Šiesty div sveta- Alexandrijský maják

Alexandrijský maják stál na ostrove Faros a bol postavený okolo r. 280 pred n.l. Slúžil na orientáciu lodí a zaručoval bezpečnú plavbu do prístavu mesta Alexandria. Alexandrijský prístav bol v tom čase najväčší a vari aj najrušnejší na celom svete. Nemal však najlepšiu polohu, pretože rieka Níl unášala so sebou množstvo ílu, pričom medzi bralami a na plytčinách sa od lodivodov vyžadovala maximálna ostražitosť a zručnosť. Tento problém vyriešil maják, ktorý postavil architekt Sóstratos Knidský za päť rokov.

Majákom bola vlastne trojpodlažná veža vysoká minimálne 120 m. Jej základ tvoril štvorec so stranou o dĺžke tridsať metrov. Prvé šesťdesiatmetrové podlažie bolo postavené z kamenných kvádrov a podopieralo štyridsaťmetrovú osemhrannú vežu, obloženú bielym mramorom. Na treťom podlaží, v okrúhlej stĺpmi olemovanej vežičke, ustavične horela obrovská vatra, ktorej svetlo odrážal na všetky strany zložitý systém zrkadiel. Drevo na vatru dopravovali po špirálovitom schodisku, takom širokom a miernom, že vozy po ňom ťahali do výšky sto metrov osly. Na veži stála pravdepodobne socha egyptskej bohyne Izidy. Na veži boli aj veterné ružice, astronomické prístroje a hodiny.

Maják bol súčasne i pevnosťou - vysunutou baštou a pozorovacím stanoviskom Alexandrie, ako najbohatšieho mesta vtedajšieho antického sveta. Mesto založené Alexandrom Veľkým v roku 332 pred n.l., bolo známe i tým, že podporovalo a rozvíjalo vedy a umenie. Bol tu zriadený vedecký ústav Múseion - príbytok múz, stredisko umenia a vedy. Múseion bol súčasne Akadémiou vied i domovom vedcov, popredným technickým strediskom, školou i najväčšou starovekou knižnicou na svete, ktorá mala takmer pol milióna zväzkov. Ani dnes nie je na svete mnoho takých veľkých knižníc, a to ešte pred 200 rokmi sa alexandrijskej zďaleka nevyrovnala žiadna.

Čo sa týka majáka, po páde Rímskej ríše prestal svietiť. Stáročiami zvetraná vrchná vežička sa zrútila, ale múry spodného podlažia ešte dlho stáli. Zrútili sa až pri zemetrasení v 14. storočí. Ruiny majáka zabudovali do tureckej pevnosti, kde spočívajú dodnes. V novembri roku 1996 egyptská vláda pomocou kolektívu potápačov z Veľkej Británie a Francúzska objavila zvyšky majáku a pozvala 200 odborníkov z celého sveta, aby sa oboznámili s nálezmi.