Rusko

Rusko
Rusko
RUSKÁ FEDERÁCIA
Rossijskaja Federacija
ŠTÁTNE ZRIADENIE: republika
ROZLOHA: 17 075 400 km2
POCET OBYVATELOV: 149 003 000 (1999) / 149 mil.
HUSTOTA ZALUDNENIA: 9 obyv./km2
Dlžka hraníc : 58 600 km
Administratívne usporiadanie: 21 autonómnych republík, 11 ekomických regiónov, 1
autonómna oblast, 10 autonómnych okruhov, 6 krajov, 49 oblastí, 2 mestá s
právomocami oblastí (Moskva, Petrohrad)
HLAVNÉ MESTO: Moskva, 8 718 000 obyv., s aglomeráciami 12 410 000 obyv. Iné
mesta :
Petrohrad 4 458 000 obyv.,
Novosibirsk 1 443 000 obyv. Nižnyj Novgorod 1 446 000 obyv. Jekaterinburg 1 330
000 obyv.,
Najvýznamnejšie rieky: Ob, Irtyš, Jenisej, Lena, Amur, Ural, Volga , Don, Kame,
Dneper
ÚRADNÝ JAZYK: ruština
MENA: ruský rubel (1 rubel = 100 kopejok)
Najvyšší bod: Elbrus, 5642 m
ŠTÁTNY SVIATOK: 12. jún (Den nezávislosti)
RASOVÉ A NÁRODNOSTNÉ ZLOŽENIE: Rusi (82 %), Tatári (4 %), Ukrajinci (3%),
Cuvaši (1 %), Baškirci (1 %), iné (9 %)
NÁBOŽENSTVO: pravoslávne (55 %), islam (18 %), židovské (5 %), katolícke (7 %),
iné (5 %)
URBANIZÁCIA: 76 %
PRIEMERNÁ DLŽKA ŽIVOTA: muži 64 rokov, ženy 74 rokov
DOJCENSKÁ ÚMRTNOST: 25 ‰
ANALFABETI: 2 %
NEZAMESTNANOST: 9,5 %
Celková dlžka ciest : 912 000 km európske trasy E8, E12, E16
Celková dlžka želežníc : 102 000 km
Podiel na tvorbe HDP: polnohospodárstvo 7 %, priemysel 39 %, služby 54 %
Susedné štaty : Cina, Mongolsko, Kazachstan, Bielorusko, Lotyšsko, Ukrajina,Fínsko,
Estónsko, Gruzínsko, Azerbajdžan .
Povrch územia je väcšinou nížinatý s nízkymi pahorkatinami, horské oblasti – Krymské
hory, Kaukaz a horské pásma pozdlž južných hraníc.
Podnebie na severe ruska je studené, teploty dosahuju až – 50 st. C,sever ruska sa
vyznacuje trvalo zmrznutou pôdou a zakrpatenou, nízkou vegetáciou. Na južnejších
zemepisných šírkach okolo Cierneho mora a na západe, kam preniká vplyv prímorskeho
atlantického podnebia je teplota miernejšia ako na severe ruska.
Hlavna hospodárska sila je sustredená na západ od Uralu, v srdci starého ruska. Velká
cast nesmierneho bohatsva Ruska vo forme nerastov a fosilných palív sa nachádza na
Sibíry Na východ od Uralu, ale ich využitie stažuje nelahký prístup a financne nárocna
doprava .
Cestná doprava : prepravuje viac ako 80 % nákladu a osôb. Nárast ciest, ale ich rozsah
je malý a nízka kvalita ciest.
Železnicná doprava : sa rozpriestiera po celom území ruskej rep., nákladná doprava
preváža nerastné suroviný a obilie. Osobná železnicná doprava je v rusku
najrozsiahlejšia na svete.
Najdlhšia trat tzv. Sibírska magistrála Moskva – Rjazan – Omsk – Novosibirsk –
Vladivostok dosahuje až 10 000 km .
Riecna doprava : rozsiahla vnútroštátna doprava po riekach Volga, Kama, Don,
Dneper- prevoz
nerastných surovín. ( drevo, uhlie, stavebniny, ropa, obilie, ryby )
Námorná doprava : lacná preprava surovín (ropa, ruda, uhlie, drevo, staveb.) s velkou
hmotnostou na lodiach po všetkých oceánoch. Prístavy : Novosibirsk, Petrohrad,
Kalingrad, Vladivostok, Nachodka, Murmansk v Barentsovom mori.
Letecká doprava : je rozsiahla, má velky význam pre vnútroštátnu prepravu. Letiská :
Moska – 3 let., Petrohrad, Novosibirsk, Sverdlovsk, Irkutsk, Krasnojarsk, Chabarovsk,
Magadan, Kalingrad.
Najdlhšia vnútroštátna trasa Moskva – Vladivostok je 7500 Km.
Najrozlahlejšia krajina na Zemi je 1,5-krát väcšia ako Európa. Leží na svetadieloch
Európa a Ázia. Európsku cast zaberá Východoeurópska nížina rozclenená
pahorkatinami. Na juhu ju ohranicuje vrásové pohorie Kaukaz. Na východe ju zasa
kryhové pohorie Ural oddeluje od Západosibírskej nížiny. Medzi Jenisejom a Lenou sa
dvíha riecnymi dolinami pretkaná Stredosibírska plošina, ku ktorej sa od juhu pripájajú
pásma Altaja a Saján. Na východ od Leny náhorné plošiny, panvy, nížiny a doliny
oddelujú jednotlivé východosibírske pohoria. Kamcatka so svojimi cinnými sopkami už
patrí k tichooceánskemu vrásovému systému. Najvyšší vrch krajiny sa týci v Kaukaze.
Rusko je najrozlahlejším nástupníckym štátom rozpadnutého ZSSR. Na jeho území sa
nachádza 21 autonómnych republík (Adygejská, Altajská, Baškirská, Buriatska,
Cecenská, Cuvašská, Dagestanská, Chakaská, Ingušská, Jakutská,
Kabardsko-balkarská, Kalmycká, Karacajsko-cerkeská, Karelská, Komijská, Marijská,
Mordvianska, Severoosetská, Tatárska, Tuvianska, Udmurtská), jedna autonómna
oblast (Židovská autonómna oblast), 10 autonómnych okruhov (Agský buriatsky,
Cukotský, Evenkovský, Chantyjsko-mansijský, Jamalskonenecký, Komijsko-permský,
Koriacky, Nenecký, Tajmýrsky, Ustordský buriatsky). Výroba :
Sankt Peterburg – najväcšie zastúpenie energetika, elektrotechnika, obrábacie stroje,
stavba lodí. Severozápadná Sibír – najväcšie zásoby ropy a zemného plynu. Velké
zásoby farebných kovov, v nábrežných Celnách výroba osobných a nákladných
automobilov v závodoch Togliatti. Rusko má rozvinutý priemysel.
Ekonomika je založená na tažbe a spracúvaní nerastných surovín hlavne v tažkom
priemysle.Krajina má temer všetky dôležité nerastné a energetické suroviny, ale z
mnohých nálezísk sa pre nepriaznivé prírodné podmienky netaží. Elektrickú energiu
vyrábajú najmä tepelné elektrárne. Významný je aj podiel vodných elektrární. Velké
závody, vystavané pocas sovietskej vlády, sa tažko prispôsobujú súcasnému trhovému
systému, preto ich priemyselná produkcia znacne poklesla, narástla inflácia a
nezamestnanost. Významnejšie priemyselné odvetvia sú hutníctvo železa, hliníka,
farebných kovov, výroba ocele, strojov, spracovanie ropy, výroba dopravných
prostriedkov, chemikálií, stavebnín, papiera, textilu, potravín a drevovýroba. Na
väcšine územia nie sú vhodné klimatické podmienky na rastlinnú výrobu, preto sa
polnohospodárstvo sústreduje predovšetkým v európskej casti. Pestujú sa
predovšetkým pšenica, jacmen, raž, zemiaky, cukrová repa, kukurica, ryža, proso,
sója, ovocie a i. Chová sa hovädzí dobytok, ovce, kozy, ošípané, soby, kone, hydina,
kožušinové zvieratá. Krajina je odkázaná na znacný dovoz potravín.