samovražedné pokusy

PRÍČINY SAMOVRAŽEDNÉHO KONANIA
Vonkajšie a vnútorné príčiny
Tendencia k samovražednému konaniu sa určitú dobu rozvíja, nevzniká celkom náhle a neočakávane. Príčinu samovražedného konania len zriedka nachádzame v jednej „základnej“ oblasti napr. psychickej, lebo osobnosť jedinca nemožno oddeliť od prostredia, v ktorom žije. Ide zväčša o zoskupenie väčšieho počtu problémov, dochádza k ich nakopeniu a po prekročení únosnej hranice jedinca, ktorý sa nachádza v slepej uličke, dochádza k samovražednému konaniu.

Rozdeliť príčiny samovražedného konania nie je jednoduché, neexistuje jasná hranica medzi jednotlivými pohnútkami takéhoto konania a neraz ide o komplex viacerých.
Pri hľadaní odpovede na príčiny samovražedného konania vychádzame z chápania človeka ako jedinca existujúceho v nejakom prostredí, ale pritom so svojím vnútorným počínaním, v dôsledku čoho rozlišujeme príčiny na vonkajšie a vnútorné.
Vnútorné príčiny

Alebo konštitučné sú zmeny osobnosti až psychopatie, hormonálne zmeny, ku ktorým počítame pubertálne nálady, duševné poruchy, poruchy intelektu, ľahkú detskú encefalopatiu, schizofrénie, mániodepresivitu, parafréniu.
Vonkajšie príčiny

Alebo vplyvy okolia na jedinca sú predovšetkým rodinné prostredie, pracovné prostredie a nezanedbateľný je aj vplyv rovesníckych skupín.
a / Vplyvy rodinného prostredia a výchovy

Ide o sociálnu úroveň rodiny, jej úplnosť, prítomnosť napätia medzi rodičmi, ale aj alkoholizmus, duševné poruchy a odchýlky niektorého z rodičov, alebo samotné výchovné pôsobenie rodičov, ktoré i v harmonických rodinách môže byť nesprávne.
Ani zdanlivo dobrá výchova vo funkčných rodinách nemusí byť vždy pre mladého jedinca najideálnejšia. Ak chýba výchovne individuálny a zainteresovaný prístup rodičov, alebo ak ide o výchovu s nadmernými požiadavkami, o výchovu pedantskú, ktorá sa zvlášť v období dospievania stáva pre niektorých jedincov ťažko únosná, jedinec sa ocitá vo veľmi zložitej situácii, riešenie ktorej je pre rodičov nepochopiteľné a neraz šokujúce. Početnú prevahu v nedostatkoch rodiny majú neúplné rodiny, rodiny po rozvode alebo úmrtí rodičov, alkoholizmus, duševné poruchy, zníženie intelektu a nižšia sociálna úroveň.
b / Vplyvy pracovného prostredia

U detí je to predovšetkým školská záťaž, u mládeže a dospelých aj pracovné zaradenie. Najčastejšou príčinou je nedostatok schopnosti alebo prispôsobivosti pre prácu , či už neschopnosť udržať pracovné tempo, ale tiež požiadavky ambicióznych, necitlivých a náročných vedúcich.
c / Vplyv rovesníckych skupín, ktorý sa vyskytuje veľmi často

Mladý človek sa v období adolescencie začína fyziologicky odpútavať od pôsobenia rodiny i úplne nezávadnej, začína nadväzovať silnejšie citové vzťahy s kamarátmi rovnakého pohlavia, alebo vyhľadávať i spoločnosť druhého pohlavia . Združenie mladých do skupín je snahou o odlíšenie sa nejakým spôsobom od dospelých (odev, úprava zovňajška). Prijímanie nových členov partie podlieha určitým pravidlám, prijatie môže byť podmienené pokusom o samovraždu i niekoľkonásobným, spojeným s pobytom v psychiatrickom lôžkovom oddelení.