Sila, pohyb a gravitácia

Sila, pohyb a gravitácia
Sila, pohyb a gravitácia
Sila ovplyvnuje pohyb predmetu. Ak je v pokoji, sila ho uvedie do pohybu. Ak sa
predmet pohybuje, sila môže zmenit jeho rýchlost alebo smer. Slovo sila sa používa v
bežnej reci. Ak dvere otvárate alebo zatvárate, v oboch prípadoch – ci už tlacíte alebo
taháte – pôsobíte silou.
Sila teda mení rýchlost predmetu (v danom smere). Ked sa lopta kotúla po zemi, má
urcitú rýchlost, ale ked do nej kopnete, jej rýchlost sa zvýši. Zvýšenie rýchlosti sa
nazýva zrýchlenie, zníženie rýchlosti zase spomalenie.
Ked má predmet stále rovnakú rýchlost – teda jeho pohyb sa ani nezrýchluje ani
nespomaluje, a ani nemení smer – koná takzvaný zotrvacný pohyb. To sa však stáva
zriedkakedy, pretože pohyb objektov sa zvycajne spomaluje – bud do nieco narazia,
dostanú sa do kontaktu so zemou, alebo ich odfúkne vietor. Sila pôsobiaceho vetra sa
nazýva odpor a vzájomný kontakt dvoch predmetov zasa vyvoláva trenie. Oboje pôsobí
proti pohybu a spomaluje pohyb predmetov.
Ked chcete dvere otvorit, alebo zatvorit, musíte vynaložit silu. Niekedy však nemáte
dost sily, aby ste predmet uviedli do pohybu. Preto ludia vynašli stroje, ako je páka
alebo kladka, aby znásobili svoje sily. Ludia sa naucili ovládat elektrinu alebo
magnetizmus, aby boli užitocné pre ludstvo. Iná prírodná sila – gravitácia – všetko
pritahuje k zemi.
Väcšinu zákonov týkajúcich sa sily a pohybu objavil v 60. rokoch 17. storocia anglický
ucenec Isaac Newton. Na jeho pocest sa dnes sila meria v newtonoch (N). Jeden
newton je zruba sila, ktorá pôsobí na vašu dlan, ked v nej držíte velký pomaranc.
Ludia na kolotoci sa pohybujú do kruhu v dôsledku pôsobenia dvoch protikladných síl –
odstredivej, ktorá ich tahá von a dostredivej, ktorá ich tahá do stredu.
Vždy, ked na urcitý predmet pôsobí nejaká sila, vzniká dalšia sila, nazývaná sila
reakcie, pôsobiaca opacným smerom. Kajakár veslujúci na vode sa pohybuje dopredu
práve pôsobením akcie a reakcie. Jeho veslo tlací vodu dozadu – to je akcia, zatial co
reakcia je sila, ktorou voda pôsobí na veslo – tá ženie kajak po hladine dopredu.
Od hmotnosti nejakého predmetu závisí, ako rýchlo sa bude pohybovat a ako dlho
potrvá, kým zastane.
Súcin hmotnosti a rýchlosti sa nazýva hybnost – môže sa prenášat z jedného predmetu
na druhý, napríklad medzi dvoma biliardovými gulami.
Autobus sa tažšie tlací než auto pretože predmet s väcšou hmotnostou má väcšiu
zotrvacnost, co znamená, že na jeho zrýchlenie treba vynaložit väcšiu silu.
Dve sily, ktoré sú v rovnováhe, a teda nevyvolávajú nijaký pohyb, sa nazývajú statické
sily. Na tomto princípe fungujú napríklad mosty.
Gravitácia je sila, ktorá pôsobí medzi dvoma predmetmi a pritahuje ich jeden k
druhému. Gravitacná sila Zeme pritahuje ludí k podlahe a je prícinou ich váhy.
Ak vyskocíte do vzduchu, vrátite sa spät na Zem. Prícinou je zemská gravvitácia, ktorá
vás tahá dolu k našej Zemi. Keby nejestvovala nijaká gravitácia, odleteli by ste zo
Zeme do vesmíru. Gravitácia spôsobuje pohyb hviezd a planét, aj to, že Mesiac den co
den vyvoláva príliv a odliv. Prítažlivá sila tiež spôsobuje, že pocitujeme svoju váhu.
Cím je gravitácia slabšia, tým menej vážite. Ak by ste sa ocitli vo vesmíre daleko od
ostatných predmetov, nepocítili by ste nijakú gravitáciu. Znamená to, že by ste boli
úplne zbavený váhy, hoci vaša hmotnost (množstvo látky vo vašom tele) by sa väbec
nezmenila. Váha cohokolvek na Zemi závisí od jeho hmotnosti. Napríklad mrož má
väcšiu hmotnost než myš, teda pocituje väcšmi úcinky gravitácie. Ked sa hovorí o
gravitácíi, spravidla sa myslí na zemskú gravitáciu. Gravitacná prítažlivost však existuje
medzi akýmikolvek dvoma predmetmi. Cím je väcšia hmotnost každého z nich a cím sú
k sebe bližšie, tým väcšia gravitacná sila medzi nimi pôsobí. Napríklad aj dve lode na
mori sa pritahujú, ale ich gravitacná prítažlivost je taká malá v porovnaní s inými silami
na Zemi, že nestojí za povšimnutie. Dve kozmické lode, ktoré sú síce vzdialené od
ostatných objektoov vo vesmíre, ale sú blízko seba, môžu sa pritahovat gravitacnou
silou, ktorá sa nazýva mikrogravitácia..
Podobne, ako všetky sily, aj gravitácia mení ráchlost predmetov. V blízkosti povrchu
Zeme urýchluje všetky predmety rovnako (so zrýchlením 9,81 m/s2 ), ci už sú tažké
alebo lahké. Ked z vysokej budovy odrazu pustíte plnú a prázdnu škatulu, obe dopadnú
na zem súcastne.
Pri volnom páde z lietadla parašutisti zažívajú pocit beztiažového stavu. V skutocnosti
ich pritahuje gravitacná sila Zeme, ale proti nej pôsobí odpor vzduchu. Váhy sa možno
reálne zbavit iba mimo zemskej atmosféry – vo vesmíre.
Prvé vesmírne rakety využívali gravitacnú prítažlivost Zeme, aby sa dostali na obežnú
dráhu okolo našej planéty. Dnes využívajú rovnaký princíp všetky družice.
Rýchlost pri štarte urcuje, ci raketa opustí oblast pôsobenia zemskej gravitácie a odletí
do vesmíru, alebo ci spadne naspät na Zem.
Kozmonauti a piloti stíhaciek pocitujú úcinky gravitácie najmä pocas štartu.
Nielenže gravitácia deformuje ich tváre, ale všetka krv z hlavy sa im nahrnie do nôh,
takže casto upadajú do bezvedomia.
Sir Isaas Newton (1643 – 1727) objavil gravitacný zákon pravdepodobne vtedy, ked si
všimol, ako jablko padá zo stromu.
Gravitácia udržiava Saturnov prstenec na obežnej dráhe okolo planéty. Ak chce
kozmická lod prekonat gravitacné pôsobenie Zeme, musí dosiahnut rýchlost 11,2 km/s.
Nazýva sa úniková rýchlost.
Použitá literatúra: Všeobecná encyklopédia pre mladých
Vypracovala: Katarína Tonková.