Severná Európa

Severná Európa
Švédsko, Nórsko, Dánsko a Fínsko patria medzi najseverejšie obývané krajiny na svete.
Daleký sever je daleko za polárnym kruhom, v lete tu slnko svieti aj o polnoci a v zime
je celý den šero. Švédsko, Nórsko a Dánsko sú známe pod menom Škandinávia. Na
západe je krajina rozoklatá a hornatá. Hory so snehovými ciapkami a ladovce svietiace
na vysokých plošinách sú malé pozostatky ohromného pevninového ladovca, ktorý
kedysi pokrýval celú severnú Európu - hlboké zárezy do pevniny nazývané fjordy (fee -
ords) pri nórskom pobreží a vo Švédsku a Fínsku tvoria tisíce jazier. Je tu málo miest a
väcšina obyvatelstva žije pri pobreží, kde sa živí rybolovom alebo pracuje v lese. Južné
Švédsko a Dánsko sú ommnoho príjemnejšie, nájdeme tu bohaté farmy stojace na
piesku a štrku prinesenom ladovcom. Farmárstvo v Dánsku je intenzívne a vysoko
mechanizované. Pred 50 rokmi boli tieto krajiny reltívne chudobné, ale dnes je tu
najvyššia životná úroven na svete. Zo svojich zdrojov - vodných elektrární, dreva a
železnej rudy - dokázali pomocou vysokokvalitného spracovania vytažit to najlepšie.
Švédsko je známe presným strojárstvom a autami, ako je napríklad Volvo. Dánsko
exportuje kvalitné potraviny do celej Európy. Tieto krajiny sú známe vysokou
uvedomelostou a všeobecným systémom sociálneho zabezpecenia. Napríklad Nórsko a
Švédsko dalo ženám právo volit viac než pred 100 rokmi, omnoho skôr ako väcšina
európskych krajín. Každý rok tu udelujú Nobelovu cenu za vedu, literatúru a mier.
Sogne fjord v Nórsku je jedným z najväcších fjordov, vyhlbených ladovcami pred
mnohými tisícrociami. Fjordy majú prudké zrázy a voda v nich je casto tisíce metrov
hlboká. Sogne fjord, najdlhši fjord, sa klukatí vnútrozemím do vzdialenosti 204 km od
Severného mora.
Severná Európa
Rozloha: 1 154 261 km2
Pocet obyvatelov: 22 963 000
Najvyšší vrchol: Glittertind, Nórsko, 2472 m
Najdlhšia rieka: Glomma, Nórsko, 611 km
Hospodárstvo
Polnohospodárstvo: Okrem Dánska môže byt obrábaná len malá cast pôdy
Surovinové zdroje: Nórsko, Švédsko a Fínsko majú obrovský drevársky priemysel a
používjú elektrický prúd vyrobený vo vodných elektrárnach. Vo Švédsku sa nachádza
železná ruda, v Nórsku ropa a v Severnom mori je dobrý rybolov.
Priemysel: Priemysel je znacne rozvinutý, najmä vo Švédsku, kde výraznú úlohu
zohráva priemysel založený na železnej rude.
Nórsko patrí medzi krajiny s najlepšou lodnou dopravou.
Vláda - Severské krajiny okrem Fínska, ktoré je republikou, sú konštitucné monarchie.
Jazyky - Každá krajina má vlastný jazyk, okrem fínciny sú si velmi podobné
Laponci vo vzdialenosti severu Nórska, Švédska a Fínska sú tradicní lovci, rybári a
pastieri. Je ich 40000 a majú vlastný jazyk a spôsob života. Mnohí sú pastieri sobov,
žijú v stanoch zo sobej kože a putujú so svojimi zvieratami, ktoré sa v zime pasú na
okraji severských lesov a v lete tiahnu pustou krajinou Laponska. Stáda boli tažko
postihnuté po atómovej havárii v Cernobyle roku 1986. Mnohí Laponci už opistili svoje
crieda a žijú v moderných mestách.
VIETE, ŽE....
Fínsko má vyše 50000 jazier?
Švédsky sociálnodemokratický premiér Olof Palme bol zavraždený v roku 1986?
Domácnosti v Štokholme vyhrieva voda, ktorá sa používa na chladenie elektrární?
Tretinu Dánska tvoria malé ostrovy - je ich 482?
Švédsko spotrebuje 60% hrubého národného produktu na sociálnu politiku a ostatné
verejné služby?
Nórsko
Nórsko leží pozdlž západného pobrežia Škandinávie. Je to dlhá krajina. Na svojej
severnej polovici pomerne úzka, v jednom bode má šírku iba 6 km. Napriek svojej
polohe je dlhé pobrežie Nórska bez ladu, lebo ho ohrieva teplý Golfský prúd. Väcšina
krajiny je hornatá. Velkolepá krajina oplýva tisícami jazier a pobrežných ostrovov.
Mnohí obyvatelia pracujú v priemysle vrátane podmorskej tažby ropy a zemného plynu,
lodného stavitelstva a tažby nerastných surovín. Rybolov, lesníctvo a
polnohospodárstvo zamestnáva asi 6% celkovej pracovnej sily. Objavenie ropy a
zemného plynu v Severnom mori v roku 1969 transformovalo nórske
hospodárstvo.Krajinu zmenilo na najväcšieho európskeho producenta ropy. Tisíce ludí
pracujú v priemysle, stavajú tankery i ropné zariadenia a spracúvajú surovú ropu. Dnes
je Nórsko vo vrobe energie sebestacné a väcšinu svojej ropy a zemného plynu vyváža
do Európy. Iba 3% povrchu Nórska sú vhodné na polnohospodárske úcely, kedže
väcšinu krajiny tvoria ostro rezané horské pásma a hlboké jazerá. Polnohospodárska
pôda sa nachádza zväcša v dolnej casti fjordov. Sú to dlhé morské zálivy, ktoré sa
zarezávajú do nórskeho pobrežia. Fjordy vznikli cinnostou ladovcov, ktoré stekali do
mora a cestou vytvorili úžlabiny. Sú to akési prírodné prístavy, ktoré sú útociskom
rybárov a rolníkov. Turisti obdivujú scenériu fjordov z palúb výletnych lodí. Nórsko má
jednu z najväcšich obchodných flotíl na svete. Tisíce ludí pracujú v lodeniciach a
prístavoch pri oprave lodí, na palubách mnohých obchodných a nákladných lodí, ktoré
zásobujú prístavy a ostrovy na západnom pobreží. Najdôležitejším prístavom je hlavné
mesto Oslo. Takmer pol milióna ludí žije v tomto rušnom živom meste, ktoré je
kultúrnym, intelektuálnym a priemyselným centrom krajiny.
Nórsko je domovom lyžovania. Tu v ladovci sa našli najstaršie pozostatky lyží a
anglické slovo ski (lyže) je nórskeho pôvodu. Pocas zasnežených zimných mesiacov sú
pre Nórov najdostupnejším dopravným prostredkom práve lyže. Skokanské mostíky sú
typické pre väcšinu nórskych miest. Oblúbenou udalostou sú každorocné lyžiarske
slávnosti i beh na lyžiach.
Starodávne drevené kostoly nájdete po celom Nórsku. Na rozdiel od zrubov, ktoré sú
postavené z horizontálne stavaných brvien, drevené kostoly sú stavané vertikálne z
oblých drevených dosák. Pri stavbe sa nepoužil ani jeden kliniec.Stavba je natolko
pevná, že odolá aj silným zimným chumeliciam. Hlavné mesto: Oslo
Rozloha: 323 877 km2
Obyvatelstvo: 4 360 000
Úradný jazyk: nórsky
Hlavné nábožestvá: krestanské 90%, iné 10%
Zriadenie: pluralitná demokracia
Mena: euro
Gramotnost dospelých: 99%
Priemerná dlžka života: 77 rokov
Pocet obyvatelov na 1 lekára: 305
Pocet televízorov: 420 na 1000 obyvatelov
Dánsko
Dlhý úzky jutský poloostrov, ktorý predstavuje pevninskú cast Dánska, sa tahá od
Nemecka k Nórsku a Švédsku. Zvyšok krajiny tvorí viac ako sto ostrovov ležiacich
východne od poloostrova. Dánsko je najjužnejšie ležiaca krajina Škandinávie a jedna z
najplochejších krajín na svete. Podobne ako u jej susedov, aj tu vládne politická
stabilita a vysoká životná úroven. Rýchlo sa rozvinul priemysel a štvrtina obyvatelov
pracuje v malych továrnach. Kodan, hlavné mesto Dánska leží na ostrove Sjaelland. Je
to najväcšie mesto Škandinávie a najväcšie obchodné centrum Dánska. Návštevníci na
starých alejách a peších zónach nachádzajú historické kostoly, malebné trhoviská a siet
kanálov. Kodan je aj mestom bicyklov a cyklistickými trasami, ktoré vedú do oblastí,
kde majú mnohí obyvatelia mesta svoje letné chaty. Dánsko je známe svojou
architektúrou. Dánski architekti kombinujú mieste materiály, ako je betón, tehly a
drevo, na stavbu nádhernych budov, ktoré harmonizujú s okolitým prostredím. Mnohé
sídliská sú postavené tak, že každý dom dokonale funguje vdaka navrhnutému
systému solárnych panelov a izolácii, ktorá chráni pred zbytocným únikom energie.
Dánsky dizajn je svetoznámy, najmä dizajn nábytku, skla, kuchynských výrobkov a
porcelánu. Lego, ktoré poznajú deti tamkmer celého sveta, po prvý raz vyrobili v
Jutsku v 30. rokoch. Dnes je Jutsko domovom obrovského parku Legoland, kde sú
všetky budovy postavené z lega. Názov lego pochádza z dvoch dánskych slov: leg a
godt, co znamená hraj sa dobre.
Dánsko je známe svojimi družstvami.
Aby rolníci udržali krok s moderným polnohospodárským vývojom, museli zacat
spolupracovat. Súcastou stratégie bolo založenie družstevného vlastníctva mliekarní a
ošíparní a sústredenie energie na propagáciu týchto potravín v zahranicí.
V západnej Európe ako aj v Severnej Amerike funguje rodinný zväzok bez sobáša.
Najmä v severných štátoch vychovávajú deti mnohé nezosobášené páry. Majú však
rovnaké práva a povinnosti, ako keby boli zosobášené. Mnohokrát sa muži starajú o
rodinu a ženy robia kariéru.
Percento narodených mimo manželstva (1985 - 1992):
Polsko 5% Velká Britania 31%
Slovensko 12% Francúzsko 32%
Nemecko 15% Dánsko 47%
Hlavné mesto: Kodan
Rozloha: 43 093 km2
Obyvatelstvo: 5 228 000
Úradný jazyk: dánsky
Hlavné náboženstvá: krestanské 90%, iné 10%
Zriadenie: pluralitná demokracia
Mena: dánska koruna
Gramotnost dospelých: 99%
Priemerná dlžka života: 75 rokov
Pocet obyvatelov na 1 lekára: 360
Pocet televízorov: 540 na 1000 obyvatelov
Švédsko
Švédsko ležiace medzi Nórskom a Fínskom sa rozprestiera od arktického severu po
úrodný juh, kde žije väcšina jeho nepocetného obyvatelstva. Dlhé tradície švédskeho
priemyslu a vysoko kvaliifikované pracovné sily z neho urobili jednu z najvyspelejších
krajín na svete. Švédsko podobne ako jeho susedia je prosperujúcim štátom, v ktorom
sa venuje velká pozornost sociálnej spravodlivosti. Švédi majú velký záujem o životné
prostredie. Týka sa to nielen historických pamiatok, ale aj prírody. Vo Švédsku existujú
prírodné rezervácie a niektoré z najväcších európskych národnych parkov sa
nachádzajú na hornatom severe. Mnohí sa znepokojujú pre znecistovanie vody a
Švédsko hrá prím v hnutí za vycistenie Baltského mora. Takisto sa obmedzil rozvoj
priemyslu v niektorých pobrežných oblastiach. Ochrana zdrojov je súcastou
každodenného života a Švédsko zaviedlo mimoriadne úspešný recyklacný systém.
Recyklacný systém: Zákazníci vracajú prázdne hliníkové plechovky. Plechovky sa
zlisujú a tak zaberú menej miesta. Zlisované plechovky sa opätovne roztavia a spracujú
na nové hliníkové plechy. Z týchto plechov sa vyrobia nové plechovky a tak sa tento
cyklus môže zacat odznova.
V tejto bohatej krajine sú bežné rekreacné domy ci chaty. Pekné drevené domy natreté
na cerveno nájdete pozdlž pobrežia mora, jazier, ako aj dolín riek. Poskytujú
vynikajúce miesto pre obvatelov miest pocas víkendu ci dovoleniek.
Ak tam majitelia nie sú, casto ich prenajímajú svojim priatelom, alebo rastúcemu poctu
turistov, ktorí navštevujú Švédsko.
Švédsko sa usiluje o sociálny blahobyt a najbohatcí obyvatelia ulahcujú starostlivost o
všetkých. Na vynikajúcej úrovni je starostlivost o deti, o chorých a starých. Miera
nezamestnanosti je tu jednou z najnižších v Európe. Aby boli peniaze na podpory, v
krajine sú vysoké dane. Aj hospodárske problémy krajiny ohrozujú tieto vymoženosti.
Nezamestnanost v percentách (údaje z roku 1996):
Holandsko 7% Nemecko 11%
Velká Británia 7% Francúzsko 13%
Svédsko 8%
Smorgas znamená krajec chleba a bord je stôl, avšak škadinávska špecialita
smorgasbord predstavuje viac ako stôl so sendvicmi. Zvycajne je to obrovský stôl s
lákavými studenými jedlami, ako sú haringy v horcicovej omácke, rôzne syry, mäsá a
šaláty.
Švédsko a súcastne aj celá Škandinávia sú známe cistými jdnoduchými líniami svojho
vypracovaného štýlu, ktorý obdivuje a napodobnuje celý svet. V 60.rokoch sa stali
známymi švédski dizajnéri. Dobrý dizajn pomohol predávat autá, ako saab a volvo,
elektrické zariadenia, textílie, sklo a nábytok, ktorý sa zvycajne vyrába z domáceho
mäkkého dreva.
Štokholm, hlavné mesto Švédska, postavili na 14 malých ostrovoch spojených asi 50
mostami.
Hlavné mesto: Štokholm
Rozloha: 449 964 km2
Obyvatelstvo: 8 831 000
Úradný jazyk: švédsky
Hlavné náboženstvá: krestanské 91%, iné 9%
Zriadenie: pluralitná demokracia (královstvo)
Mena: švédska koruna
Gramotnost dospelých: 99%
Priemerná dlžka života: 78 rokov
Pocet obyvatelov na 1 lekára: 400
Pocet televízorov: 470 na 1000 obyvatelov
Fínsko
Fínsko doma známe ako Suomi je nezávislým severským štátom zasadeným do rámca
Škandinávie. Letecký pohlad na túto krajinu by ukázal velkolepý obrazec lesov,
mocaristých rašelísk, velkých rašelísk, velkých jazier a ostrovov rozptýlených po
jazerách a pozdlž pobrežia. Väcšinu krajiny pokrávajú borovicové, smrekové a brezové
lesy, ktoré sú viac ako pol roka zasypané snehom. Po stárociach švédskej vlády bolo
Fínsko súcastou Ruska až do vyhlásenia nezávislosti roku 1917. Fínsko má
charakteristický jazyk a kultúru, cím sa odlišuje od zvyšku Škandinávie.
Vyše 50 000 jazier zaberá asi 10% plochy krajiny. Sú hlavnou turistickou atrakciou.
Jazero Saimaa je z nich najväcšie. Ležia na nich stovky ostrovcekov. Pobrežné ostrovy
spájajú clny a kompy. Pocas dlhých chladných zím môžu jazerá zamrznút a ladoborce
udržiavajú pobrežné vody volné pre obchodné lodstvo. Fínsko je domovom saun. Fíni
využívajú blahodárny úcinok parných kúpelov už po stárocia. Aj dnes má väcšina
finskych domov vlastnú saunu. V tejto malej miestnosti teplo a para ocistujú ludský
organizmus.
Obcas sa horúce kamene v saune polejú vodou a vzduch sa nplní parou. Väcšina rodín
sa spolocne saunuje každý týžden.
Šlahanie brezovými vetvickami v saune stimuluje krvný obeh a pôsobí regenerujúco. Po
saunovaní sa treba ochladit pod studenou vodou alebo v blízkom jazere. Sauny sa na
vidieku vykurujú drevom a v mestách elektrinou.
Drevársky priemysel je základným odvetvím tejto lesnatej krajiny. Fínsko a Švédsko sú
vrcholnými európskymi spracovatelmi mäkkého borovicového a smrekového dreva.
Gulatina sa dopravuje do drevospracujúcich podnikov, kde sa z nej vyrába celulóza. Pri
výrobe celulózy sa získava drevný lieh, ktorý sa používa na vyrobu rôznych
chemikálii. Celulóza sa spracúva na preglejku, dosky a papier. Piliny, kôra a odpad sa
využívajú v energetike.
Hlavné mesto Fínska Helsinky je z troch strán obkolesené morom. Pôsobí tak dojmom
volnosti. Tento nádherný prístav sa pýši pestrým poulicným trhom, kde sa predávajú
ryby, ovocie, zelenina a kvety. Mesto je plné zaujímavých moderných budov, ktoré sú
navrhnuté tak, aby harmonizovali so starými stavbami, a tak vytvorili jedinecný
národný štýl.
Ladový studený sever Nórska, Švédska a Fínska sa volá Laponsko. Saami sú Laponci,
ktorí žijú v tejto oblasti v roztrúsených dedinkách, majú svoj vlastný jazyk a zvyky a
chovajú sobie stáda na mäso a mlieko. Ich spôsob života sa však pomaly mení.
Laponsko je však známe aj ako domov Deda Mráza ci Santa Clausa a tisíce detí mu
sem každorocne posielajú listy. Hlavné mesto: Helsinky
Rozloha: 338 145 km2
Obyvatelstvo: 5 108 000
Uradný jazyk: fínsky, švédsky
Hlavné náboženstvá: krestanské 89%, iné 11%
Zriadenie: pluralitná demokracia
Mena: euro
Gramotnost dospelých: 99%
Priemerná dlžka života: 76 rokov
Pocet obyvatelov na 1 lekára: 406
Pocet televízorov: 500 na 1000 obyvatelov.