Rusko v 1.svetovej vojne. Ruské revolúcie

Rusko bola zaostalá mocnosť, ktorá mala nízku životnú úroveň obyvateľov, bola tam prevaha poľnohospodárstva, pôda patrila veľko-statkárom a najväčším z nich bol cár, vtedy bol pri moci Nikolaj II.- Mikuláš II. z rodu Romanovovcov. V Rusku neboli žiadne školy a len veľmi málo lekárov, boli tam skvelí ruskí spisovatelia. Bolo tam samoderžavie = absolutizmus. Vláda bola v rukách stat-kársko-buržoáznych skupín.
7.10.2002
Následník trónu mal hemofíliu, cárska rodina tým bola poznačená. Na cársky dvor prišiel mních Rasputin, ktorý dokázal túto chorobu zmierniť a cárovná mu za to bola veľmi vďačná, čiže mal na ňu veľký vplyv a cez ňu mal vplyv aj na cára. On bol vlastne človek z vnútornostného Ruska a vystupoval ako potulný kazateľ, vedel očariť ľudí, a tak sa votrel aj cárovnej. Rasputin bol najvplyvnejšou osobou na cárskom dvore. Vysoko postavení ľudia na dvore sa proti nemu sprisahali, pretože bol taký vplyvný. Najskôr ho otrávili, ale to mu veľmi neublížilo, tak ho postrelili, on sa im vytrhol a ušiel do záhrady. Tam ho dorazili a hodili do rieky.

-účasť Ruska vo vojne bola nákladná, boli tam časté ofenzívy, veľa padlých, nedostatočné zásobovanie, hospodárska kríza, vyčerpanosť z vojny
-buržoázia bola nespokojná s cárskou vládou, chceli úspešnú vojnu a zisky
-obyvateľstvo sa začalo radikalizovať
-vojnové ťažkosti, zhoršovanie aj tak ťažkého života

Začiatky a vývoj revolučného hnutia v Rusku
19. storočie- hnutie národovcov (chaždenie vnarod)- šírenie osvety, vlastenectvo
½ 19. storočia- rozvoj kapitalizmu v Rusku
-do Ruska začal plynúť cudzí kapitál → rozvoj železníc, zakladanie tovární, zbrojársky priemysel ( pece na tavenie železa, zlievárne,
dobýjanie uhlia)

Zaciatky robotníckeho hnutia
80. roky 19. storočia- vznik socialistického hnutia
strana BOĽŠEVIKOV- boľševici boli radikálni ruskí sociálni demokrati(budúci komunisti)
-rokovanie o programe, či budú umiernený alebo radikálny s revolúciou
-stúpenci Lenina, ktorý bol za radikálny program získali väčšinu ( boľše- viac)
umiernení- menše = menej
→ boľševci a menševici
Boľševici mali na čele Lenina- pripravoval revolúciu v Rusku, myslel si, že kapitalizmus padne a musia prísť revolúcie, na ktoré bolo najlepšie pripravené Rusko
V rusko-japonskej vojne Rusko prehralo a naštvaní ľudia začali reagovať → 1905- prvá revolúcia
10.10.2002
-zhoršenie hospodárskej situácie na čo masy začali reagovať
január 1905- krvavá nedeľa- v Petrohrade- účastníci pokojnej demonštrácie chceli predviesť cárovi ako žije chudoba, lenže ich ne-chceli pustiť dnu a začali do nich strieľať → vypuknutie revolúcie
leto 1905- vzbúrili sa námorníci na krížniku Potemkin, ktorý kotvil v Odese(Krym), lebo chceli vyvolať revolučný výbuch v celom meste. Nepodarilo sa im to, námorníci odplávali do Rumunska, kde ich zatkli a vydali cárovi
-neúspech revolúcie, v Rusku sa nepodarilo vytvoriť buržoázno-demokratický štát , naďalej cárska samovláda

Vývoj udalostí v roku 1917
Rusko bolo vyčerpané z vojny, neúspechy na bojiskách, sklamaná buržoázia, radikalizované masy, protivojnové demonštrácie. Cár kvôli upokojeniu domáceho prostredia špekuloval o vystúpení z vojny(chcel separátny mier). Lenže podnikatelia to nechceli pripustiť, lebo čakali, že Rusko vojnu vyhrá a oni tým niečo získajú. Vyvinuli na cára tlak a ten 15.3.1917 (27.2) abdikoval (odstúpil). V Rusku- generálny politický štrajk. Nastúpila docasná vláda : predstavitelia buržoázie + esery (zástupcovia politickej strany sociálnych revolucionárov). Rusko sa stalo republikou a padla monarchia. Na čelo dočasnej vlády → demokratická vláda (chceli ústavu a demokratické zákony), ale táto vláda to nemala jednoduché lebo vzniklo dvojvládie: 1.oficiálna vláda- dočasná vláda 2.skutočnejšia moc- soviety
soviet = akčný výbor- ľudový mocenský orgán: robotníci, roľníci, vojaci
-po februárovej revolúcii do októbrovej revolúcie- boj o moc v Rusku
-dočasná vláda bola slabá
-vzostup boľševikov v Rusku
-boľševici chceli diktatúru proletariátu
apríl 1917- Nemci- povolili Leninovi prejsť domov zo Švajčiarska bez úhony, lebo potrebovali vyhrať vojnu
14.10.2002
míting v Petrohrade: aprílové tézy (prejav)- program boľševikov na najbližšie dni: „Nijaká podpora dočasnej vlády!” „Všetka moc sovietom!”
v sovietoch- prebiehal vnútorný proces presadzovania boľševikov
dočasná vláda- uvedomovala si, že demokracia nie je pre ňu dobrá, lebo armáda, polícia, súdy boli legálnymi prostriedkami demokra-cie
jún 1917- dočasná vláda pomocou vojska potlačila demonštrantov, zakázala boľševickú stranu a vydala na Lenina zatykač, on ušiel z Petrohradu a skrýval sa vo Fínsku(patrilo Rusku) a mal spojenie s boľševikmi
september 1917- ruská armáda pod vedením generála Kornikova sa pokúsila o vojenský puč- prevzatie vlády
-zišiel sa ústredný výbor boľševickej strany, Lenin presadzoval, že sa musí uskutočniť ozbrojené povstanie
-rozdielne názory na ÚV
Kamenev, Zinovjev....- mysleli si, že ešte nie je pripravená pôda na povstanie
Kerenskij- na čele dočasnej vlády
7.november 1917- vypuklo povstanie, ale o deň skôr
Boľševici sa zmocnili všetkých dôležitých budov v Petrohrade. Signálom na začatie povstanie bolo vystrelenie delovej rany z krížnika Auróra, zaútočili na Zimný palác, ktorý dobili a zajali dočasnú vládu(odsúdenie, poprava). Zvíťazili ľahko, ale ťažký zápas začal až v Občianskej vojne(1918-1922). Zvíťazila Októbrová revolúcia a bola nastolená diktatúra proletariátu. Začala nová histo-rická éra- socialistický systém.
2. všeruský zjazd sovietov- počas útokov na Zimný palác
- vznik nového štátu a vlády: rada ludových komisárov- na čele s Leninom
- ustanovenie 3 revolučných zákonov→ sovietskej moci
3 revolučné zákony:
DEKRÉT O MIERY- okamžite skončiť vojnu bez nárokov na územie a majetky
DEKRÉT O PÔDE- pôdu dať tým čo na nej pracujú- znárodnenie veľkostatkárskej a cirkevnej pôdy
DEKLARÁCIA PRÁV A NÁRODOV RUSKA- právo národov na sebaurčenie
Fínsko sa vďaka tejto deklarácia stalo slobodnou krajinou.

Vývoj na bojiskách 1.svetovej vojny v roku 1918
Dekrét o miery vyvolal veľký ohlas na fronte, tešili sa z toho aj ruskí a dohodoví vojaci. Ale postoj politikov bol rozdielny: Nemecku a ústredným mocnostiam sa to páčilo, Dohoda bola proti, lebo chcela Nemecko poraziť, mysleli si, že Lenin je agentom Nemecka. Rusko prijalo návrh Nemecka → Brestlitovský mier – separátny mier- december 1917. Nemci mali vysoké požiadavky, chceli všetko územie kde boli. Rusi na čele s Levom Trotskijom odmietli požiadavky.
17.10.2002
Nemci postúpili ešte ďalej na Sovietske územie, lebo ešte nebola nová sovietska armáda.
február 1918- víťazstvo ruskej červenej armády pri Narve a Pskove- zastavenie Nemcov
-Lenin vymenil Trotzkého, lebo sa chcel s Nemcami dohodnúť
marec 1918- Brestlitovský mier
-sovietske Rusku odstúpilo Nemecku, Nemecko obsadilo Ukrajinu, Bielorusko, Litvu, Lotyšsko, Estónsko, kaukazskú oblasť, potom sa sústredili na západný front:
-jarná ofenzíva nemeckých vojsk na francúzskom fronte- pokúsilo sa na západe vojnu vyhrať, ale nepodarilo sa mu to, hoci mali čiastočnú šancu na víťazstvo
august 1918- bitka pri Amiens → porážka nemeckých vojsk → postupná kapitulácia
v priebehu septembra- októbra Bulharsko- Turecko, 28.10.1918- Rakúsko-uhorsko
leto 1918- veľká porážka R-U armády na rieke Pijave v Taliansku(Benátky)
3.11.1918- prímerie na bojiskách
11.11.1918- kapitulácia nemeckých vojsk, ktorá bola podpísaná v Compieque v salónnom vozni vlaku
SKONČILA 1. SVETOVÁ VOJNA- v boji 65 miliónov vojakov, 10 miliónov padlých, 21 miliónov ranených- trvalé následky,
208 000 000 000 dolárov.