skinheads

Extrémizmus
verbálne, grafické, fyzické alebo iné aktivity spojené spravidla s vyhradeným ideologickým alebo iným kontextom, zväčša s absenciou hmotnej pohnútky.
Tieto aktivity vyvíjajú jednotlivci alebo skupiny osôb s názormi výrazne odlišujúcimi sa od všeobecne uznávaných spoločenských noriem s prvkami netolerancie – hlavne rasovej, náboženskej, národnostnej alebo inej neznášanlivosti, ktoré útočia proti demokratickým princípom, spoločenskému usporiadaniu, životu, zdraviu, majetku alebo verejnému poriadku.
Extrémisti
osoby, alebo skupiny osôb vyznačujúce sa najmä:
odmietaním platných všeobecne záväzných právnych predpisov a vysokou mierou názorovej, rasovej alebo etnickej neznášanlivosti,
absenciou hmotných pohnútok a motiváciou protiprávneho konania s prvkami agresivity a brutality,
agresívnym konaním prejavujúcim sa fyzickými aktivitami (diváckym násilím) v súvislosi s konaním spoločenských podujatí, ktoré smerujú k spôsobeniu fyzickej ujmy osobám, škode na majetku, alebo ktoré sú spôsobilé narušiť verejný poriadok.

Pod pojmom skupinový extrémizmus sa v Slovenskej republike rozumie „súhrn slovných, fyzických a grafických prejavov s rasovým alebo etnickým motívom, vykonávaných jednotlivcom alebo skupinou osôb, zameraných na rušenie verejného poriadku, napádanie osôb alebo poškodzovanie majetku, napĺňajúcich znaky skutkovej podstaty trestného činu alebo priestupku“. Podobne ako aj v susednom Česku i u nás majú z extrémistických skupín najväčší ohlas hnutie skinheads, punk ako aj rôzne anarchistické zoskupenia. Niekedy vznikajú konflikty aj medzi týmito hnutiami, pretože niektoré sa orientujú ľavicovo a niektoré ultrapravicovo, až pseudovlastenecky a neonacisticky, alebo v dôsledku vnútornej diferenciácie aj v rámci hnutí.

Ľavicový extrémizmus je predstavovaný skupinami najrôznejších ideologických odtieňov - od „tradičných“ anarchistov. Rôznorodosť ultraľavice znižuje ich celkovú nebezpečnosť pre spoločnosť, ale tým nebezpečnejšie môžu byť akcie izolovaných bojoviek, ktoré používajú teroristické metódy. U nás ide zatiaľ skôr o skupiny mladých intelektuálov, často spojených s organizáciami na ochranu prírody.

Pravicový extrémizmus predstavuje svetonázor sympatizantov extrémne pravicovo fašizujúcej názorovej orientácii. Krajne pravicové ponímanie spoločnosti nie je výsadou mladých ľudí, ale v poslednom desaťročí zasahuje stále viac práve túto vekovú kategóriu. Mladí priaznivci takto zameraných skupín sa najčastejšie deklarujú ako stúpenci hnutia skinheads.
ANARCHIZMUS
Anarchistické hnutie rozkvitalo v minulom storočí, ale jeho myšlienky pochádzajú ešto zo starovekého Grécka. Dnešní anarchisti si z pôvodnej ideológie zachovali odmietanie právneho poriadku, autority štátu a štátnych inštitúcií, disciplín. Spoločenský systém chápu ako slobodnú federáciu drobných autonómnych združení. Hlásajú neobmedzenú slobodu jednotlivca. K tomu sa pridružuje dôsledný antimilitarizmus. Anarichisti sa tiež výrazne angažujú pri hľadaní alternatívnych riešení rôznych spoločenských problémov. V presadzovaní svojich zámerov úzko spolupracujú s rôznymi špecifickými zameranými skupinami. Odmietanie centralizovanej moci a štátneho aparátu sa prejavuje aj v tom, že samo anarchistické hnutie je roztrieštené do malých, relatívne nezávislých skupín, kotré sa od seba odlišujú svojím zložením a programom. Vznik dočasných aliancií týchto skupiniek podmieňujú skôr osobnosti než program. Najväčším nepriateľom anarchistov sú ultrapravicové hnutia. Odpor k „fašistom“ ako ich súhrnne nazývajú, je taký silny, že sú schopní prekonať averziu aj k svojmu pôvodnému nepriateľovi - štátu a vyzúvajú ho, aby „urobil poriadok“.
Veková hranica anarchistov je o niečo vyšia, je medzi nimi aj dosť stredoškolákov i vysokoškolákov. Vyplýva to zrejme z odlišných intelektuálnych nárokov na pochopenie ideológií obidvoch smerov, ale aj z vyšších ideálov, ktoré osoby, hlásacie sa k anarchizmu, často prezentujú. Na anarchistických demonštráciách sa však zaznamenáva zvyšujúca sa agresivita, dochádza k páchaniu škôd na majetku /rozbité výklady, polámané stromčeky a pod./, k výtržnostiam vrátane napádania policajtov. Demonštranti sa vyzbrojujú zápalnými flašami, dlažobnými kockami a inými „pomôckami“.
PUNK
Punk /z angl. odpa, brak/ vznikol v polovici 60. rokov v Anglicku. Zaujal predovšetkým učňovskú a robotnícku mládež, postupne sa jeho prívžencami stávali aj študenti. Pre punk je charakteristická spätosť s hudobnými skupinami so žánrom rock, heavy metal a pod. Zo začiatku to bola orientácia na hudbu Johnyho Fottena, ktorý údajne vymyslel aj módu punk a heslo No future. Spoločne so skupinou Sex Pistols komponoval ostré texty, ktorých agresivita mala školovať publikum. V 80. rokoch sa v Anglicku presadil v punku nový smer, ktorý sa od predchádzajúceho odlišoval odklonom od politiky. Hudobná skupina Damned a jej priaznivci napodobňovali masky a oblečenie z filmových hororov o vampíroch. Do bývalého Československa sa hnutie punk rozšírilo koncom 70. rokov. Rovnako ako v krajinách západnej Európy sa časť mládeže u nas identifikovala so štýlom, ktorý vyjadroval odpor protivšetkým konvenciám. Aj punk sa u nás inšpiroval črtami tzv. štýlu hardcore.
Medzi znaky, ktorými sa prívrženci punku odlišovali patrili vlasy kontrastných farieb ružové, zelené, učesané do tvaru kohútích hrebeňov. Ich odevy zdobili okrúhle brošne s nápismi napríklad Sex Pistols. Clash a pod. Doplnkom boli náušnice s nápismi uznávaných punkových skupín. Bundy si ozdobovali nitmi, zapínacími špendlíkmi a reťazami. Mali na nich rôzne nápisy a kresby symbolov hnutia punk.
Napriek tomu, že v posledných rokoch nastal pokles popularity punku, časť mládeže vo veku 15 - 25 rokov ešte stále k nemu inklinuje. Ide najmä o mladých ľudí z neúplných dysfunkčných rodín. Spravidla ide o stredoškolákov. Prenocúvajú v opustených domoch, v teplovodných šachtách, kanáloch, ale aj v provizórnych prístreškoch. Svojím spôsobom života nevyjadrujú nijaký konkrétny protest, ale ich cieľom je negácia všetkého, čo nejakým spôsobom človeka zaväzuje. Odmietajú organizovanú silu, sú apolitickí, antiideologickí a idealistickí. Ich „filozofiou“ je nihilizmus /popieranie všetkých mravných, spoločenských a iných hodnôt/ a negácia všetkého okolo seba i samých seba. Žijú výhradne v prítomnosti, budúcnosť ich nezaujíma. Propagujú voľnú lásku a užívajú drogy. Živia sa „somrovaním“ /túlať sa/ alebo aj drobnou trestnou činnosťou. Hnutie punk sa koncentruje v mestách, najmä veľkých, kde sa jeho priaznivci stretávajú na koncertoch a v reštauráciach. Na vidieku má len malú podporu.
V posledných rokoch sa stúpenci punku zúčastňujú na rôznych akciách spoločne s anarchistami. Od hnutia sa oddeľuje radikálnejší prúd s rasistickými prvkami, tzv. NAZI punk, ktorý sa naopak zúčasťňuje na spoločných akciách so skinheads.