Severná európa

Severná európa
Severná Európa pozostáva s ôsmich štátov. Aj napriek tomu, e sa jedná o pomerne
malú oblast ( v rámci zemegule ) sú tu obrovské rozdiely jednak historické dalej
kultúrne, národnostné, prírodné, sociálne, ekonomické atd. Väcšina rozdielov je medzi
škandinávskymi a pobaltskými krajinami a preto sa budeme venovat týmto dvom
celkom osobitne. Škandinávske krajiny a Island.
Hlavná crta ktorá spája tieto krajiny je more. To bolo hlavným faktorom pri osídlovaní
týchto inak pre život nepriaznivých oblastí. Západná cast škandinávskeho polostrova je
tvorená škandinávskymi vrchmi, ktoré sú bohaté na drevo a na nerastné suroviny.
Taktiež je tam vysoký potenciál vodnej energetiky vdaka množstvu riek a potokov
ktoré majú zväcša strmí spád pri stekaní s úpätí vrchov k moru. Východná cast je
tvorená skôr nížinou tvorenou rozsiahlym štítom starých žulových hornín. Množstvo
jazier vzniklo roztopením pevninského ladovca. Polostrov je zo severu obmývaný
Barentsovým morom, z SZ Nórskym morom, z JZ Severným morom a z JV Baltským
morom z ktorého sa tahá na sever Botnický záliv a na východ fínsky záliv. Prvé
osídlenie sa datuje do doby po poslednom štvrtohornom zaladnení približne pred
desiatimi tisícami rokov. Títo ludia žili velmi primitívnym spôsobom života. Živili sa
zberom korienkov a plodov, lovom divej zvery a rybolovom. Títo ludia sa usídlovali
popri pobreží, ktoré bolo bohaté na ryby a bolo nížinaté. Ústupom ladovca sa odokrylo
dnešné Baltské more co umožnilo dalšiemu rozvoju miestnych kultúr a hlbšiemu
preniknutiu cloveka do tejto divokej krajiny. Na konci štvrtého a zaciatkom tretieho
tisícrocia sa uskutocnil rozhodujúci obrat, ktorým bol prechod k polnohospodárstvu a
chovu dobytka. V Škandinávii však ide vývoj trocha pomalšie ako inde v Európe, co
spolu so zlými životnými podmienkami viedlo k ciastocnej izolácii severských kmenov.
Potom zacínajú do Európy prichádzat germánske kmene a nevyhla sa im ani
Škandinávia. Pôvodné obyvatelstvo sa pogermánštilo. Už v posledných storociach p. n.
l. sa v južných castiach využívali skôr germánske jazyky. V severnej Škandinávii a
Fínsku v tom case kocovali kmene Saamov ( Laponci ). Okolo roku nula sa v južnom
Fínsku usadili Fíni. Obidva tieto národy patria k Ugrofínskym kmenom. Rozklad
rodového zriadenia tu prebiehal velmi pomaly a ranný feudalizmus sa tu datuje od
desiateho až jedenásteho storocia v Dánsku. Tento prechod k feudalizmu bol spojený
so silnou vonkajšou expanziou.
Tá prebehla v podobe vikingských výprav, ktoré sa dostali až k ciernemu a
stredozemnému moru, dokonca až k severnej Afrike. Jedenáste až trináste storocie je
definitívnym vítazstvom feudalizmu. Pocas tohoto obdobia rastie vplyv šlachty a je
sprevádzaný neustálymi bojmi medzi škandinávskymi krajinami medzi sebou. Taktiež
sú to však výboje do zahranicia ako Normandia na severe Franskej ríše, dobytie
Anglicka normanmi, alebo vznik Ruska kde celá šlachta boli Vikingovia. Na Islande bol
trochu rozdielny politický systém. Vzhladom k tomu, že na Islande boli obzvlášt zlé
životné podmienky nedochádzalo k triednej diferenciácii a vládla tu v podstate
demokracia ( ludia volili Althingov, ktorí tvorili ludové zhromaždenie, to malo
rozhodovaciu funkciu, takí primitívny parlament). Nejaké zaciatky feudalizácie sa dajú
pozorovat v dvanástom storocí. V štrnástom storocí vzniká kalmárska únia, ktorou sa
škandinávske krajiny chránia pred Nemeckou expanzívnou politikou. Kalmárska únia sa
však kvôli vnútorným nezhodám rozpadá, ostáva švédsko- nórska únia. Celé dalšie
obdobie je v duchu bojov o moc medzi škandinávskymi krajinami pricom každá z nich
sa snaží podmanit si pobaltské krajiny. V osemnástom storocí sa vo švédsku zacína
stavovský parlamentarizmus. V devätnástom storocí sa v Škandinávii upevnuje
kapitalizmus a k moci sa dostáva buržoázia. V tomto období je množstvo povstaní ktoré
vedú k zlepšovaniu postavenia chudobnejších vrstiev. Vznikajú socialistické hnutia
ktoré tlacia k množstvu parlamentných reforiem. V poslednej tretine devätnásteho
storocia vznikajú v Škandinávii sociálno-demokratícké strany. Do dvadsiateho storocia
vstupuje škandinávia s pomerne rozvinutou demokraciou a vybudovaným priemyslom.
Krajiny majú hlavne námorné flotily, ktoré lovia ryby v severných vodách. V tomto
období sa vedú vojny medzi buržoáziou a lavicou. Tento „ boj“ vyústil v tridsiatych
rokoch zaciatkom sociálne-demokratickej éry. Po druhej svetovej vojne prijali
škandinávske krajiny marshallov plán a pokracovali v sociálnych reformách. Nórsko
vstúpilo do NATO a EFTA ( európske združenie volného obchodu.
Od roku 1995 je clenom Európskej únie.
Nórsko.
Základné údaje: Rozloha: 323 878 km2
Najvyššia hora: Glittertind 2470 m
Najdlhšia rieka: Glama 610 km
Pocet obyvatelov: 4 330 000
Ozbrojené sily: celkom 32 700; pozemné vojsko 15 900, letectvo 9
500, námorníctvo 7 300
Najväcšie mestá: Oslo 470 000 ( aglomerácia 740 000 ) , Bergen
220 000, Trondheim 142 000, Stavanger 103 000
Úradný jazyk: nórština
Národnostné zloženie: Nóry 95.8 %, iný škandinávci 1.0 %,Briti
0.4%, Pákistánci 0.3%, Americania 0.3%, iný 2.2%
Oficiálne náboženstvo: evanielické luteránske
Náboženská príslušnost: luteráni 88.5%, bez vyznania 3%, ostatný
8.5%
Mena: 1 nórska koruna = 100 ore
Hdp: 110 mld. US dolárov
Štruktúra HDP: polnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov 2.8%, tažba
15%, priemysel 17.2%, stavebníctvo 3.5%, služby 61.5 % ( doprava a spoje 9%,
obchod 11%, financníctvo 9%, verejná správa a obrana 16.5% )
Povrch:
Viac ako polovica Nórskeho územia leží viac ako 500 m n. m. a ¼ presahuje
1000 m n. m. Škandinávske vrchy, ktoré prechádzajú celým územím Nórska sú
vytvarované štvrtohorným pevninským ladovcom do náhorných plošín – Fjeldov.
Najrozsiahlejšou je Hardangervidda na juhu. Na vrchu Jostedalsbre je najväcší plošný
ladovec v Európe ( 815 km2 ). Na okrajoch pohorí sú hlboké údolia, s množstvom
jazier, ktoré vymodelovali ladovcové splazy. V Nórsku je asi 16 000 jazier. Pobrežie
Nórska je velmi clenité. Celé pobrežie je tvorené množstvom fjordov s ktorých najdlhší
je Sognefjord 187 km. Pozdlž pobrežia je asi 50 000 ostrovov. Najväcšími súostroviami
sú Lofoty, Vesteráli, Svalbard ( Špicbergy ), a k Nórsku patrí aj ostrov Jan Mayen. Pre
Nórsko sú charakteristické dlhé údolia, v ktorých je sústredený priemysel. Pri Nórsku je
treba si spomenút aj Golfský prúd, ktorý podstatne zmiernuje podnebie a vdaka
ktorému je Nórsko zalesnené aj za polárnym kruhom. Štátne zriadenie:
V Nórsku je už od roku 1814 konštitucná monarchia. Na cele štátu je král ktorý má
však len reprezentatívnu funkciu. Zákonodarnú moc má parlament, volený na štyri
roky, ktorý menuje premiéra a vládu. Hospodárstvo:
Nórsko má nedostatok úrodnej pôdy. Tá sa využíva na pestovanie zemiakov a krmných
plodín pre ovela dôležitejšiu živocíšnu výrobu. Pozdlž pobrežia sa chytajú ryby v
súcastnosti je populárny chov rýb vo fjordoch. Pre Nórsko je velmi dôležitá tradicná
tažba dreva. V Nórsku je velké množstvo železnej rudy a farebných kovov. Dalej vodná
energetika je velmi dôležitá a aj rozšírená vdaka množstvu riek a potokov so strmím
spádom. Nórsko je velmi dôležitým vývozcom hliníku, niklu, medi, zinku a magnézia.
Vdaka objaveniu ropy a zemného plynu v Severnom mori sa stalo Nórsko dôležitým
vývozcom týchto surovín. Nórsko má jednu z najväcších obchodných flotíl. Najväcšími
partnermi sú GB, D a Švédsko. Doprava:
Vzhladom k povrchu Nórska je najdôležitejšou dopravou doprava lodou pozdlž
pobrežia. Potom sa dost využíva letecká doprava, no vláda vynakladá množstvo financií
na výstavbu tunelov a ciest vo fjordoch.
Sever a juh je prepojený železnicou, ktorá však prechádza aj cez Švédske územie.
Švédsko.
Základné údaje: Rozloha: 449 964 km2
Najvyššia hora: Kebnekaise 2 123 m
Najdlhšia rieka: Gota-Klar 720 km
Najväcšie jazero: Vänern 5 390 km2
Pocet obyvatelov: 8 820 000
Ozbrojené sily: celkom 64 800; pozemné vojsko 43 500, letectvo 11
500, Námorníctvo 9 800
Najväcšie mestá: Stockholm 1 540 000, Goteborg 755 000, Malmo
495 000,
Úradný jazyk: švédština
Národnostné zloženie: Švédi 90.4%, Fíni 2.4%, ostatní 7.2%
Oficiálne náboženstvo: Švédska luteránska cirkev
Náboženské zloženie: luteráni 88.2%, rímsky katolíci 1.6%,
pentako-Stalisti 1.2%, ostatní 9%
Mena: 1 švédska koruna = 100 ore
HDP: 198 mld. US dolárov
Štruktúra HDP: Polnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov 2.6%, tažba
0.3%, priemysel 23.1%, stavebníctvo 7.5%, služby 66.5% ( doprava a spoje 7.5%,
obchod 10.8%, financníctvo 23%, ostatné služby 25.2% )
Povrch:
Z Nórska prechádza na územie švédska škandinávske pohorie, ktoré zaberá sever s
plochou 2/3 plochy zeme. S celkovej plochy leží 15% za polárnym kruhom. Vyššie
horské masívy sú zaladnené. Celá táto oblast je husto zalesnená a je tu množstvo
nerastných surovín. Hory sa postupne smerom na JV sklánajú a prechádzajú do
bažinatých nížin. V južnej casti hlavne na JZ je väcšina švédskych jazier, ktoré
zaberajú 7% z plochy. Najuhu je takisto vela riek. Golfský prúd ovplyvnuje len malú
cast na JZ. Sever je ovplyvnený studeným vzduchom zo sibíri. Štátne zriadenie:
Švédsko je tiež konštitucná monarchia. Na jeho cele stojí král ktorý má reprezentatívnu
funkciu. Zákonodárnu moc má jednokomorový parlament s 349 poslancami volený na
tri roky. Výkonnú moc má vláda na cele s premiérom. Parlament môže odvolat vládu aj
hociktorého ministra nadpolovicnou väcšinou. Je tu množstvo dalších úradov ktoré
zastávajú ludia z rôznych odvetví co má zabránit zneužívaniu moci.
Hospodárstvo:
Najdôležitejšou castou Švédskeho priemyslu je tažba a spracovanie dreva. 2/3 lesných
plôch sú využívané a spracovávané pílami na vodný pohon. Velkým odvetvím
spracovania papieru je papierenský priemysel. Orná pôda zaberá asi 7% plochy krajiny
no vdaka intenzívnemu hospodárstvu dokáže uživit 90% obyvatelstva. Pestuje sa tu
pšenica, jacmen, ovos a zemiaky. V živocíšnej výrobe jasne dominuje chov hovädzieho
a bravcového dobytka. Rybolov pokrýva iba domácu spotrebu. Švédsko je známe aj
svojou švédskou ocelou a tažbou železnej rudy. Tá sa taží v obrovských množstvách no
výrazná je aj tažba zinku, olova, medi, wolfrámu, striebra a zlata. Na juhu sú zásoby
uhlia, fosfátov, rašeliny a kvalitného kamena. Elektrická energia je vyrábaná jak vodne
tak aj jadrovo. Švédsko vyrába automobily a lode. Švédsko je velmi závislé od
medzinárodného obchodu, pretože takmer polovica produkcie tažkého priemyslu ide na
vývoz. Najdôležitejšími partnermi sú GB, D, USA.
Doprava :
Velmi dôležité postavenie v doprave má železnica, ktorá je na 70% elektrifikovaná,
patrí štátu, no je stratová. Tá prepravuje nerastné suroviny. Dalším dominantom je
automobilová doprava s velkým podielom dvoch štátnych spolocností.
Švédsko patrí k najviac automobilizovaným štátom sveta. V zahranicnej preprave
dominuje námorná doprava. Leteckú dopravu zabezpecuje SAS (Scandinavian Airlines
System) , ktorý je riadený dánskou, nórskou a švédskou vládou.
Fínsko.
Základné údaje: Rozloha :338 145 km2
Najväcšia hora: Haltiatunturi 1 328 m
Najdlhšia rieka: Kemi 483 km
Najväcšie jazero: Saimaa 4 400 km2
Pocet obyvatelov: 5 110 000
Ozbrojené sily: celkom 32 800; pozemné vojsko 27 300, letectvo 3
000, námorníctvo 2 500
Najväcšie mestá: Helsinki 1 050 000, Turku 280 000, Tampere 275
000
Úradný jazyk: fínština, švédština
Národnostné zloženie: Fíni 93.3 %, Švédi 5.8 %, ostatní 0.9 %
Náboženská príslušnost: luteráni 87.3 %, pravoslávni 1.1 %, bez
vyznania 10.6 %, ostatní 1 %
Mena: 1 markka = 100 penniä
HDP: 110 mld. US dolárov
Štruktúra HDP: polnohospodárstvo, lesníctvo, rybolov 5.2 %, tažba
0.3 %, priemysel 21.8 %, stavebníctvo 8 %, služby 64.7 % ( doprava a spoje 8.5 %,
obchod 10.5 %, financníctvo 20 %, verejná správa a obrana 15 % )
Povrch :
Fínsko je 6. najväcšia krajina Európy. Je tvorená rozsiahlym štítom starých žulových
hornín opracovaných kontinentálnym ladovcom. Väcšinu územia tvoria nížiny a plošiny.
Iba na severe sa mierne zdvíha. Po kontinentálnom ladovci tu ostalo velké množstvo
jazier a bažín ( Suomi – znamená „ zem jazier a bažín“ .) Fínsko má viac ako 60 000
velmi clenitých jazier. Tie spolu zaberajú 10 % plochy zeme. Tým, že škandinávske
vrchy oddelujú Fínsko od Atlantiku, má výrazné kontinentálnu klímu. 1/5 územia leží za
polárnym kruhom. Je tu velmi chladné podnebie. Štátne zriadenie:
Od roku 1919 je hlavou štátu prezident volený volebným kolégiom. V súcasnosti sa
premýšla o priamej volbe prezidenta. Zákonodarnú moc má jednokomorový parlament.
Alandské ostrovy sú autonómnou provinciou s vlastným kongresom a zemským radom
( premiér ). Hospodárstvo :
V 60. – 80. rokoch zaznamenáva fínska ekonomika až zázracný rast. V súcasnosti celí
velkým problémom. Najväcším prírodným bohatstvom Fínska sú lesy. Tažba dreva síce
v posledných rokoch klesla, no aj napriek tomu je tažba a aj spracovanie
najdôležitejším odvetvím zeme. Drevo, papier a výrobky z nich tvoria 1/3 exportu
krajiny.
Orná pôda zaberá len 8 % plochy krajiny a tak sa plodiny obmedzujú na krmoviny pre
živocíšnu výrobu ( na severe je dôležitý chov sobov a kožušinovej zveri ). Rybolov
pokrýva iba domácu spotrebu. Vo Fínsku je tradicná tažba farebných kovov, hlavne
chrómu, zinku, niklu, medi, cobaltu, titanu, vanádu a stribra. Tažba železnej rudy už
bola ukoncená. Elektrickú výrobu zabezpecuje z 1/3 jadrová a takmer polovicu tepelná
( spalovanie rašeliny ). Tradicný priemysel predstavuje oceliarstvo a farebná
metalurgia. V strojárenstve dominuje stavba lodí ( ladoborcov ) a produkcia zariadení
pre drevospracujúci priemysel. Dôležitá je aj produkcia kyseliny sírovej, fosforecných
hnojív a hlavne elektroniky ( Nokkia ). Hlavnými partnermi sú Nemecko a Švédsko.
Doprava :
Najviac sa využíva cestná doprava, ktorá aj ked nie je velmi kvalitná, postacuje
požiadavkám. Železnice sa v súcasnosti modernizujú. Vodná doprava sa využíva aj vo
vnútrozemí – jazerá a námorná na medzinárodné obchody. Letecká doprava je tiež
celkom rozvinutá.
Dánsko.
Základné údaje: Rozloha 43 093 km2
Najvyšší bod: Yding Skouhoj 173 m
Najväcší ostrov: Sjaelland 7 104 km2
Pocet obyvatelov: 5 210 000
Ozbrojené sily: celkom 27 700; pozemné vojsko 12 900,
námorníctvo 8 300, letectvo 8 200
Najväcšie mestá: Kodan 1 350 000, Arhus 270 000, Odense 180 000
Úradný jazyk: dánština
Národnostné zloženie: Dáni 96.3 %, Aziati 1.7 %, ostatní
škandinávci 0.5 %, ostatní 1.5 %
Oficiálne náboženstvo: luteránske
Náboženská príslušnost: luteráni 88 %, ostatní krestania 1.6 %,
Moslimovia 1.4 %, bez vyznania a ostatní 9 %
Mena: 1 dánska koruna = 100 rre
HDP: 140 mld US dolárov
Štruktúra HDP: polnohospodárstvo a rybolov 3.4 %, tažba 0.9 %,
priemysel 20.7 %, stavebníctvo 5.5 %, služby 69.5 % (doprava a spoje 9 %, obchod
14.5 %, financníctvo 20 %, verejná správa a obrana 22 %)
Povrch:
Dánsko je rovinatá krajina s priemernou nadmorskou výškou 30m. Jeho povrch bol
modelovaný pevninským ladovcom, ktorý tu zanechal množstvo morénových uloženín.
Dánsko sa rozkladá z 2/3 na Jutskom polostrove a zvyšok pripadá na 483 ostrovov.
Dánsko je v dosahu teplého Golfského prúdu, má mierne, oceánske a pomerne vlhké
podnebie. Štátne zriadenie:
Dánsko je tiež konštitucnou monarchiou ( od r. 1849 ).
Král formálne menuje ministerského predsedu a vládu, ktorá je zodpovedná 179 –
clennému jednokomorovému parlamentu. Parlament je volený na štyri roky a
zastúpenie tu majú aj Grónsko a Fajerské ostrovy.
Hospodárstvo:
Dánsko je zrejme najvyspelejšou krajinou Európskej únie. Dánske polnohospodárstvo
má k dispozícii cez 60 % úrodnej pôdy, ale zamestnáva iba 5 % pracujúcich. Farmy a
družstvá sú orientované na chov ošípaných a hovädzieho dobytka. Hlavne pre chovné
potreby sa pestuje hlavne jacmen. Polovicu polnohospodárskej produkcie Dánsko
vyváža. Na druhej strane málo obmedzené zásoby nerastných surovín. Hlavné
bohatstvo predstavuje ropa a zemný plyn, dalej sú to žula, tehlárska hlina, krieda a
kaolín. Väcšinu elektrickej energie vytvárajú spalovacie elektrárne ( ropa, zemný plyn
). Strojárenský priemysel stavia námorné lode, lodné motory, polnohospodárske stroje
a zariadenia pre potravinársku výrobu. Známa je výroba mliecnych, rybích výrobkov a
piva. Dalej výroba cementu, ropných výrobkov, nábytku a odevov. Najväcšími
obchodnými partnermi sú Nemecko a Švédsko.
Doprava:
Doprava má velmi hustú cestnú siet, no dôležitým dopravným prostriedkom sú aj lode
a letecká doprava je tiež dobre rozvinutá.
Island.
Základné údaje: Rozloha: 103 000 km2
Najvyšší bod: Hvannadalshnúkur 2 119 m
Najdlhšia rieka: Pjórsá 230 km
Pocet obyvatelov: 268 000
Ozbrojené sily: základne USA; námorné 1 800, letecké 1 300
Najväcšie mestá: Reykjavík 153 000, Akureyri 15 000, Keflavík 7
600
Úradný jazyk: islandcina
Národnostné zloženie: Islandania 96 %, ostatní Škandinávci 1.5 %,
Americania 0.5 %, ostatní 2 %
Oficiálne náboženstvo: luteránske
Náboženská príslušnost: protestanti 96.2 %, rímsky katolíci 1 %,
bez vyznania 1.4 %, ostatní 1.4 %
Mena: 1 islandská króna = 100 aurar
HDP: 6 mld US dolárov
Štruktúra HDP: polnohospodárstvo a rybolov 12 %, tažba a
priemysel 21.5 %, ( spracovanie rýb 5 %), stavebníctvo 8.5 % a služby 58 %
Povrch:
Island je geologicky mladým ostrovom, ktorý vznikol sériou sopecných erupcií zo
stredoatlantického chrbta. Sú pomerne casto zemetrasenia a po celej zemi sú termálne
premene. Tie sú využívané na ohrievanie vody a vykurovanie.
12 % ostrova pokrýva ladovec, ktorý sa udržuje na 1 000 m vysokej náhornej plošine,
ktorá pokrýva skoro celý ostrov. Ostrov je ovplyvnovaný vetvou Golfského prúdu, ktorý
tu vytvára subarktické podnebie. Štátne zriadenie
Na Islande je pluralitná republika na cele s prezidentom a vládou, ktorú kontroluje
jednokomorový parlament.
Hospodárstvo:
Klúcovým odvetvím celej islandskej ekonomiky je rybolov. Ten tvorí ¾
islandského vývozu. Island má pomerne velkú rybársku flotilu a rocným úlovkom sa
radí na 3. miesto v Európe. Hlavné zamestnanie Islandanov chov oviec od zaciatku 20.
storocia neustále klesá. Úrodná pôda zaberá 0.1 % plochy územia. Pestujú sa hlavne
zemiaky. V skleníkoch sa celorocne pestuje zelenina a kvety. Taží sa iba diatomit.
Elektrinu z 94 % produkujú hydroelekrárne, zvyšok pripadá na geotermálne elektrárne.
Lacná vodná energia umožnuje výrobu hliníka, ferrosilikónu, ale aj cementu a umelých
hnojív. Dalej sú to vlnené látky, odevy, koberce a kožušiny. Najdôležitejšie však je
spracovanie rýb, ktoré zamestnáva 40 % pracujúcich. Dôležitými partnermi sú GB, D,
N, USA.
Doprava:
Island má asi 11 000 km ciest, z ktorých väcšina je pojazdná iba v lete. Využíva sa aj
letecká doprava, na ostrove je 19 letísk. Na medzinárodné obchody sa samozrejme
využíva námorná b>
Pobaltské krajiny.
Tieto krajiny sa rozkladajú na pobreží Baltského mora. Celé toto územie je nížinaté. Zo
severu ho ohranicuje Fínsky záliv, na západe zasahuje do vnútrozemia z Baltského
mora Rižský záliv. Sú tu dve významné rieky Namunas a Daugava. Tieto krajiny majú
skôr individuálnu históriu preto sa budeme každej venovat zvlášt.
Estónsko.
Základné údaje: Rozloha: 45 100 km2
Najvyšší bod: Munamagi 318 m
Najväcšie jazero: Cudské jazero 3 548 km2
Pocet obyvatelov: 1 550 000
Ozbrojené sily: celkom 2 500
Najväcšie mestá: Tallinn 460 000, Tartu 107 000, Narva
80 000
Úradný jazyk: estónština
Národnostné zloženie: Estónci 63.5 %, Rusi 28.5 %,
Ukrajinci 3 %, Bielorusi 1 %, Fíni 1.2 %, ostatní 2.3 %
Náboženská príslušnost: prevažujú luteráni, menšiny
baptistov a pravoslávnych
Mena: 1 koruna = 100 senti
HDP: 2.95 mld.
US dolárov
Štruktúra HDP: polnohospodárstvo a rybolov 15 %, tažba
a priemysel 41 %, stavebníctvo 4 %, služby 40 %
História:
Estónci obývajú toto územie asi 2000 rokov. V 9. st bolo zasiahnuté inváziou Vikingov.
Potom sa Estónsko dostáva pod nadvládu nemeckých rytierov a Estónci prijímajú
krestanstvo ( 13. st ). Neskôr získava nadvládu nad týmto územím Švédsko a v 18. st.
Rusko. V roku 1918 získava Estónsko samostatnost. V období 2. sv. vojny si ho
vymienajú Nemecko s Ruskom a po jej skoncení je Estónsko násilne pripojené k Rusku.
V roku 1991 nadobúda Estónsko znova samostatnost. Povrch:
Celé Estónsko sa rozkladá na nížine. Pobrežie je dost clenité s množstvom malých
ostrovov. Je tu jasne vidiet cinnost kontinentálneho ladovca. Podnebie je chladné a
severské.
Hospodárstvo:
Estónsko malo najvýkonnejšiu ekonomiku s pobaltských krajín. V súcastnosti sa
vyrovnáva s prechodom z komunizmu na kapitalizmus. V polnohospodárstve dominuje
chov hovädzieho dobytka a prasiat. Z plodín sa pestujú hlavne krmoviny. Kvôli
sovietom utrpeli lesi vážne škody ktoré sa dnes riešia opätovným zalesnením. Krajina
má malé nerastné zdroje. Sú tu rozvinuté odvetvia ako chémia a elektrotechnika.
Lotyšsko.
Základné údaje: Rozloha: 64 500 km2
Najvyšší bod: Vidzeme 311 m
Najdlhšia rieka: Daugava 1060 km
Pocet obyvatelov: 2 550 000
Ozbrojené sily: celkom 5000
Najväcšie mestá: Riga 860 000, Daugavpils 120 000, Liepaja 104
000
Úradný jazyk: lotyšský
Národnostné zloženie: Lotyši 54.5 %, Rusi 32 %, Bielorusi 4.3 %,
Ukrajinci 3.3 %, Poliaci 2.2 %, Litvania, 1.3 %, Židia 0.6 %, ostatní 1.7 %
Náboženská príslušnost: prevažujú luteráni, dalej pravoslávny a
Rímsko-katolíci
Mena: 1 lat = 100 santimi
HDP: 3.2 mld. US dolárov
Štruktúra HDP: polnohospodárstvo a rybolov 21 %, tažba a
priemysel 35 %, stavebníctvo 4 %, služby 40 %
História:
Litvania sú starý pobaltský národ. V 13. st. sa rovnako ako Estónci dostali pod
nadvládu Nemcov. Neskôr bolo Lotyšsko rozdelené medzi Polsko a Švédsko. Koncom
18. st. sa dostáva pod nadvládu Ruska. V roku 1920 bolo Lotyšsko uznané
samostatným štátom. Rovnako ako Estónsko bolo násilne pripojené k Rusku. Znovu
získava nezávislost v roku 1991.
Povrch:
Lotyšsko má dlhé piescité pobrežie. Zvyšok krajiny je ako celá táto oblast nížinatý. Je
tu množstvo jazier a bažín.
Hospodárstvo:
Pocas sovietského zväzu bolo Lotyšsko výrobcom spotrebného tovaru ako
elektrotechniky, telekomunikacných zariadení a mikrobusov. Dnes sa tu obnovuje
lesníctvo, chov dobytka mliekarenstvo. Doprava:
Lotyšsko má pomerne kvalitnú siet ciest a železníc. Má tiež dobré námorné spojenie so
svetom. Litva.
Základné údaje: Rozloha: 65 200 km2
Najvýšší bod: Juozapine 294 m
Najdlhšia rieka: Nemunas 970 km.
Pocet obyvatelov: 3 740 000
Ozbrojené sily: celkom 9 800
Najväcšie mestá: Vilnius 585 000, Kaunas 425 000, Klaipeda 204
000
Úradný jazyk: litevština
Národnostné zloženie: Litevci 81 %, Rusi 8.5 %, Poliaci 6.8 %,
Bielorusi 1.5 %, ostatní 2.2 %
Náboženská príslušnost: rímsky katolíci 80 %, ostatní pravoslávny,
Luteráni a reformovaný
Mena: 1 lit = 100 centai
HDP: 7 mld. US dolárov
Štruktúra HDP: polnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov 21 %, tažba
a priemysel 40 %, stavebníctvo 3 %, služby 36 %
História:
V 13. st. ked si Nemci podmanovali pobaltie, Litvania boli jediný, co sa im postavili na
odpor. Boli to posledný Európania co prijali krestanstvo. Dynastia Gedyminovcov
buduje mocné kniežatstvo, ktoré siahalo až k ciernemu moru. V 18. st. si ho
podmanujú Rusi. Litva získava nezávislost v roku 1917 a znova ju stráca v 1940 v
prospech ZSSR. Slobodu získava ako jej susedia v roku 1991.
Povrch:
Litva má v podstate také isté prírodne podmienky ako Lotyšsko. Piesocnaté pobrežie a
nížinatá krajina. Množstvo jazier a bažín. Hospodárstvo:
Orná pôda zaberá takmer 40 % plochy, co sa ukazuje na širokospektrálnej
polnohospodárskej výrobe: produkcia mäsa, mlieka, zemiakov, obilia a zeleniny. Lesy
sa spracúvajú v nábytkárskom priemysle a papierenskom priemysle. Aj v tejto krajine
sú malé nerastné zdroje, taží sa tu iba jantár. Co sa týka strojárstva je tu výroba
obrábacích strojov a lodí no tá je závislá na dovoze surovín. Taktiež výroba hnojív atd.
je závislá na dovoze surovín. Na domácich surovinách je založené rozsiahle
potravinárstvo.
Doprava:
Cím dalej tým viac sa rozvíja cestná doprava popri ktorej ustupuje železnicná.
Námorná doprava si zachováva velký význam hlavne kvôli medzinárodnému obchodu.