Rumunsko

Rumunsko
Oficiálny názov: Rumunsko
Hlavné mesto: Bukurešt
Rozloha: 237,500 kilometrov štvorcových
Humánno-geografická charakteristika:
Sídla: (pocet obyvatelov)
Bukurešt - 2,090,000 (1995)
Constanta - 350,476 (1992)
Iasi - 342,994 (1992)
Timisoara - 334,278 (1992)
Cluj-Napoca - 328,008 (1992)
Galati - 325,788 (1992)
Brasov - 323,835 (1992)
Craiova 303,520 (1992)
Ploiesti 252,073 (1992)
Pocet obyvatelov: 22,835,000 (1995)
Hustota obyvatelstva: 96 ludí na kilometer štvorcový
Prirodzený prírastok: -0.3 % (1990-1995)
Urbanizácia: 55.4 % (1995)
Priemerná dlžka života:
Celková - 70 rokov (1995)
Ženy - 73 rokov (1995)
Muži - 67 rokov (1995)
Úmrtnost dojciat: 0.26 %
Gramotnost: 98 % (1995)
Etnické zloženie:
Rumuni - 89.1 %
Madari - 8.9 %
Nemci - 0.4 %
Ukrainci, Srbi, Rómovia, Chorváti, Rusi, Turci - 1.6 %
Jazyky:
Rumuncina (oficiálny), Madarcina, Nemcina, Rómština
Náboženské zloženie:
Rumunskí ortodoxní - 70 %
Rímsko katolíci – 3 %
Gréko katolíci – 3 %
Protestanti - 6 %
Neveriaci - 18 %
Typ vlády: Republika
Nezávislost: 1881 (od Turecka); republika vyhlásená 30 Decembra 1947
Ústava: 8 December 1991
Volebné právo: Všeobecné od 18 rokov
Clenstvo v medzinárodných organizáciách:
ACCT, BIS, BSEC, CCC, CE, CEI, EBRD, FAO, G-9, G-77, IAEA, IBRD, ICAO, ICFTU,
ICRM, IFAD, IFRCS, ILO, IMF, IMO, INMARSAT, INTELSAT, INTERPOL, IOC, IOM
(pozorovatel), ISO, ITU, LAIA (pozorovatel), NACC, NAM (host), NSG, OAS
(pozorovatel), OSCE, PCA, UN, UNCTAD, UNESCO, UNIDO, UPU, WCL, WEU, WFTU,
WHO, WIPO, WMO, WToO, WTrO, ZC
Ekonomika:
Hrubý domáci produkt (HDP) - US$25.97 miliárd (1993)
HDP na 1 obyvatela - US$833 (1992)
Mena: 1 lei (L), pozostávajúci zo 100 bani
Export:
Kov a kovové výrobky, minerálne výrobky, textil, electrické prístroje a vybavenie
Import:
Minerály, stroje, textil, polnohospodárske výrobky
Hlavní obchodní partneri pre export:
Europská Únia, východná a stredná Európa, Európske Združenie Volného Obchodu
(EFTA), Rusko, Japonsko, USA
Hlavní obchodní partneri pre import:
Európska Únia, , východná a stredná Európa, Európske Združenie Volného Obchodu
(EFTA), Rusko, Japonsko, USA
Priemysel:
Baníctvo, drevospracujúci , konštrukcné materiály, hútnictvo, chemický, potravinársky,
ropný
Polnohospodárstvo:
Hlavne pšenica a kukurica; ostatné produkty — cukrová repa, slnecnicové semená,
zemiaky, mlieko, vajcia, mäso, hrozno
Nerastné suroviny:
Ropa (zásoby obmedzené), drevo, zemný plyn, uhlie, železná ruda, sol
Narodnostné menšiny:
Rómovia - Pochádzajú zo severozápadnej Indie okolo 5eho storocia NL, žili v Európe
viac než 500 rokov. Majú sklon žit oddelene od Rumunov a ostatných etnických skupín.
Hoci maju bohatú tradíciu a hudobnú kultúru, a sú zrucní remeselníci, Rómovia sú
všeobecnere chudobní, nevzdelaní, nezamestnaní, a objeck diskriminácie.
Ostatné menšiny - Nemci, Ukrainci, Srbi, Chorvati, Rusi, a Turci. Nemeckého
obyvatelstva ubúda pretože vela ich emigrovalo spät do Nemecka.
Jazyk:
Oficiálny jazyk je rumuncina, jazyk patriaci do rovnakej jazykovej rodiny ako taliancina,
francúzština, španielcina a portugalcina. Nemci a Madari hovoria vlastným jazykom, a
Rómovia hovoria rómcinou, takisto aj množstvom dialektov.
Pocas Cauceskovho režimu, náboženské organizácie boli starostlivo regulované, ale
sloboda vierovyznania bola obnovená v 1989. Taktiež mnoho rodín bolo pod obrovským
tlakom: vela detí bolo daných do sirotincov, a tisíce mestských rodín bolo
prestahovaných do odporne moderných bytov s minimom príležitostí. Tiež boli oficiálne
len tri štátne sviatky: Nový rok (1 a 2 Januára), Den práce (1 a 2 Máj), Den národného
oslobodenia (23 a 24 Augusta). Náboženské sviatky neboli oficiálne a oslavovali sa len
súkromne.
Teraz ludia môžu otvorene oslavovat všetky náboženské sviatky, a oficiálnymi sa stali
aj Vianoce a Velká noc. Rumunský národný den je teraz 1 December. Znaci den v 1918
po 1.svetovej vojne ked Rumunsko obdržalo územie ktoré zdvojnásobilo jeho rozlohu.
Pod novou Ústavou od 1991, prezident, ktorý je priamo volený na 4-rocné obdobie, je
hlavou štátu a menuje premiéra. Dvojkomorový zákonodarný zbor pozostáva zo senátu
(143 clenov) a poslaneckej komory (341 clenov), ktorí sú volení na 4-rocné obdobie.
História:
Vdaka spojenectvu s Francúzskom a Velkou Britániou v 1. svetovej vojne, Rumunsko
obdržalo Bezarábiu od Ruska a 3 provincie z porazeného Rakúsko-Uhorska. Toto viac
než zdvojnásobilo jeho územie ale odcudzilo ho od susedov. Coskoro po zacatí 2.
svetovej vojny Rumunsko bolo prinútené vrátit väcšinu obdržaného územia. Potom sa
spojilo s Nemeckom a v 1941 spolocne s Nemeckou armádou napadlo ZSSR. V 1944
Rumunsko pretúpilo na stranu Dohody a ruské vojská okupovali územie. Rumunsko sa
dostalo pod sovietský vplyv, královstvo bolo zrušené a bol nastolený komunistický
režim Gheorgha Gheorghia-Dej. On bol úspešný v spolocnom vedení v 1965 ktore sa
coskoro stalo diktatúrou Nikolasa Cauceska, ktorý sa stal prezidentom v 1967.
Caucesko sa rozišiel so ZSSR a nastolil národný komunizmus. Vládol ako diktátor a
upevnil silu Cauceskovho klanu.
Pocas 1970 Rumunsko si mohutne požiciavalo od západných velmocí aby sa mohli
financovat Cauceskové grandiózne plány. Pocas 1980 zmenil kurz a zacal sa
koncentrovat na splácanie obrovských dlhov, nehladiac pri tom na tažkosti s ktorými sa
potýkal jeho lud. Korupcia a potlácanie ludských práv boli rozšírené.
V 1988 Caucesko vyhlásil plán znicit 7000 dedín a prestahovat ludí do moderných
polnohospodársko-priemyselných komplexov. Ked v 1989 vlna demokracie prechádzala
Európou, Caucesko sluboval, že v Rumunsku sa nic nezmení. Avšak v decembri vyšli
ludia do ulíc demonštrovat. Konfrontácia bezpecnostných zložiek s davom prepukla do
vzbury a ludia obsadili niektoré vládne budovy. 22. decembra vojsko prestúpilo na
stranu ludu a zacalo podporovat revolúciu, a režim padol po niekolkých dnoch bojov.
Cauceska a jeho ženu popravili, a Národný oslobodzovací front prevzal kontrolu. Zrušili
obmedzenia a zorganizovali volby. Vodca Národného oslobodzovacieho frontu Ion
Iliescu vyhral volby v 1990, napriek jeho blízkemu vztahu k bývalemu režimu. Iliescova
vláda obmedzila ludské práva; avšakr, niektoré demokratické reformy boli prijaté,
vrátane deklarácie slobody slova. Dvojkomorový parlament bol zvolený a vytvoril novú
ústavu ktorá bola ratifikovaná v decembri 1991. V septembri 1992 Iliescu bol znovu
zvolený za prezidenta.
Iliescu prehral volby v Novembri 1996 s Emilom Constantinescom, reformne
orientovaným, z demokratic strany. Nový pravo-stredný prezident okamžite urýchlil
reformy volného obchodu, spustil anti-korupcnú kampan, a aktivoval snahu o clenstvo
v NATO.
Reformy volného obchodu sa pod Iliescom hýbali velmi pomaly. Prezident
Constantinescu dramaticky zvýšil rýchlost reforiem, vrátane privatizácie, uvolnenia
cien, a posilnenia zahranicných investorov. Menou bol lei.
Bol uzákonený 8-hod. pracovná doba.
Doprava a komunikácie:
Verejná doprava v mestách je efektívna a lacná. Želežnicná siet spája väcšie mestá, ale
vlaky su slabo udržiavané a nie sú vykurované v zime. Vo vidieckých oblastiach
cestovanie bicyklom, konmo alebo na somárovi nie je neobycajné. Niekolko ludí vlastní
autá. V mestských oblastiach vela ludí má telefóny, ale komunikacné možnosti na
vidieku sú obmedzené. Casto jediný zdroj informácií je televízia. Noviny sú vzácne
mimo miest. Majú slobodu tlace.
Vzdelanie:
Povinná školská dochádzka je 8-rocna, povinná a bezplatná. Študenti si potom hladajú
zamestnanie alebo sa pripravujú na vysokoškolské vzdelanie. Vela študentov ukoncí
školu skôr než po požadovaných 8. rokoch.
Študenti vysokých škôl sú hlavní podporcami politickej zmeny.
Fyzicko-geografická charakteristika:
Rumunsko sa nachádza vo východnej Európe. Susedí s Ukrainou na severe, s
Moldavskom na východe, s Bulharskom na juhu, so Srbskom na juhozápade, s
Madarskom na západe a Ciernym morom na juhovýchode.
Povrch krajiny je rozmanitý. Transylvánska náhorná plošina, ktorá pokrýva väcšinu
stredu Rumunska, je velmi hornatá vo viacerých castiach, ale má tiež široké údolia a
rozsiahle svahy. Je skoro úplne obklopená pohoriami, Karpatami na severe a juhu.
Moldoveanu, najvyšší vrch v krajine, sa nachádza v Transylvánskych Alpách na juhu;
tieto Alpy pokracujú na juh k Dunaju ako pohorie Banat. Menšie pohorie Bihor sa
nachádza západne od plošiny.
Zvyšné územia sú prevažne nížiny. Na západe sú nížiny Tisy, ktoré súobycajne
pripisované Banatu, blízko hraníc Juhoslávie, a Crisana-Maramures, blízko k Madarsku.
Najrozsiahlejšie roviny sú Valašská nížina a Pobrežná, ktoré sa nachádzajú medzi
Transylvanskými Alpami a Bulharsko, a Moldavskom, východne od Karpát. Rieky:
Najdôležitejšia rumunská rieka je Dunaj. Tvorí východnú cast hraníc s Juhosláviou a
väcšiu cast hraníc s Bulharskom. Údolie nižšieho toku Dunaja a jeho delta sú velmi
bahnité. Ostatné riekys, všetky súcast Dunajského systému sú: Maros, Prut, Olt, a
Siret. Rumunsko má vela malých sladkovodných horských jazier, ale najväcie jazerá sú
slanovodné lagúny na pobreží Cierneho mora; najväcšie z nich je jazero Razelm.
Podnebie:
Transylvánska plošina, Karpaty a západné nížiny majú teplé letá a studené zimy s
rekordnými teplotnými extrémami od -37°C do 38°C. Valašská, Moldávska, a
Dobrujanská nížina majú teplejšie letá a príležitostne aj studené teploty v zime.
Rekordné teploty v Bukurešti a nížinách sú -24°C a 39°C. Priemerné zrážky: 508
milimetrov na rovinách a od 508 do 1,016 milimetrov v pohoriach.