Ružobmerok

Ružobmerok
ROZLOHA: Celková výmera územia Ružomberka je127368547m2.Týchto
127368547m2 sa rozdeluje na polnohospodársku pôdu a nepolnohospodársku
pôdu.Polnohospodárska
pôda má rozlohu 37358016m2,ktorá sa rozdeluje na ornú pôdu so 4490404m2,záhradu
so
1284714m2 a na trvalý trávnatý porast so 31582898m2.Tak isto jako sa delí PH
pôda,delí sa
aj nepolnohospodárska pôda.Nepolnohospodárska pôda má rozlohu 90010531m2.Táto
rozloha sa delí na lesný pozemok so 79055635m2,vodnú plochu so
1243213m2,zastavanú
plochu a nádvorie so 7678325m2 a na 2033006m2 ostatnej plochy.
HISTÓRIA:Historické osudy Ružomberka a jeho okolia možno sledovat od roku 1233,
ked král ONDREJ II.daroval zo svojej královskej zeme Hudkontovi za verné služby tri
poplužia zeme,ktoré ležali pri ústí rieky REVÚCA.V období 13.storocia sa v priestore
Ružomberka utvorili také podmienky,za ktorých sa tu jestvujúce sídelné formy mohli
spojit a utvorit mestskú komunitu.Základným predpokladom rozvoja mesta bola jeho
poloha
na križovatke obchodných ciest.
Novým impulzom rozvoja bol príchod nemeckých kolonistov,ktorí sa usadili pri staršej
slovenskej osade Revúca a založili si novú osadu s názvom Resenberg,situovanú na
plošine severne od dnešnej Kalvárie.
Mestské výsady dostal Ružomberok v roku 1318.Mestu ich udelil magister rytier
Donc,zvolenský župan.Práva Ružombercanov podla tejto listiny boli:volba
richtára,volba farára,slobodné užívanie mestského chotára a neplatenie poplatkov
ružomberských meštanov.
14.novembra 1340 dostalo mesto od krála Karola Róberta královskú listinu s novými
mestskými výsadami.Boli v nich zahrnuté práva na slobodnú volbu richtára,oslobodenie
od súdnej právomoci župana,právo na volný rybolov v riecke Revúca a slobodné
dolovanie zlata,striebra a medi.
Do mestského chotára boli zaclenené obce Biely Potok,Ludrová,Cernová i osada
Vlkolínec.
I napriek tomu,že sa mesto snažilo využit získané privilégia,vývoj sa narušil,ked v
devätdesiatych rokoch 14.
Storocia upadlo do feudálnej závislosti od Likavského panstva.
Závislost sa zacala prejavovat porušovaním mestských výsad,svojvolným odoberaním
pôdy,
zvyšovaním poplatkov.Tento stav trval až do roku 1848.
Opacný efekt pre mesto malo udelenie práva na dva výrocné jarmoky(v nedelu pred
sviatkom
Nanebovstúpenia Pána a na Ondreja),ako i právo konat týždenné trhyvo štvrtok.Král
Ferdinand III.rozšíril toto právo o dalšie dva výrocné trhy,ktoré sa konali po sviatku
Troch králov a na Michala.
V Ružomberku je vela historických pamiatok.Zachovali sa tu architektonicke pamiatky
azda zo všetkých historických medzníkov vývoja mesta.Námestie Andreja Hlinku patrí
medzi najstaršie pamiatky mesta. Na námestí možno vidiet rímskokatolícky kostol sv.
Ondreja,
mestskú radnicu v novorenesancnom slohu z 19.storocia,mauzóleum Andreja Hlinku,
mariánsky stlp z roku 1858,kláštorný kostol sv. Kríža postavený v empírovom slohu v
roku 1806,kláštor sv. Kríža postavený v novobarokovom štýle v roku
1730,ružomberské piaristické gymnázium z roku 1729 a známe schodištia,ktoré spájajú
námestie s dolným mestom.
Evanjelický kostol postavený na Doncovej ulici z roku 1923.
Liptovské múzeum postavené v roku 1935 na námestí Štefana Hýroša.V múzeu sú
umiestnené stále expozície geológie,paleontológie a botaniky,zoológie a
archeológie,národopisu,expozícia
živote a diele Msgr.Andreja Hlinku a výroby papiera na Slovensku.V Liptovskom múzeu
sa pravidelne konajú i výstavy umeleckých fotografií FOTOFÓRUM a STROM.
Galéria Ludovíta Fullu,v ktorej je umiestnené celoživotné dielo majstra Fullu.
Kalvária so štrnástimi zastaveniami,vybudovaná v roku 1858.
Budova železnicnej stanice z roku 1871.V tomto roku prešiel cez mesto i prvý vlak.
Kostol Ružencovej Panny Márie a pamätník cernovských martýrov v Cernovej.Tieto
pamätné miesta pripomínajú boj Slovákov proti madarskému útlaku v UHORSKU.
KULTÚRA: Kultúrny život v predchádzajúcich desatrociach vychádzal predovšetkým z
domácich tradícii, ale bol ovplyvnovaný aj prostredníctvom knazov a reholí.Rozvoj
kultúry
a spolocenského života sa zacal hlavne v tretej tretine 19.storocia. V meste vznikali
spolky,
doménou bolo ochotnícke divadlo.Prvé ochotnícke divadlo sa hralo v r.1968 v dome
P.Makovického.Významnými kultúrnymi spolkami boli:Katolícky kruh a Obcianska
beseda.
Ružomberok bol agílny aj v dalších oblastiach kultúry.V r. 1912 tu pôsobilo stále kino
APOLLO. Neskôr sa objavila aj fotografia. Predstavovali ju slovenskí a ceskí nadšenci:
S.J.Hegedus,J.Náhlik,L.Kožehuba,J.Labaj, M. a F.
Hodoš,J.Synovec,J.Jenícek,K.Kálay,
L.Króner,...Bohaté fotografické podhubie výrazne ovplyvnilo i následníkov, ktrí sa popri
fotografovaní rozhodli podujat na organizáciu medzinárodného salónu umeleckej
fotografie
FOTOFÓRUM a neskoršie aj na medzinárodnú výstavu ekologickej fotografie STROM .
Významnou udalostou bolo vzniknutie Liptovského múzea,ktoré založili bratia Kurtiovci.
V tridsiatych rokoch bola postavená budova súcasného múzea.
Ružomberok patrí aj k významným výtvarným centám.V meste sa narodili alebo
pôsobili mnohí
významní slovenskí i ceskí výtvarní umelci.Ako sú: Ludovít Fulla,Róbert Dúbravec,Fedor
Klimácek,Elemír Winkler-Koszhégy,František Jancek,Alexander a František
Belopotockovci,
Martin Benka,Ambróz Akidos,Ján Hála,Jozef Hanula,Alojz Felegi,Karol Polónyi,Vladimír
Maisner,Gyula Járossy,Ladislav Kubacka, Eduard Mudroncík,Florián Milan,Viktor Mydlo,
František Jiroutek,Jozef Kuska,Karol Miloslav Lehotský.V súcasnosti náš život
obohacujú
mladší umelci Ján Kudlicka,Pavol Rusko,Milan Gromnica,Marcel Dúbravec,Ján Havrila,
Emília
Holá,Peter Mlynárik...
Žilo tu ešte mnoho iných významných kultúrnych osobností:Ján Bohún,Anton
Prídavok,Alojz Pavco,Leo Kenstenberg,Frída Bachletová,Jozef a Richard
Chládekovci,Mikuláš a Pavol Stanovci,Jozef Félix,Artúr Gross,Adolf a Pavol
Oberschallovci,Alexander Križka,Martin Húska,Jozef Czupra,Vavrínec Korecz,Karol a
Silvester Krcméryovci,Olga Houdková,Anna
Pivková,Jozef Májek,Štefan Mišík,Ladislav Moyš,Bohumil Haluzický,Samuel Mikovíni,Ján
Caják,Rudolf Bachlet,Michal Bajor,Jozef Hušek,Ladislav Blaskovics,Ervín Eisler,Štefan
Felegi,Ján Ferencík,Peter Róchus Galan,Kamil Gross,Marián Ivankovic,Móric Samuel
Jurecký,
Šimon Jurovský,Samuel Chalupka,Koloman Belopotocký,Maroš Madacov,Libor Matoška,
Karol Murgaš,Štefan Náhalka,Ambro Pietor,Gustáv Plavec,Jozef Klinovský,Peter Kompiš,
Jozef Kútnik-Šmálov...
POVRCH:Sídelné jadro sa nachádza v západnej casti Liptovskej kotliny,ktorú zo západu
lemuje V.Fatra,z juhu N.Tatry a zo severu Chocské vrchy.Najvyšším bodom územia je
Velká
Chochula v N.Tatrách,ktorá je vysoká 1753 m.n.m. a najnižším bodom je výtok Váhu v
katastri obce Stankovany so 430 m.n.m..
Liptovská kotlina patrí k centrálnym karpatským vnútorným kotlinám.Na geologickej
stavbe okresu sa podielajú horniny krištalinika,mezozoika,paleogénu a kvarteru.V
zmysle základného clenenia Západných Karpát sú v záujmovom území zastúpené
geologické jednotky:
-jadrové pohoria a veporské pásmo
-vnútrokarpatský paleogén
-kvartérne sedimenty
Údolnú nivu Lipt.kotliny tvoria fluviálno-nivné sedimenty a fluviálne terasové sedimenty
nerozlíšené,proluviálne sedimenty nerozlíšené a nesúvisle plytké stránové a
podstránové
sedimenty(elúvia-delúviá) na flyšoidných sedimentoch s prevahou ílovcov, slienovcov a
bridlíc.
Údolnú nivu Revúcej a casti severných svahov Chocských vrchov tvoria plošinové a
stránové
sedimenty polygénneho pôvodu(hlinité,hlinito-ílovité až hlinito-skeletnaté).
Územné casti horstiev tvoria nesúvislé plytké stránové a podstránové sedimenty a to
prevažne na masívnych karbonatických horninách s intenzívnymi krasovými procesmi a
na litologických
menlivých karbonatických až nekarbonatických komplexoch hornín s lokálnym
výskytom krasových procesov.
PODNEBIE:Len dno kotliny patrí do mierne teplej klimatickej oblasti,hornatá cast
okresu leží v chladnej klimatickej oblasti.
Priemerné mesacné teploty v Ružomberku:
Mesiac: január február marec apríl máj jún júl august september október november
december
Teplota: -4.8 -3 1.4 6.9 12.2 15.7 17.2 16.5 12.7 7.4 2.8 -1.4
Priemerná teplota za rok je 7
Primerné mesacné zrážky v Ružomberku:
Mesiac : január február marec apríl máj jún júl august september október november
december
Zrážky : 39 42 40 17 69 90 97 77 62 55 51 42
Za jeden rok spadne v Ružomberku 711mm zrážok.
Vzhladom na polohu a velkú výškovú clenitost je klíma regiónu velmi rôznorodá.
Najteplejšou castou je je Liptovská kotlina v okolí rieky Váh, ktorá patrí do mierne
teplej klimatickej oblasti a najchladnejšou castou sú vrcholové casti pohorí.Pocet
letných dní je 30. Najteplejším mesiacom je júl a najchladnejším január. Kotlinová
poloha ovplyvnuje rocný chod zrážok,lebo Liptovská kotlina leží v zrážkovom tieni
Velkej Fatry a Chocský vrchov.Najväcšie množstvo zrážok spadne prevažne v júli,
najmenšie vo februári.
Priemerný pocet dní so zrážkami sa v údolí Váhu pohybuje okolo 110,smerom k horám
až na 116 dní.Snehová pokrývka v Liptovskej kotline trvá priemerne 130 dní ,
pohoriach dosahuje i 160 dní. Rocné priemery oblacnosti sa v kotline pohybujú v
rozmedzí 63 - 65 %. Najvyššia oblacnost je v zimných mesiacoch, naopak najnižšia v
septembri. Na území regiónu prevládajú západné vetry, v severných castiach severné
vetry. PODY:Najväcšie plochy v okrese pokrýva rendzina na karbonátový horninách.
Velké plochy v pohoriach i v kotline zaberá hnedá lesná pôda -kambizem,ktorú vo
vyšších polohorách nahrádza podzol. V Liptovskej kotline sa vyskytujú aj ilimerizované
pôdy luvizeme
a pozdlž riek nivné pôdy fluvizeme.
POLNOHOSPODÁRSTVO:Polnohospodárska pôda je sústredena v kotline,pricom asi
polovicu osevnej plochy zaberajú zrniny,znacnú cast zemiaky a krmoviny.
Živocíšna výroba sa zaoberá chovom hovädzieho dobytka,oviec,ošípaných a hydiny.
LESNÉ HOSPODÁRSTVO:
Lesný pôdny fond je obdarený nasledovne:
• 26 000 ha - SEL š.p. Lesný závod Ružomberok
• 10 334 ha - Urbárske spolocenstvá
• 6 884 ha - Mestské lesy a.s. Ružomberok
• 359 ha - komposesoráty
• 248 ha - súkromné spolocenstvá
• 98 ha - súkromníci
Využitie: 1. tažba dreva - obnovná 4350m3
- výchovná 645m3
2. zabezpecuje ochranu
3. vodné zdroje
OCHRANA PRÍRODY:Okolie Ružomberka je charakteristicke prekrásnou prírodnou
scenériou. Návštevníci okolie mesta charakterizovali ako jedinecné, najkrajšie v
štáte.Faktom je, že priamo z mesta sú na dosah NízkeTatry,Velká Fatra a Chocské
vrchy.
Prvé z pohorí, ktoré zasahujú priamo do mesta sú Nízke Tatry.Sú charakteristické
známimi prírodnými výtvormi a kótmi.V roku 1987 boli vyhlásené za národný
park-NAPANT s rozlohou 81095 ha a ochranné pásmo s rozlohou 123 990 ha.Územie
národného parku, ležiace juhovýchodne od mesta sa vyznacuje rozmanitostou
fyzickogeografických pomerov, výskytom mnohých endemických a reliktných druhov
fauny a flóry, hodnotnými krasovými výtvormi, minerálnymi pramenami a
nedotknutými ekosystémami.
Nachádzajú sa tu jazerá ladovcového pôvodu, z ktorých je najznámejšie Vrbické pleso
a krasové doliny .Nízke Tatry sa rozdelujú na Dumbierske Tatry a Královohorské Tatry.
Najvyšší vrch je Dumbier s výškou 2034 m.n.m..Velké je bohatstvo flóry a fauny.Z
kveteny je potrebné spomenút aspon niektoré endemity, napríklad zvoncek karpatský,
soldanelka karpatská, klincek lesklý.Lesné spolocenstvo zaberá až 67% živocichov.
Zo živocíchov sa tu nachádza kamzík vrchovský tatranský,svišt vrchovský,orol
skalný,medved hnedý,rys ostrovid, vlk obycajný,...
Dalším z pohorí, ktoré zasahujú do územia mesta je Velká Fatra.Velká Fatra je pre
Ružomberok najcharakteristickejším pohorím. Za chránenú oblast bola V.Fatra
vyhlásená v r.1973, pricom vlastné územie CHKO s rozlohou 60610 ha ako aj
ochranné pásmo s rozlohou 20500 ha priamo zasahuje do katastra mesta. Územie má
horský až vysokohorský s prítomnostou teplomilných elementov flóry a fauny, s
geologickou prevahou vápencov dolomitou, s bohatstvom morfologických a reliéfových
zvláštností, s rozsiahlymi lesnými komplexami, hôlnymi plochami.Osobitný tu je výskyt
tisa obycajného.Z endemitov sa tu vyskytuje cyklamén fatranský a z chránených
druhov veternica narcisokvetá a zo vzácnych druhov medvedica lekárska, rosicka
okrúhlolistá, rosicka anglická, vachta trojlistá a plesnivec alpínsky. Zo vzácnych druhov
živocíchov tu žije medved hnedý, vlk obycajný, bocian cierny, rys ostrovid ale aj
kamzík vrchovský-alpského pôvodu.
Severne od Ružomberka ležia Chocské vrchy. Pre svoju geologickú a morfologickú
ojedinelost,zriedkavý výskyt fauny a flóry boli vyhlásené za ŠPR Choc. Na rozhraní
Liptova a Oravy je dominantou Velký Choc. Je to jedno z najbohatších chránených
území s rozlohou 1428,05 ha. V lesných ekosystémoch rastú buciny a smreciny s
jedlou, javorom a jarabinou v najvyšších polohách s kosodrevinou.
Z kveteny spomeniem aspon dryádku osemlupienkovú. Zo vzácnych druhov živocichov
tu nájdeme medveda hnedého, vlka obycajného, macku divú, rysa ostrovida, hluchána
obycajného.Chocské vrchy majú byt perspektívne zaradené do národného parku.
FLÓRA:Má velkú pestrost, závisí od výškovej zónácie a troficko-hydrický podmienok
stanovišta. V Liptovskej kotline chráneným biotopom sú mociarne spolocenstvá.
Vyskytujú sa tu vzácne, chránené a ohrozené druhy, ako sú klukva mociarna, tucnica
obycajná, rosicka okrúhlolistá, ostrica sivastá, vachta trojlistá, žltohlav európsky, vrba
plazivá rozmaríno listá a dalšie. V kategórii vlhkomilných druhov sa vyskytuje kosatec
sibírsky, všivec lesný, mecík obycajný, morica pílkatá...
Liptovská kotlina podla vertikálnej zónacie zasahuje do 4. a 5. vegetacného stupna.
Stromovú vegetáciu v údolí riek a potokov tvoria lúžne lesy podhorské a horské, v
ktorých prevláda jelša sivá a lepkavá, krovité vrby s vtrúseným smrekom, jasenom a
javorom.Lesné remídze v kotline tvoria zväcša ihlicnaté dreviny s brezou,dubom
,bukom a javorom horským.
Rastlinstvo N.Tatier je ovplyvnované vertikálnou zónaciou a stanovištom prevažne 6. a
7. vegetacného stupna. Vyskytuje sa aj jedlovo-bukový a kosodrevinový stupen.
Smreciny absolútne prevládajú.
Medzi vzácne rastliny patrí marulka alpínska, poniklec slovenský, plešivec karpatský ..
V subalpínskom pásme sa vyskytujú spolocenstvá ostrevky vápnomilnej a ostrice
vždyzelenej tatranskej. Endemitom je vecernica slovenská.
Rastlinné spolocenstvo V.Fatry je montánneho typu. V najvyššie položených castiach sa
vyskytujú alpínske druhy - iskerník alpínsky...V subalpínskom pásme pochybok
mliecny, ostrica pevná .. Endemickými druhmi su kuricka Kitaibelova, horcík Wittmanov
...
K chráneným druhom patrí poniklec slovenský, klincek lesklý .. Charakteristickými
druhmi sú marinka psia, gulicka srdcovitá, marinka Neilrreichová, devättorník skalný,
cesnak hadí ...
Tis tu má najväcšie rozšírenie na slovensku.
Fauna:
Fauna N.Tatier: bezstavovce-bohatý výskyt chrobákov, hmyzu, kôrovcov, mäkkýšov
obojživelníky-salamandra škvrnitá, mlok vrchovský, mlok karpatský
plazy-vretenica obycajná, jašterica živorodá
vtáky-tetrov obycajný,hluchán obycajný, dubník trojprstý, orešnica
perlavá,
murárik cervenokrídly, vrchárka cervenkastá, drozd kolohrivý
...
cicavce- piskor vrchovský, myšavka vrchovská, hraboš mociarny,
hraboš
snežný, netopiere, svišt vrchovský,kamzík vrchovský
tatranský,
medved,vlk, kuny,lasica,jelenia zver.
Fauna V.Fatry:bezstavovce-hmyz, motýle, chhrobáky, mäkkýše
obojživelníky-mlok vrchovský, mlok karpatský, salamandra škvrnitá
vtáky-hluchán,tetrov,jariabka, spevavé vtáctvo, netopiere
cicavce-medved,rys, kuna lesná, kamzík fatranský, plch hôrny, plšík
lieskový,
jelenia zver-menej srncia
Fauna Chocských vrchov:Poskytuje dobré podmienky na širokú škálu zoocenóz.
Vyskytujú sa
tu druhy viažúce sa na lesné a skalnaté spolocenstvá a v
menšom rozsahu aj na kosodrevinu. Najrozšírenejšie sú jelene, srny, diviaky, lokálne aj
medvede, hluchán obycajný, jariabok hôrny, holub hrivnák, orol kriklavý, výr skalný,
kuvicok vrabcí, žlna sivá, v skalách hniezdia kavka obycajná, orešnica perlavá, sojka
obycajná, strakoš obycajný, murárik cervenokrídly, drozd kolohrivý, králik zlatohlavý,
labtuška vrchovská, z plazov jašterica múrová a živorodá, vretenica obycajná..
Fauna v kotline: ryby-kaprovité a lososovité, v potokoch pstruch, lipen a hlavátka
obycajná
vtáky-hniezdice sú spevavce, bocian biely, kacica divá, jastrab velký,
pustovka obycajná, jarabica polná, cíbik chochlatý, hrdlicka polná, sova obycajná ...
Kotlina je územím odpocinku pri migrácii.
chránené druhy:tetrov obycajný, ropucha, prepelica polná, mlok alpský a
karpatský , rosnicka stromová, orol kriklavý, kúdelnícka lúžna, rybárik obycajný ...
Medzi ostatné druhy patria zajac polný, líška, srncia zver, kuny a iné.
POLOHA:Poloha Ružomberka je vzhladom na umiestnenie v štáte je výhodná, lebo
nemá okrajovú polohu. Zároven tým však stráca výhodu susedit s hospodársky
rozvinutejšími štátmi. Mesto Ružomberok leží na sútoku Váhu a Revúcej , na mieste
stretu Liptovskej kotlinny s Chocskými vrchmi, V.Fatrou a N.Tatrami.Okres Ružomberok
je regiónom Dolného Liptova, ktorý patrí k severne položeným regiónom Slovenska.
Pohoria akoby tu tvorili prirodzenú hradbu , oddelujúcu Liptov od Turca, Oravy a
Horehronia. Na juhu sú to N.Tatry, na západe V.Fatra a na severe Chocské vrchy.
Nadmorská výška:
• najnižšia-kultúrny dom-Cernová-468,5610m.n.m.
• najvyššia-kostolík na Kalvárii-596,319m.n.m.
• stredná-budova MsÚ-496,382m.n.m.
Zemepisná dlžka:
Zemepisná šírka:
DOPRAVA: Cesty v Ružomberku sú I,III triedy. Ružomberok je križovatka ciest,
prechádzajú ním hlavné tahy zo severu na juh( medzinárodná cesta E 77, 1/59
Krakow-Trstená-D.Kubín-Ružomberok-Banská Bystrica-Budapešt) a z východu na
západ (medzinárodná cesta E 50, 1/18
Žilina-Ružomberok-Poprad-Košice-Užhorod) .Ružomberok má 59 autobusov , z ktorých
väcšina je v chatrnom stave. Premáva tu 10 liniek , ktoré spájajú okolité sídla zo
stredom mesta.Z toho 8 liniek je celosezónych a 2 polsezónne. V Ružomberku je 73
zastávok MHD.Dlžka miestnych komunikácii je 128 km z toho je 127 km bezprašných.
Je tu 15 mostov a dlžka chodníkov je 54.5 km.
PRIEMYSEL:Mesto sa hlavne vdaka významnej križovatke, na ktorej leží vyvíjalo v
prirodzene obchodno-trhovo-remeselnícke centrum. K tradicnej polnohospodárskej,
ovciarskej, drevárskej a trhovo-obchodnej tradícii sa pridružilo remeselníctvo,ktoré sa
neskôr združilo do pocetných cechov s mnohými remeselníckymi dielnami. Z nich sa
potom zacali vytvárat menšie podniky, z ktorých sa v poslednej tretine 19.storocia, aj
vdaka vybudovaniu Košicko-Bohumínskej železnice zacal rodit významný slovenský
priemysel.Konkrétne išlo o rozvoj papierníckeho, celulózového, textilného priemyslu,
dalej o spracovanie dreva, ale aj o tehelne, bryndziarne i zápalkárne. S rozvojom
priemyslu v meste vznikli slovenské penažné ústavy. V poslednej tretine 19. a prvej
polovici 20.storocia Ružomberok sa stal významným financným a priemyselným
centrom Slovenska a strediskom významných slovenských podnikatelských snách. Pred
prvou svetovou vojnou bol Ružomberok , co do poctu obyvatelov a priemyslu
najväcším mestom na Slovensku. Na tradíciu výroby papiera nadviazala v roku 1883
založená továren na drevovinu a lepenku v Bielom Potoku.
Z týchto tradícii došlo i k došlo i k vzniku nového závodu SÓLO a na zaciatku tohto
storocia k dalšiemu závodu, ktorý casom získal meno SUPRA. V západnej casti mesta
zacal koncom 19. storocia vyrastat další velký priemyselný kolos-rybárpolská textilka.
Už coskoro po svojom vzniku sa stala najväcšou v Uhorsku, pricom zásluhou svojej
modernosti sa úspešne presadzovala na európskych trhoch. Postupom rokov pribúdali
nové výrobné dielne nielen v Ružomberku, ale zásluhou podniku aj v iných slovenských
regiónoch. Koncom 70.a zaciatkom 80.rokov tvorili bavlnárske závody rozsiahli
kombinát, do ktorého okrem ružomberského závodu patrili aj dalšie v Kútoch, Vysokej
nad Moravou, Trencíne a Leviciach. Z dalších podnikov mesta treba uviest továren na
zápalkové drevká, z ktorej vznikla zápalkáren. V roku 1871 bola založená známa
Ružomberská tehelna. Potravinársky priemysel bol vo svetovom meradle
reprezentovaný bryndziarnou P.Makovického.
ŠKOLSTVO:Predpokladom rozvoja obchodu a priemyslu bolo aj kvalitné školstvo. Prvou
založenou školou vyššieho typu bola evanjelická latinská šlachtická škola. Jej vznik je
zahalený nejasnostami. Táto škola patrila medzi prvé takéto školy na Slovensku.
Spájajú sa s nou mená významných osobností tej doby- O.Jakobei,O.Cenglerius, atd.
Druhou významnou školou bolo katolícke gymnázium založené reholou piaristov v roku
1729 ,pricom zakladaciu listinu schválil cisár karol VI. V tom case bolo ružomberské
piaristické gymnázium jedinou školou tohto typu pre Liptov, Oravu, Turiec a severnú
cast Trencianskej stolice. Školu navštevovalo množstvo významných
osobností:A.Bernolák, A.hlinka, V.Šrobár, L.Fulla ...
V súcasnosti okrem základného školstva v Ružomberku pôsobí ucnovské(SOU
papierenské, SOU textilné a SOU polnohospodárske) stredné všeobecné(Gymnázium a
Gymnázium sv. Andreja) stredné odborné( SPŠ strojnícka,SPŠ textilná a papiernícka,
Obchodná akadémia, stredná zdravotná škola M.T.Schererovej, Dievcenská odborná
škola) ,ale aj vysoké školstvo
( Fakulta riadenia a informatiky VŠDS Žilina,katedra úžitkového umenia II a
Pedagogický inštitút sv. Ondreja).
OBYVATELSTVO: Osídlenie okresu je velmi nerovnomerné. Absolútna väcšina
obyvatelstva sa skoncentrovala do úzkej doliny Váhu na severe, pricom rozsiahle
horské oblasti V.Fatry v strede a na juhu sú takmer bez sídel. Vývoj poctu obyvatelstva
okresu za posledných 150 rokov sa vyznacuje pomerne prudkým a pravidelným
rastom. Najviac obyvatelov je rímskokatolíckeho vyznania - 77,5% , evanjelického je
3,6 % a 18,9 % tvorí ostatné náboženstvá.
Predproduktívny vek tvorí 24,6 % obyvatelstva, produktívny 56,6 % a poproduktívny
18,8 %.V Ružomberskom okrese je 30,3 % ludí , ktorí majú len základné vzdelanie,
ucnovské má 20,6 %, stredné odborné majú 2 % , stredné všeobecné s maturitou 2,9
% , stredné odborné s maturitou 15 % a vysokoškolské vzdelanie má 4,1%. V roku
1996 sa narodilo 352 a zomrelo 228 ludí, prirodzený prírastok bol 124 ludí. 44 ludí
pribudlo aj saldo migráciou. Za rok 1996 teda pribudlo 168ludí.Hustota zaludnenia je
241 obyvatelov na km2. Pocet obyvatelov na zaciatku r.1997 bol 30832 z toho
48,21% mužov a 51,79 % žien.
Národnostné zloženie:
SLOV. CESKÁ MORAVSKA SLIEZSKA MADARSKA ROMSKA POLSKA RUSINSKA
UKRAJINSKA NEMECKA OSTATNE
28762 313 34 4 49 180 14 7 5 4 44
Miera nezamestnanosti v Ružomberku je 11,98 %.Najväcšia miera nezamestnanosti je
v Komjatnej - 20,61% a najmenšia v Kalamenoch - 5,85%.Priemerná miera
nezamestnanosti je 10,58%.
VODSTVO:Dolný Liptov patrí do povodia Váhu. Významejšie potoky ktoré, sa vlievajú
do Váhu sú Sliacanka, Štiavnicanka a Lubochnianka. Prietok Váhu v Lubochni býva na
jar okolo 67,6 m3.s-1 a na zimu okolo 19,4 m3 .s-1. Revúcu priberá priberá Váh z lavej
strany. Prietok Revúcej v Ružomberku je 5m3 .s-1. Zo stojacích vôd prirodzeného
charakteru treba spomenút jazero Blatná , ktoré vzniklo zrútením skál a prehradením
Lubochnianky.Z ÚVN sú to tajch v Turíckej doline, vodárenské nádrže Cutkovo,
Hrabovo, rybníky v Lipt. Michale a rybník Sliacik. Je tu aj bohatý výskyt minerálnych
pramenov v Korytnici, Ludrovej, Sliaci, Štiavnici...
SÍDLA:Do okolitých sídel patrí Hrboltová,Cernova, Biely Potok a Vlkolínec.
Vlkolínec: Pocet obyvatelov 28.Nadmorská výška 718m.n.m..Prvá písomná zmienka je
z roku 1461.Obec je zapísaná do zoznamu UNESCO v kolumbijskej Cartagene.
História: Vybudovali ho pravdepodobne obyvatelia Bieleho Potoka jako osadu pre
drevorubacov, alebo uhliarov lebo pre polnohospodárstvo tu neboli dobré podmienky.
Historické pamiatky: Predstavuje zachovalý celok pôvodných ludových stavieb.Dodnes
sa zachovalo 45 objektov ludovej architektúry.
Napríklad:-drevená zvonica(1770)
-murovaný kostolík Navštívenia Panny Márie(1875)
-zrubová studna(1860)
- rolnícky dom s expozíciou pôvodného bývania
ZDRAVOTNÍCTVO:V meste sa nachádzajú dve nemocnice. Sú to Ústredná vojenská
nemocnica a Nemocnica s poliklinikou.Pocet lôžok v týchto nemocniciach spolu s
pôrodnicami je 770 lôžok. V blízkosti Ružomberka sa nachádza aj 1 liecebny ústav a
dve kúpele. V endokrinologickom ústave v Lubochni sa môže liecit 197 ludí na choroby
štítnej žlazy,obliciek .. V kúpeloch Lúcky sa liecia ženské choroby a v korytnických
kúpeloch sa liecia choroby tráviaceho systému.
V týchto dvoch kupeloch je spolu 545 lôžok.Na jedného doktora pripádá 276.4 cloveka.
CESTOVNÝ RUCH:Návštevníci prichádzajú do mesta pre blízky SKIPARK, termálne
kúpalisko Bešenová, VN Liptovska Mara,historické a kultúrne pamiatky,turistiku, ...
SKIPARK: Skipark je rozložený nad mestom Ružomberok na úbociach V.Fatry.
Stredisko ponúka v zimnej sezóne na mechsnicky zasnežených svahoch Malina Brda a
Hrabova výborné lyžiarske podmienky pre nárocných aj menej skúsených lyžiarov.
Návštevníkom je k dispozícii 6 lyžiarskych vlekov, 1 kabínková lanová dráha, skiservis,
požicovna lyžiarskej výstroje, hotely, turistické chaty, penzióny, bufety. Letná sezóna
je urcená pre turistiku.Kapacita osôb vo všetkých vlekoch na hodinu je 3470 osôb.
Termálne kúpalisko Bešenová:Je situované 12 km od Ružomberka. Kúpalisko vzniklo na
báze horúcich pramenov liecivých vôd vyvierajúcich z hlbky 1987m s teplotou 62. Voda
v bazénoch má blahodárne úcinky na ludský organizmus (horné cesty
dýchacie,pohybové a urologické ústrojenstvo, kozmetické úcinky ). Okrem kúpania je
tu možnost masáží, tobogán, plážový volejbal.
SLUŽBY:
Ubytovacie zariadenia:-Hotel Alžbetka (14 lôžok)
-Hotel Slowaps (60 lôžok)
-Penzión Tenisbar (30 lôžok)
-Májekova chata(59 lôžok)
-Penzión Jánošikova Krcma (20 lôžok)
Stravovacie zariadenia: - Reštaurácia Biely dom-50 stoliciek
- Nová Ruža-40 stoliciek
- Pizzeria Bella-30 stoliciek
- Cafeteria - bistro - 30 stoliciek
- Hubertus - polovnícka reštaurácia
Cestovné kancelárie: -Lipttour -Explus international
-Satur - Greentour
Preklad a tlmocník:-Ing.Jozef Rizman
-Lenka Gajdošová
- Mária Cernanská
- Katarína Sýkorová
- PeaDr.J.Scheerová
Banky a Bankomaty:-Slovenská sporitelna
- Všeobecná úverová banka
- Investicná a rozvojová banka
- Istrobanka
- Agrobanka
Bankomaty patria Slovenskej sporitelni, Všeobecnej úverovej banke a Investicnej a
rozvojovej banke.
Poistovne:-Slovenská poistovna
- Kooperatíva
- Allianz
- Komunálna poistovna
Benzínové cerpadlá:-Benzinol
- Slovnaft
- Shell
- OMV
Autoopravovne a servis:-Autouniverzál-predaj,servis,pneu servis,leasing...
-Automont - oprava, servis, odtahová služba
- Motoservis SaF- oprava motoriek
- Servis hydrauliky
- Autoservis Mataj.