Rozstrieľané mesto Vincent Hložník

Dielo Rozstrieľané mesto je silnou výpoveďou. Výpoveďou o večnej ľudskej nevraživosti, nenávisti a neznášanlivosti. Výpoveďou o fenoméne, ktorý ľudstvo sprevádza snáď od jeho počiatkov a ktorý mu možno bude raz i osudným - o vojne.



Vo výjave rovnako hrozivom ako pútavom odovzdáva autor divákovi silnú spoveď človeka, ktorý tragické udalosti vojny pocítil v celej ich sile a živelnosti. Je to zúčastnený a verný obraz katastrofy, v ktorej ľudský život stratil hodnotu. Strohá farebnosť zložená výlučne len z chladných sivých tónov, ostré prudké ťahy štetca a roztrieštenosť kompozície, to všetko dotvára dokonale ponurú atmosféru diela, to všetko sprostredkovane približuje divákovi odpudivý obraz vojny a núti ho zúčastniť sa na tomto nezmyselnom ľudskom šialenstve.
Autor sa zámerne vyhýba priamočiarosti a zobrazovaniu reálnej skutočnosti. Celý výjav akoby bol len demonštráciou hrubej sily. Akoby sa krajinou prehnala ničivá víchrica, ktorá bez milosti strhla všetko živé do náruče smrti. A tu na pozadí tejto ohavnosti vystupuje do popredia hlavná myšlienka diela v alegórii dobra a zla. Tieto dva protiklady zhmotňuje autor v zobrazení čierneho a bieleho koňa. Čierny žrebec s prudko sklonenou hlavou skláňa sa pred hroznou ťarchou zla a jeho hlboká poddanosť akoby vyjadrovala strach z blížiaceho sa nevyhnutného konca. Sklamanie, beznádej, skepsa a skľúčenosť to všetko akoby spočívalo na jeho bedrách a neuveriteľnou silou trieštilo i poslednú vzplanutú iskierku nádeje. A v prenikavom kontraste s týmto bezútešným obrazom smrti vystupuje z pozadia biely kôň. Ten vztyčujúc sa odhodlane odoláva zlu, neoblomne vzdoruje a bráni sa z posledných síl zdanlivej nutnosti - skaze. Jeho prudko vztýčený, smelý pohľad je výstrahou zlu, jeho biela pleť zas nevinnosťou, ktorá vždy zvíťazí nad podlosťou, akoby doň autor vložil všetku svoju nádej, že zlo v nás nikdy neporazí spravodlivé sily dobra.