Severná Európa

Do oblasti severnej Európy patrí polostrovný a ostrovný štát Dánsko, vzdialený ostrov Is­land, štáty na Škandinávskom polostrove - Nórsko a Švédsko a k nim patriace ostrovy, na východ od nich Fínsko a najnovšie sa do nej zaraďujú aj po­baltské štáty - Litva, Lotyšsko a Estónsko na vý­chodnom pobreží Baltského mora.




Severná Európa sa niekedy nazýva aj Škandi­návia a štáty, ktoré v nej ležia, škandinávske štá­ty. Toto pomenovanie sa však týka iba skupiny šty­roch štátov - Dánsko, Nórsko, Švédsko a Fínsko.




DÁNSKO



Hlavné mesto: Kodaň vyspelý priemyselný štát s rozvinutým poľnohospodárstvom - štát s najvyššou životnou úrovňou obyva­teľstva. Patria mu Faerské ostrovy, ostrov Grónsko. Po­loha: leží na križovatkách obchodných ciest medzi Severným a Baltským morom cez prielivy Skagerrak, Kattegat, 0resund a Veľký Belt. členité územie tvorí spájai západnú a strednú Európu so Škandináviou. ostrovný štát- najhustejšie zaľudne­ný Sjrelland, Fyn, 2/3 z celkovej rozlohy územia pripadajú na Jutský polostrov. pobrežie je rozčlenené mnohými záliv­mi (plytké fjordy - pozostatok zal'adnenia). Povrch tvoria roviny a pahorkatiny (najvyšší bod v Jutsku má iba 173 m n. m.).





Podnebie: oceánske s miernymi teplotami a dostatkom zrážok, Pôdy : - celkove menej úrodné, - dlhoročné starostlivé obrábanie a hnojenie zvýšenie ich prirodzenej úrodnosti. Poľnohospodárstvo: rastlinná výroba - krmoviny (hlavne kŕmny jačmeň), pšenica, raž, zemiaky a cukrová repa. Živočíšna výroba:-3/4 poľnohospodárskej výroby pripadajú na živočíšnu výrobu. chov ošípaných, hovädzieho dobytka a hydiny.- dôle­žitý je morský rybolov (3. miesto v Európe) a spracovanie rýb. Nerastné suroviny:- ťažba ropy v Severnom mori Výroba elektriny:- nemá jadrové, len tepelné a veterné elektrárne Priemysel - strojárstvo (poľnohospodárske stroje, lode, lodné motory, elektrotechnika ) potravinárstvo, chemická (umelé hnojivá, kŕmne zmesi, spracovanie ropy) a farmaceutická (lieky) výroba.





Mestá: - Kodaň ( 1,4 mil.obyv). -múzeá, kráľovské paláce, zábavný park Ti­voli, - veľký prístav a moderné letisko (Kastrup) Doprava : - najdôležitejšia námorná dopra­va.- spojenie trajektovými loďami - cez užšie prielivy sú medzi ostrovmi vybudované železničné a cestné mosty. (dva dlhé cestno-železničné mosty cez prielivy Veľký Belt a 0resund. Prvý spája hlavný ostrov s ostro­vom Fyn a ďalej s Jutskom, druhý z Kodane do Malmo urýchľuje spojenie so Švédskom.) Cestovný ruch: - typický prímorský štát ponúka pre turistov mnoho zaujímavostí na mor­skom pobreží, v hlavnom meste, početné kultúr­nohistorické pamiatky, niektoré zaradené aj do Svetového kultúrneho dedičstva (veľmi navštevo­vaný zámok Kronborg - podľa legendy Hamletov zámok, katedrála v Roskilde a i.). Obyvatelia majú vypestovaný hlboký vzťah k ochrane prírody a ži­votného prostredia.




ISLAND




Hlavné mesto: Reykjavik ostrovný štát. samostatnosť získal v roku 1944 (predtým súčasť Dánska). má sopečný pôvod a dosial' činné sopky, gejzíry a horúce pramene- využitie na vykuro­vanie domov a skleníkov. Pestuje sa v nich dosť zeleniny. povrch :- tvoria lávové polia, ľa­dovce, tundry a trávnaté porasty, na ktorých sú dobré pasienky pre dobytok a ovce. najdôležitejšie odvetvie hospodárstva je rybolov (4. miesto v Európe) a spracovanie rýb. väčšina obyvateľov pracuje v službách a v priemysle (okrem potravinárskeho aj výroba hliníka a i.).





Ve­ľa potravín, palivá, stroje a ďalšie výrobky sa dová­žajú. oveľa vyššie prírastky obyvateľstva a 1/4tvoria deti do 15 rokov. Islanďania sú vzdelaný a kultúrny národ. celkového počtu obyvateľov (asi 280 tis.) žije 1/3 v hlavnom meste Reykjavík. N na Islande nie sú železnice a cesty sú iba v okolí sídel. dôležitá je námorná doprava a letecké spojenie so svetom.




NÓRSKO




Hlavné mesto : Oslo hospodársky a kultúr­ne vyspelý štát, nie je členským štátom Európ­skej únie Povrch:- veľ­mi hornatý , - mimoriadne členité pobrežie Podnebie: - vplyv teplého Severoatlantického prúdu. (more pri pobreží v zime nezamŕza.) Rieky : - krátke a prekonávajú vodopádmi veľ­ké výškové rozdiely, využitie početné vodné elektrární, Poľnohospodárstvo: ry­bolov (2. miesto v Európe po Rusku) významný chov oviec (na vlnu, na severe chov sobov, chov kožušinových zvierat. rastlin­ná výroba nemá dobré podmienky a nepostačuje pre spotrebu. Priemysel - zameriava sa na odbory využívajúce domáce prírodné zdroje (ropa a zem­ný plyn zo Severného mora, rudy, drevo, lacná vodná energia) i dovážané (bauxit). spracovanie dreva (výroba celulózy) a výroba papiera, potravinárstvo, strojárstvo (hlavne stavba lodí ) a hutníctvo (výroba železa, ocele, hliníka, zinku, niklu).





Chemická výroba (petrochémia). vývoz priemyselných výrobkov i väčšina vyťaženej ropy Mestá Oslo (500 tis.obyv,) prístav, priemyselné a kultúr­ne stredisko veľký prístav je Bergen. strediská zimných športov (Telemark známy Lillehammer) Doprava: - pohoria a fjordy sú prekážkou pre železničnú a cestnú dopravu. fjordy - dobré pod­mienky pre prístavy. Nórske námorné loďstvo patrí k najväčším v Európe (po Grécku) i na svete. Rekreačné možnosti : - strediská zimných športov, (medzi Oslom a Bergenom (nórska riviéra)). zaujímavé je spoznávanie nórskej kultúry a histórie úz­ko spojenej s cestami Vikingov a známych nór­skych cestovatel'ov (múzeá polárnych bádateľov Nansena a Amundsena, a i.).




ŠVÉDSKO




Hlavné mesto: Štockholm rozlohou a počtom obyvateľov najväčší a hospodársky najsilnejší štát severnej Európy - štát s najvyš­šou životnou úrovňou obyvateľstva. Od roku 1995 je členom EÚ. Poloha: na východnom, miernej­šom sklone Škandinávskych vrchov. Povrch: - stupňovito sa znižuje smerom na juhovýchod. Rieky: vodnaté a prekonávajú výškové rozdiely vodopádmi a prahmi. využitie: početné vodné elektrárne. v zalesnených oblastiach s ťažbou dreva- na splavovanie kmeňov stromov. veľa riek preteká cez početné jazerá (najväčšie Vänern a Vättern).





Podnebie : na väčšine územia vnútrozem­ské, Škandinávske vrchy tvoria klimatické rozhranie a zabraňujú vplyv Atlantického oceá­nu. (záveterná strana vrchov- menej zrážok ako na náveternej strane v Nórsku. ) juh - vplyv Atlantického oceánu.(jeho západné pobrežie v zime nezamŕza.) Poľnohospodárstvo: prevláda živočíšna vý­roba, chov hovädzieho dobytka, na se­vere chov sobov a kožušinovej zveri. pes­tujú krmoviny a obilie, zemiaky i cukrová repa. veľká rozloha lesov - ťažba dreva je na po­prednom mieste vo svete. Priemysel: dostatok domácich nerastných surovín, okrem palív(uhlie, ropa).





1/2 elektrickej energie vyrábajú jadrové elektrár­ne, zvyšok vodné. ťažba že­leznej rudy, najkvalitnejšej na svete. Kiruna a okolie). hut­níctvo je známe výrobou kvalitnej ocele. rozsiahla strojárska výroba (autá, lokomotívy, vagóny, lode, lietadlá, ro­boty, guľkové ložiská . spracovanie dreva (celulóza, papier, nábytok - známa IKEA), chemická a potravinárska výroba. Obyvateľstvo : rozmiestnené veľmi nerovnomerne. 3/4 žijú v strednom a juž­nom Švédsku prevažne v mestách (až 85 %). prevláda zamestnanosť v službách v porov­naní s priemyslom. Najvýznamnejšia hospodárska oblasť - juž­né Švédsko má najvýnosnejšie poľnohospodár­stvo, najväčšie sústredenie priemyslu a miest.





Hlavné mesto Štokholm ( 700 tis., aglomerácia 1,6 mil), najväčšie priemy­selné, kultúrne, politické stredisko štátu, má me­dzinárodné letisko a veľký prístav. druhé najväčšie mesto Göteborg ( 450 tis., aglomerá­cia 700 tis.), kultúrne stredisko (mnoho múzeí, divadiel ) a najväčší vývozný prístav (v zime ne­zamŕza). južnejšie leží dôležitý prístav, stredisko priemyslu a obchodu Malmö asi 250 tis., aglome­rácia 500 tis.). Doprava - kvalitná sieť ciest, železníc, le­teckými a námornými linkami Cestovný ruch: nádher­ná príroda, rozsiahle lesy a jazerá- možnosti na rekreáciu, šport, rybo­lov a plavbu (po jazerách a kanáloch zo Štokholmu do Göteborgu ). historické a kultúrne pamiatky Štockholm a iné mestské strediská. Laponsko- ná­rodné parky (známy Abisko, Sareks, Muddus).




FÍNSKO




Hlavné mesto: Helsinki Fínska republika je vyspelý priemyselný štát s rozvinutými službami. Zodpovedajú po­ žiadavkám životnej úrovne obyvateľstva. Od roku 1995 je členom EÚ a má užšie hospodárske a po­litické vzťahy s ostatnými členskými štátmi. Poloha: - pri zálivoch Baltského mora. Bot­nický záliv , Fínsky záliv Povrch : - prevažne nížiny, pahorkatiny a plošiny., najmä na juhu. Podnebie je vnútrozemské, iba na juhu je miernejšie vplyvom Baltského mora. Vodstvo: - typické veľké množstvo jazier, rieky sú krátke a vodnaté. Pôdy sú málo úrodné a prevažne zamokrené Poľnohospodárstvo:- pestovanie zemiakov a obilia chov hovädzieho dobytka, na severe sobov, rybolov 2/3rozlohy územia zaberajú lesy(najviac v Európe)





Nerastné suroviny: - ťažba fosfátov výroba umelých hnojív, rudy farebných kovov Priemysel: výroba a vývoz­ papiera, celulózy a nábytku. rozvinuté strojárstvo ( lode, stroje na spracovanie dreva, najnovšie elektroni­ka) hutníctvo textilná výroba. Obyvateľstvo: -žije v mestách, najmä pri pobreží na juhu, pracujú v službách a priemysle Mestá: Helsinki (500 tis., ag­lomerácia 1,2 mil.) - najväčšie kultúrne, priemyselné, obchodné a dopravné stredisko s veľkým prístavom, lodenicami a letiskom. Turku -rozmanitý priemysel a prístav. Tampere- známe stredisko zimných športov. Cestovný ruch: hlavné mesto i iné mestá na pobreží. ja­zerné oblasti - možnosti pre letnú rekreá­ciu, vodné športy a turistiku. mnoho stredísk zimných športov, dokonca na vzdialenom severe (okolie jazera Inari, až za polárnou kružni­cou). V Laponsku sa nachádzajú tri národné par­ky (horská tundra a tajga, vodopády, jazerá). Život obyvateľov Fínska je úzko spätý s prírodou a jej ochranou.




POBALTSKÉ ŠTÁTY



Pobaltské republiky sú priemyselno-poľ­nohospodárske štáty. V bývalom Sovietskom zvä­ze patrili medzi hospodársky rozvinuté s vyššou ži­votnou úrovňou obyvateľstva. Vyrábajú dostatok základných potravín a hodnotný spotrebný tovar. Po získaní nezávislosti sa usilujú presadiť s ním na zahraničných trhoch. Podobne ako ostatné pri­družené štáty Európskej únie uskutočňujú veľ­ké hospodárske zmeny. Úzko spolupracujú so škandinávskymi štátmi najmä pri ochrane život­ného prostredia.




Litva, Lotyšsko a Estónsko




Majú výhodnú prímorskú polohu. Povrch majú prevažne rovinatý, miestami vy­stupujú pahorkatiny. Podnebie je mierne s dos­tatkom zrážok. Rieky sú kratšie, ale vodnaté. ( Západná Dvina a Neman.) jazerá, močiare a rašeli­niská. Striedajú sa s ostrovčekmi borovicových a listnatých lesov, lúkami a pasienkami. Poľnohospodárstvo pestovanie krmovín, zemiakov, raže, ovsa a ľanu. dôleži­tejšia je živočíšna výroba - chov dobytka, ošípa­ných a hydiny, rybolov. Nerastné suroviny -ťažba rašeliny a v Estónsku horľavé bridlice – tepelné elektrár­ne, na pobreží Baltského mora sa získava vzácna surovina jantár. Priemysel výrobky s malou spotrebou materiálu, ale vyžaduje kvalifikovanú prácu. niektoré odbory strojárstva (elektro­technika, elektronika, výroba obrábacích strojov a i.). tradičný potravinársky, textilný a drevo­spracujúci priemysel




Litva je najväčšia pobaltská republika, ale má najužší prístup k moru. Z hľadiska historického vývoja a polohy má Litva najbližšie k strednej Európe. Hlavné mesto Vilnius (takmer 600 tis.) je dôležité strojárske a kultúrne stredisko s univerzi­tou. V najväčšom prístave Klaipeda sú lodenice, spracovanie rýb a jantáru. Litovčania tvoria štyri pätiny obyvateľstva, z ostatných národností sú najpočetnejší Rusi. Najviac obyvateľov pracuje v službách a v priemysle. V Európe je Litva popri Francúzsku najviac závislá na jadrovej energii(jediná elektráreň dodáva asi tri štvrtiny elektriny). V zahraničnom obchode má najväčší podiel Rusko a Nemecko.




Lotyšsko má najlepší prístup k moru. Hlavné mesto Riga( vyše 921 tis. ) má rozmanitý priemysel a jeden z najväčších prístavov pri Baltskom mori. Lotyši tvoria iba ½ obyvateľstva štátu( 1/3 Rusi, Bielorusi ,Ukrajinci). Väčšina pracuje v službách, v poľnohospodárstve viac než v priemysle. Vyváža drevo, výrobky spotrebného a kožiarskeho priemyslu.




Estónsko je najmenší pobaltský štát. Hlavné mesto Tallin (vyše 400 tis.) je priemyselné stre­disko s dôležitým prístavom. Estónci tvoria necelé 2/3 obyvateľstva (Rusi asi 30 %). Najviac pra­cujú v službách a v priemysle. Rozvinuté sú viaceré priemyselné odvetvia (ťažobný, chemický, stro­jársky, papierenský, textilný). Najužšie zahraničné hospodárske vzťahy má so škandinávskymi štátmi a Nemeckom. Z pobaltských štátov je Estónsko naj­lepšie pripravené na vstup do Európskej únie.