku, vzdáva sa neskorších námietok voči druhu a spôsobu umiestnenia tovaru, pokiaľ výber priestoru a umiestnenie tovaru zasielateľ uskutočnil s náležitou starostlivosťou . Príkazca má právo vstupovať do skladu iba v sprievode zasielateľa alebo skladovateľa.
Ak príkazca počas skladovania s tovarom manipuluje (napr. odber vzoriek), má zasielateľ právo požadovať, aby sa počet, hmotnosť a vlastnosti tovaru zisťovali za jeho prítomnosti. Ak príkazca túto požiadavku nesplní, zasielateľ nezodpovedá za neskôr zistené škody, okrem prípadov, keď škody dokázateľne s touto manipuláciou nesúvisia.
Príkazca zodpovedá za všetky škody, ktoré spôsobí on, jeho zamestnanci alebo ním splnomocnené osoby pri vstupe do skladu zasielateľovi, iným skladovateľom alebo tretím osobám ( ukladateľom ), resp. ktoré spôsobil jeho vadný tovar zasielateľovi – skladovateľovi, iným skladovateľom, prípadne ukladateľom.
Pri inventúrnych rozdieloch týkajúcich sa uskladneného tovaru toho istého príkazcu môže zasielateľ , v prípadoch súčasného schodku a prebytku, vykonať hodnotové saldo skladových zásob.
Ak zasielateľ má odôvodnené pochybnosti v tom, či jeho nároky voči príkazcovi sú zabezpečené hodnotou skladovaného tovaru , je oprávnený stanoviť príkazcovi primeranú lehotu , v ktorej musí zabezpečiť nároky zasielateľa iným spôsobom . Ak príkazca požiadavku zasielateľa v stanovenej lehote nesplní , je zasielateľ oprávnený dať okamžitú výpoveď zmluvy o skladovaní alebo od nej odstúpiť.
V ostatných otázkach platia pre vzťah medzi zasielateľom ako skladovateľom a príkazcom ako ukladateľom ustanovenia Obchodného zákonníka ( Zmluva o skladovaní § 527 - 535 ).
Zásobovacia politika orientovaná na trh
Zásobovacia politika vychádza zo zásobovacích cieľov, ktoré musia byť zladené a skoordinované s ostatnými podnikovými cieľmi. Za hlavný strategický cieľ podniku je možné považovať všeobecné vytváranie potenciálu úspešnosti. Úlohou zásobovacej stratégie je podporovať dosiahnutie tohto hlavného cieľa. Ako zásobovacie ciele sa uvádzajú predovšetkým výber potenciálnych dodávateľov, zabezpečenie materiálových tokov, zníženie závislosti do dodávateľov, zabezpečenie kvality dodávok, zlepšenie systému riadenia zásobovania, zlepšenie informačných systémov, atď.
Kritéria, ktoré sa musia dodržať pri voľbe skladov a riadení zásob
Pri rozhodovaní o koncepcii skladovania treba zohľadniť nasledujúce rozhodovacie kritériá: vybavenosť skladu vrátane správy a riadenia skladu, rozsah centralizácie skladovania, zriadenie vlastného alebo využívanie cudzieho skladu, umiestnenie skladu, úroveň zásob udržiavaných v sklade.
Otázka umiestnenia skladu sa rieši v rámci plánovania dispozície závodu alebo štruktúry distribúcie a stanovenie úrovne zásob udržiavaných v sklade sa vykonáva spravidla v rámci systému plánovania a riadenia výroby a patrí do výrobnej logistiky.
Pri skladovaní teba zabezpečiť: napojenie skladu na vnútropodnikový a mimopodnikový systém, dodržiavanie hygienických a bezpečnostných predpisov v závislosti od druhu materiálu, prehľadné usporiadanie materiálu, využitie skladovej techniky na uloženie a manipuláciu s materiálom
Verejné sklady
Výhody: ušetrenie investičného kapitálu, schopnosť zvyšovania skladovacej kapacity, zníženie rizika zastarania, daňové výhody napr. v colných skladoch, presná znalosť nákladov na uskladnenie a manipuláciu. Nevýhody: komunikačné problémy, v určitých lokalitách nedostatočný rozsah služieb
Súkromné sklady
Výhody: vysoká miera kontroly, pružnosť pri usporiadaní skladu, menšie náklady (o 15 až 25 %), lepšie využitie vlastných ľudských zdrojov, daňové prínosy (odpisy). Nevýhody: fixná veľkosť -nedostatok pružnosti, finančné obmedzenie, treba sledovať mieru výnosnosti -návratnosť.
Medzi verejné sklady patria napr. všeobecné obchodné sklady, špeciálne komoditné sklady, sklady hromadných substrátov, colné sklady a pod.
Pri rozhodovaní o skladovaní často aj o voľbe vlastného či externého skladovania je potrebné zvážiť tieto hlavné kritéria: miesto skladu, náklady na vybudovanie, druh skladu, druh materiálu, tovaru,…, stupeň paletizácie a kontajnerizácie, druh a počet mechanizačných zariadení, druh a počet dopravných prostriedkov, druh dopravnej cesty, prevádzkové náklady, množstvo a kvalifikácia zamestnanca, zabezpečenie ochrany životného prostredia, kancelárska technika, požiarna ochrana, stravovacie zariadenie, oprava a údržba zariadení
Doklady pri skladovaní a ich význam
Evidencia zásob: na sledovanie stavu a pohybu zásob si vedia každý podnik dôkladnú evidenciu , ide o účtovné, štatistické a operatívne záznamy o stave a pohybe zásob v skladoch, bez včasnej a presnej evidencie nie je možná kontrola zásob a nie je možné sledovať hospodárnosť skladovania, spôsob evidencie je rôzny, závisí od veľkosti podniku, od sortimentu, množstva tovaru, od technického vybavenia podniku.
Metódy evidencie
Operatívna evidencia – vedie sa na skladových kartách zásob
Účtovná evidencia – vedie sa v hodnotovom vyjadrení na účtoch materiálovej učtárni
Štatistická evidencia – vedie sa na skupinových kartách zásob - súpiskách, v súčasnosti sa evidencia zásob vo väčšine prípadov robí pomocou výpočtovej techniky, evidencia sa robí preto, aby sme vedeli určiť rýchlosť obratu zásob, pretože tá vplýva na viazanosť finančných prostriedkov v zásobách
Doklady na evidenciu zásob
Kúpna zmluva- dohoda medzi spoločnosťou a dodávateľom o cenách a podmienkach dodávky tovaru a služieb dodávaných týmto dodávateľom.
Dodací list: a) (V lodnej doprave) Doklad vydaný v mene dopravcu, oprávňujúci vydať dovezený náklad, ktorý je totožný a zrejme preukázateľný v nákladnom liste – konosamente. b) (V leteckej preprave) Poverenie oprávnenej strany na dopravu zásielky inej strane, než adresát uvádza v leteckom nákladnom liste.
Faktúra: Doklad na účtovanie hodnoty tovaru (ktorý bude) doručený a služby (ktoré budú) poskytnuté strane, ktorá si objednala tovar a/alebo služby.
Vo faktúre je bližšie určené: množstvo a druh tovaru alebo služieb; cena za mernú jednotku ; celkové množstvo, za ktoré sa bude platiť; mena; zľavy, ak sa nejaké poskytujú; dodacia lehota a podmienky platby; odvolanie sa na zákazníka (objednávka atď.).
Poznámka: V medzinárodnom obchode faktúry väčšinou fungujú ako hlavný dokument pri colných formalitách a zdanení. Na tento účel sú niekedy uvedené dodatočné informácie ako: colná deklarácia; jednotka colného sadzobníka; dovozné evidenčné číslo; pôvod tovaru; doložky; rozpis celkovej hodnoty; atď.
4. Príjemka
5. Prevodka
6. Výdajka
7. Skladová karta- poskytuje záznam o stave zásob, o obrate tovaru na sklade (zaznamenávaním podrobností o všetkých transakciách), ako aj o tom, kedy treba tovar doobjednať.
Záznam vedený na skladovej karte zvyčajne obsahuje: názov skladového tovaru, všetky pohyby v množstve zásob, údaje o nákupných a predajných cenách, bilanciu zásob po každej transakcii.
8. Limitný list (limit vydaného mat.)
9. Protokol o chybách (v prípade reklamácie)
10. Súpiska zásob
11. Inventárny súpis
Zásady riadenia zásob
Riadenie zásob vychádza z: stav objednávok, termíny objednávok, výška objed.
rozsah skladovania.
Problém sa rieši tak, aby celkové náklady boli minimálne. Ide o tieto druhy nákladov: náklady na zabezpečenie (objednanie až po dodanie), skladovacie náklady, náklady nedostatku (prestoje, ušlý zisk....)
Vlastné riadenie nákupu môže byť: systém jednorazového objednania (ide o časovo ohraničené zákazky), systém opakovaného objednávania, s pevným rytmom, na základe signálneho množstva, voľné objednávanie (napr. nákup v obchode).
Objednané množstvo = ide o objednanie takého množstva, ktoré dáva min. náklady Z = Zp + x/2 Z = priemerný stav zásob, Zp = poistná zásoba, X = objednané množstvo. Optimálna veľkosť poistnej zásoby = optimálna veľkosť dodávateľských služieb, je maximom rozdielu medzi úsporou nákladov z nedostatku a nákladov na držanie poistnej zásoby .
Riadenie zásob - sledovanie stavu a pohybu zásob
Druhy
1. metóda MINI - MAXI = dvojhladinová metóda: min = poistná + technická zásoba max = bežná + poistná + technická zásoba. Ak poklesne zásoba na minimum, zásobovač vystaví objednávku do výšky maxima
2. metóda ABC = diferencovaný prístup k zásobám. Skupina A - 10 % poctu druhov, 70 % z hodnoty spotreby materiálu. Podrobne prepočty zásob. Skupina B - 20 % poctu druhov, 20 % hodnoty spotreby materiálu, objednávka - pri minimálnej zásobe. Skupina C - 70 % poctu druhov , 10 % hodnoty spotreby materiálu. Objednávka - podľa požiadaviek útvarov po dodávke - spotreba
3. automatizovane systémy riadenia zásob – VYT Diferencované riadenie zásob metódou ABC, vychádza z Paretovho princípu 80:20, znamená to napr. že 20% položiek znamená 80% obratu u určitého výrobku. Príklad: Ak mám zákazku a na nej 1000 položiek, rozdelíme si tieto položky do 3 skupín ABC: a) predstavuje čo do početnosti 20% položiek avšak 80% hodnoty v príslušnom výrobku b) predstavuje 30% položiek čo do početnosti, ktoré sú 15% podielov na celkovej hodnote výrobku c) predstavuje 50% položiek čo do početnosti, ktoré však predstavujú iba 5% celkovej hodnoty.
Kritériá, ktoré sa používajú pri rozhodnutiach o voľbe rôznych druhov skladovacích prostriedkov
Požiadavky kladené na skladovacie prostriedky môžeme charakterizovať takto: ochrana tovaru – pevnosť obalu a jeho nepriepustnosť, prípadne bezprašnosť, odolnosť proti počasiu, vhodné rozmery umožňujúce vzájomnú väzbu jednotlivých druhov skladovacích prostriedkov aj obalov a jednotlivých kusov tovaru, stohovateľnosť skladovacích prostriedkov, dobrá manipulovateľnosť, najmä možnosť jednoduchého uchopenia ručne, alebo pomocou mechanizačného prostriedku, stabilita skladovacieho prostriedku, prípadne stabilita a pevnosť celej skladovacej jednotky, vhodnosť pre automatizovanú manipuláciu, možnosť ľahkého čistenia a udržiavania skladovacieho prostriedku, schopnosť úspory priestoru pri spätnej preprave prázdnych prepravných jednotiek, možnosť dobrej likvidovateľnosti alebo recyklovateľnosti opotrebeného skladovacieho prostriedku alebo obalu