skinheads

SKINHEADS
História
Skinheadská subkultúra vzniká na konci 60. rokov v Anglicku. Nadviazala na špecifickú subkultúru - mods, ktorá vznikla v polovici 60. rokov. Táto skupina ožila ako „hard-mods“. Charakterizovali ich ťažké pracovné topánky, pracovná košela, džínsy, krátke vlasy a hudba založená na soule a rytmoch reggae a ska. V týchto rokoch totiž do Anglicka prichádzajú enklávy prisťahovalcov z karibskej oblasti. Časť mladých prisťahovalcov vytvorila svojráznu skupinu (Rude Boys) charakteristickú typickým oblečením, slangom a úctou k autoritám. Mods boli týmito gangami fascinovaní. Na prvý pohľad nezlučiteľné kultúrne skupiny tak vytvorili subkultúru, ktorá pretrvala desaťročie – skinheads. V tomto hnutí sa jednalo o dobový sociálny protest robotníckej mládeže. Ranný skinheads – Boot Boys – sa vyznačoval hrdosťou na svoj robotnícky pôvod, patriotizmom, puritánstvom, dištancovali sa od hippies, drog a intelektualizmu. Obľúbenou hudbou bolo ska a reggae. V tejto dobe nemali rasistický a xenofóbny charakter, ich problematičnosť spočívala v agresivite, preukazovanej častými výtržnosťami a bitkami najčastejšie v spojitosti s futbalovými zápasmi.
Zanedlho sa skinheads začali dostávať do konfliktu s políciou. Niektoré partie skinheads sa vo svojich násilnostiach zameriavali i na študentov, homosexuálov a Pakinstancov. Hnutie však začiatkom 70. rokov značne zoslablo.
K oživeniu došlo až na konci desaťročia v spojení s explóziou hnutia punk a so zhoršujúcou sa ekonomickou situáciou a zvýšenou nezamestnanosťou, postihujúcou hlavne málo kvalifikovaných mladých mužov. Z tohto stavu vinila časť občanov prisťahovalcov uberajúcich prácu rodným Britom. Oproti pôvodnému apolitickému zameraniu subkultúry sa hnutie skinheads začína uberať radikálne smerom doprava.
Ian S. Donaldson založil v roku 1977 skupinu Skrewdriver ventilujúcu jeho svojráznu pravicovú filozofiu o násilí, prežití a rebelstve. Organizoval aj politické skupiny, ktoré pútali pozornosť neonacistickej organizácie British National Front.
Okolo roku 1982 sa časť anglických rockových skupín začína vracať ku klasickej hudobnej forme „krčmových pesničiek“, tzv. oi hudbe. (oi tradičný hovorový pozdrav anglických robotníkov). Postupne vzniká celá scéna hard rockových verzií piesní so zborovými refrénmi a patriotickými textami. Skrewdriver sa stáva legendov vznikajúcej White Power Music – extrémne pravicovej a rasistickej odrody rockovej scény.
V polovici 80. rokov sa skinheads dostáva na európsky kontinent a rýchlo sa tu zdomácňuje. Dominantný sa stáva fašizujúci smer – hlavne v Nemecku, ale aj v iných krajinách. Dôležitú úlohu pri integrácii európskych neofašistov má organizácia Blood and Honour. Vzniká silné celoeurópske spoločenstvo založené na idei neonacizmu a neofašizmu, subkultúrneho štýlu (jednotný image, symbolika, agresivita) a hudbe (white rock).
V krátkej dobe sa hnutie šíri do USA, kde má v niektorých oblastiach silné rasistické korene a je reprezentované napr. organizáciou Hammer Skinheads.
Do strednej Európy sa začína šíriť koncom 80. rokov a rozmach zažíva po zmene režimov. Vo vtedajšom Československu má veľký vplyv skupina Orlík, ktorá spopularizovali kult skinheads medzi mládežou.
Skinheads k nám preniklo skôr z nemeckej časti Európy než z Anglicka preto je tradičné nepolitické a nerasistické pojatie skoro neznáme.
Najväčším zločinom v očiach pravicových extrémistov je miešanie bielej rasy s ostatnými. Najmilitantnejší z nich potom hovoria o vyvolaní „rasovej svätej vojny“ alebo bielej revolúcii.
V reakcii na vzrastajúci vplyv fašistického tábora vznikla v New Yorku v roku 1986 frakcia tzv. S.H:A.R.P.S. skinheads (Skinheads Againts Racial Prejudice), programovo bojujúca proti rozmachu rasizmu vo vnútri hnutia. Sú proti utláčaniu akýchkoľvek menšín a sú i propagátormi myšlienky „skins and punks unity“ to je mierový stav so stúpencami hnutia punk, s ktorými fašizujúci skins vedú nevyhlásenú vojnu. Obidva prúdy skinheadov majú spoločný patriotizmus, hrdosť na robotnícky pôvod a odpor k drogám. Podobné je i oblečenie, taktiež hudobný výraz (oi-rock), ktorý sa všas líši po obsahovej stránke. Z bezpečnostného hľadiska neznamenajú sharps také nebezpečie, ohrození sú skôr oni sami zo strany fašizujúcich skins, pre ktorých sú “zradcovia rasy“.
Popri ultrapravicových smeroch a frakcie SHARP skins existujú aj RED skins /anarchistická orientácia/ a názorovo neutrálni módni skíni.