Siedmy div - Socha Dia v Olympii

Socha boha Dia v gréckej Olympii bol jediný div sveta, ktorý sa nachádzal na európskej pevnine. Slávnu sochu Dia Olympijského zo zlata a slonoviny zhotovil aténsky sochár Feidiás za čias Perikla v r. 448 pred n. l. Socha stála v Diovom chráme dlhom šesťdesiatštyri metrov a širokom dvadsaťosem metrov.Vnútrajšok bol vysoký asi dvadsať metrov.

Zeus, sediaci na tróne v úzadí siene, dotýkal sa hlavou stropu. Socha bola z dreva a zobrazovala Dia obnaženého do pol pása. Jeho telo pokrývali lupienky jemnej ružovkastej slonovej kosti a odev zlaté lístky. V jednej ruke držal zlatú sochu Niké, bohyne víťazstva, druhou sa opieral o vysoké žezlo. Zachovali sa aj opisy Diovho kresla, ktoré bolo zdobené basreliéfmi zo slonoviny a zlatými soškami bohov. Zeus bol taký majestátny, že keď Feidiás dokončil svoje dielo, pristúpil k soche, ktorá akoby plávala nad čiernou mramorovou dlážkou chrámu, a spýtal sa: „Si spokojný, Zeus?“ Vzápätí ako odpoveď zarachotil hrom a dlážka pri nohách sochy praskla. Boh Zeus bol spokojný.

Neskôr byzantskí cisári preniesli sochu so všetkou opatrnosťou do Konstantinopolu (dnes Istanbul, Turecko). Hoci boli kresťania, nikto nezdvihol ruku na Dia. V 5. storočí nášho letopočtu palác cisára Theodósia II. Vyhorel a tak sa drevený kolos stal obeťou ohňa. Zo sochárskeho diela veľkého Feidia zostalo len zopár obhorených kostenných lístkov roztaveného zlata. Tak zanikol i siedmy div sveta.

Dostali sme sa na záver nášho rozprávania o siedmich divoch sveta. Ešte vám pripomenieme, že za prvú zmienku o siedmich divoch sveta sa pokladá epigram Antipatra zo Sidónu (v 2. storočí pred n. l.) a Filóna Byzantského. Táto magická listina púta pozornosť moderného sveta do dnešných dní. Sedem divov sveta bolo výberom siedmich stavieb alebo výtvarných diel, ktoré vynikali veľkosťou, výnimočnosťou, jedinečnosťou či krásou, a boli tak symbolom dôležitosti a smelosti ľudskej práce a ducha. Sedem divov sveta vytvoril človek ako symbol ľudskej sily na zemi. Sú to veci, v ktorých je aj obsiahnutá idea humánnej imaginácie, ctižiadosti, úsilia a veľkých činov, ktoré hovoria o zápase, ľudských snoch a o všetkom, čo chce ľudstvo dosiahnuť. Všetky tieto stavby s výnimkou egyptských pyramíd boli zničené. Zachovalo sa len niekoľko sochárskych prác z Artemidinho chrámu v Efeze a mauzólea v Halikarnásse, ktoré sú dnes uložené v Britskom múzeu v Londýne. Tie staré stavby, ktoré už sotva existujú, sa neustále odrážajú aj v našej spoločnosti a v našich vlastných predstavách. Odrážajú sa v myslení ľudí vo viere v Boha či kráse sveta zastúpenej vo všetkých predstavách ľudstva. Existujú však ďalšie pozoruhodné stavby, ktoré si zasluhujú osobitnú pozornosť. Tieto stavby budú v ďalšom seriáli zaradené medzi tzv. ôsme divy sveta.