Shakespearovo divadlo Globe nezničili plamene, ale puritáni.

Popoludní sa v londýnskom divadle Globe zišla pestrá spoločnosť. Hral sa Henry VIII. Povaľači vykrikovali, napudrovaná dáma odfrkovala a jej generál pri každej ťažšej pasáži zachrápal. Nevšimol si ani, že herci v jednej z bojových scén privliekli na javisko obrovský kanón. V zápale hry ho nabili. V tom sa útrobami divadla ozval treskot: kanón nedopatrením vystrelil a zámožnejších divákov sediacich pod strieškou osvetlili plamene z podpálenej šindľovej strechy. Na druhý deň cválal posol so správou do Stratford-upon-Avon za starým Williamom Shakespearom, ktorý tam odpočíval na staré kolená: Slávne Globe 29. júna 1613 vyhorelo.

V roku 1593 prepukla v Londýne epidémia moru a návštevy divadla vystriedali pohreby. Dramatik Shakespeare sa musel rekvalifikovať. Epidémiu prežil ako básnik. Keď choroba utíchla, preriedený alžbetínsky Londýn uvidel znovu Shakespeara - dramatika. Pôsobivejšieho než kedykoľvek predtým. Čoraz úspešnejšia divadelná skupina sa začala obzerať po domovskej scéne - a začal sa príbeh divadla Globe.

V rolu 1597 dostali Shakespearovci fantastickú správu - ich mecenáš Cuthbert Burbage neočakávane zdedil budovu divadla. Nevlastnil však pozemok, ktorý jeho majiteľ odmietol divadelníkom prenajať. Rozobrali teda budovu na dosky a na neďalekom pozemku z neho postavili svoju najslávnejšiu okrúhlu domovskú scénu.

Do Globe sa zmestilo 2000 až 3000 divákov. Výmeny rekvizít prebiehali počas hry ako súčasť deja, sprevádzané komentárom herca. Keďže o umelom osvetlení nebolo ešte ani chýru, pomáhala otvorená strecha a časy predstavení medzi druhou a piatou popoludní.

Čerstvý vzduch zhora so sebou prinášal zlú akustiku: herci na 12-metrovom javisku potrebovali dobré hlasivky, svoje repliky museli vykrikovať a sprevádzať obrovskými gestami.

Najlepšie zrejme počuli ,,jednohalieroví diváci v jame bez sedadiel pod javiskom. Ctihodných ,,dvojhalierových mešťanov na troch poschodiach amfiteátra ped londýnskym dažďom chránila strieška - spodina mokla spolu s hereckými hviezdami.

Dôležitým členom ansámblu bol vytrubovač, ktorý zabezpečoval hrám marketing aj v sociálnych vrstvách, kde by písmenka na plagáte nikto nevedel prečítať. Londýnska chudoba si ,,halierovú jamu” mohla dovoliť - a tak sa v Globe pod veľkorysou kuratelou kráľovnej Alžebty a neskôr Jamesa I. stretávali na dosah ruky dovtedy prísne oddelené spoločenské kasty. V hľadisku sedeli reprezentanti všetkých vrstiev spoločnosti.

Vďaka kruhovému tvaru hľadiska, ktoré po vzore rímskeho Kolosea zo všetkých strán obklopovalo javisko, bolo takmer nemožné nepozerať sa na zmes divákov oproti. Napudrovaná príživníčka kráľovského dvora zavesená do mocného vojvodu mohla počítať vši v hlavách povaľačov z ulice postávajúcich obďaleč. A hlavne vypočuť si uvoľnené a znepokojujúce reakcie na uštipačné repliky Shakespearových hier.

Hľadisko divadla Globe v čase svojho rozpuku bolo pastvou pre oči pre každého pozorovateľa - na jednu hodinu sa v okrúhlej budove každý deň vytvoril mikrosvet sám pre seba. A kým herci rečnili, dramatik stával pri javisku a pozorne sledoval svoje vlastné divadlo.

V roku 1603 na trón zasadol Alžbetin nástupca James I. a Shakespearova skupina z Globe dostala dobre fungujúcu reklamnú nálepku ,,služobníci jeho veličenstva”. Dobrá vôľa kráľa v tom čase fungovala aj ako ochrana - časy neboli ,,komediantom “ a iným príslušníkom ,,fialových profesií” naklonené. Herci z Globe boli spolu organizátormi kohútích zápasov, krotiteľmi medveďov a nemravnými tanečnicami z taverien každodenne vystavení nebezpčenstvu zatknutia. Divadlo Globe, našťastie, ležalo za hranicami centra Londýna, kam sa stráže mešťanostov v službe zbytočne nevyberali.

V roku 1613 zničili Globe plamene. Okamžite sa začalo s opravami - rekonštrukcia trvala len rok. V Globe sa hralo ešte tri desaťročia. Slávne divadlo povaľačov a štátnikov plamene zahubiť nedokázali. Dostali ho zúriví Cromwellovi puritáni. V roku 1642 uchvátili anglický trón a dali zatvoriť všetky divadlá v krajine. Globe ich však strašil aj prázdny: o dva roky neskôr dali strhnúť jeho múry a na pozemku pre istotu postavili obytné domy.