Sebaúcta

Etickým základom západnej kultúry ja nepochybne kresťanské náboženstvo. Myslím si, že jeho hlavnou myšlienkou, myšlienkou, ktorou sa odlišovalo aj odlišuje od mnohých iných náboženstiev, alebo svetonázorov – je láska: Miluj blížneho svojho ako seba samého. V samotnom tomto výroku je ukryté zrkadlo, ak si to obrátime, dostaneme: Miluj seba samého, ako blížneho svojho.
Náš postoj k iným je teda priamo a nerozlučiteľne spätý s postojom k sebe samému. Na základe čoho sa však vytvárajú postoje k sebe samému a k ostatným? Na základe čoho som schopný posúdiť svoju hodnotu a hodnotu iných? Nepochybne iba na základe poznania. Poznania iných a poznania samého seba. Môžeme teda použiť paralelu: Poznaj seba samého ako blížneho svojho, alebo: Poznaj blížneho svojho ako seba samého. Zdravý rozum nám našepkáva: Ako že by sme nepoznali seba samého?, Kto by nás mal lepšie poznať, ako my sami?.
Ezop napísal bájku o Levovi. Lev išiel po púšti a stretol zajaca. Zreval na ňho : Zajac, kto je najsilnejší? a zajac samozrejme odpovedal že on (lev). Podobne mu sebavedomie zdvihli aj ostatné zvieratká, až došiel ku slonovi, ktorý ho rozdupal. Podobných príhod zažil vo svojom živote každý mnoho a na základe takýchto sociálnych interakcií si každý vytvára svoju mienku o sebe. Sebapoznávať sa vieme len cez oči iných – sú pre nás zrkadlom. Len ak viem, že som cenný pre iných, že pre nich niečo znamenám, môžem si vážiť sám seba. Mať sebaúctu.
U ľudí, ktorých sebaúcta je vysoká sa vo vyššej miere prejavujú pozitívne vlastnosti ako poctivosť, zodpovednosť, súcitenie a láska. Ak sa má človek rád, nebude robiť nič, čo by urážalo, ponižovalo, pokorovalo, alebo inak ničilo jeho samého či iné osoby, ani na ne nebude zvaľovať zodpovednosť za svoje činy. Napríklad ľudia, ktorí o seba dbajú, si nebudú škodiť zneužívaním alkoholu, drog, alebo tabaku, ani sa nenechajú fyzicky či citovo zneužívať. Ľudia, ktorými na sebe záleží, nebudú svoje vzťahy k iným znesväcovať násilím.
Cítia, že na nich záleží, majú vieru vo vlastné schopnosti. Vedia požiadať niekoho o pomoc, ale veria, že sa vedia sami rozhodovať a sú si napokon svojim najlepším zdrojom. Vedomí si svojej ceny, sú ochotní vidieť a rešpektovať hodnotu iných. Veria, že nemusia vždy konať na základe svojich citov. Majú možnosť voľby. Svojou inteligenciou ovládajú svoje konanie.
Naopak, nízka sebaúcta má za následok horšiu sociálnu pozíciu. Keď ľudia sami seba hodnotia nízko, očakávajú, že ich iní budú podvádzať, utláčať a podceňovať. To je najlepší spôsob, ako sa stať obeťou. Očakávajú to najhoršie, tým to na seba privolávajú a obyčajne sa im to aj dostane. V obrane sa schovávajú za múr nedôvery a dostávajú sa do stavu izolácie. Oddelení od druhých ľudí upadajú do apatie a ľahostajnosti k sebe i k svojmu okoliu. Nedokážu jasne vidieť, počuť a myslieť a preto majú sklon k ponižovaniu a podceňovaniu iných. Takí ľudia si tvoria obrovské psychologické bariéry, za ktoré sa skrývajú, a potom sa bránia tým, že ich popierajú.
Jednoducho povedané, iba ľudia milujúci a ceniaci si sami seba sú schopní milovať a vážiť si iných a správať sa primerane k okolnostiam. Vedomie vlastnej hodnoty je cestou k plnšiemu ľudstvu, zdraviu a šťastiu, k nadviazaniu a udržaniu vzťahu a k vhodnému, účinnému a zodpovednému správaniu.
Podobným spôsobom funguje sebaúcta aj vo vzťahu k vzdelaniu. Vzdelanie dáva človeku rozhľad a istotu, dáva mu vieru vo vlastné sily a zabezpečuje mu integritu s rýchlo sa meniacim svetom. Nie náhodou išiel kultúrny a hospodársky rozvoj vždy ruka v ruke so zvyšovaním vzdelanostnej úrovne.
Podobne je požiadavka sebaúcty kladená aj na ľudí zúčastňujúcich sa procesu vzdelávania: učiteľov, lektorov, manažérov vzdelávania a podobne. Iba ľudia ktorí dokážu zaujať, priniesť niečo nové, podporovať samostatné myslenie, ľudia, ktorí dokážu priznať omyl môžu svoju sebaúctu, svoju istotu a autoritu preniesť na žiakov, či študentov. Iba človek charakterný, kompetentný a zodpovedný môže kvalitne riadiť proces vzdelávania. Človek ktorý chápe vzdelávanie ako poslanie, ako možnosť formovania a ovplyvňovania ostatných, musí mať vysokú mieru sebaúcty, aby to robil zodpovedne a kvalitne. Mal by byť morálnym vzorom, mal by byť tým, čo nesie pochodeň a svetlo vzdelania. A to bez sebaúcty nedokáže.