Rozhodovanie

Rozhodovanie

Úspešnosť manažmentu závisí od kvality rozhodovacieho procesu, v podstate každý riadiaci pracovník v podniku (bez ohľadu na funkciu) a nielen v podniku uskutočňuje dôležité rozhodnutia alebo sa zúčastňuje na zložitejších rozhodovaniach. A keďže sa aj mi denno-denne rozhodujeme, je potrebné aby sme tento pojem zadefinovali.

Rozhodovaním rozumieme proces výberu jedného z viacerých variantov. Rozhodujúcim sa subjektom je zvyčajne človek, alebo jednomyseľne vystupujúci kolektív ľudí, ktorý ako reprezentant vlastných záujmov, alebo záujmov nejakej organizácie, vykonáva výber variantov. Situácie, v ktorých treba vykonať výber jedného z väčšieho počtu variantov, t.j. rozhodnúť sa, nazývame rozhodovacími situáciami.
Rozhodovanie - analyzuje problém
- stanovuje možné varianty riešenia
- vyberá najvhodnejší spôsob riešenia

Rozhodovací proces je postupný rad činností alebo fáz, ktorých uskutočnením vznikne efektívne riešenie problému (rozhodnutie). Fázy rozhodovacieho procesu predstavujú vnútorné členenie rozhodovacieho procesu, teda jeho štruktúru. Na vnútorné členenie rozhodovacích procesov na fázy existujú viaceré hľadiská autorov. Používa sa rôzne členenie.

Jedným z členení je:
1. Rozpoznávanie problémov, pred ktorých riešeniami rozhodovateľ stoji a vytváranie prvých predstáv o vzájomných vzťahoch medzi rôznymi činiteľmi, ktoré vyvolávajú daný problém, alebo ho ovplyvňujú (tzv. identifikácia problému)
2. Štrukturovanie problému a konštrukcia rozhodovacieho modelu (napr. aj len v podobe neformalizovaných predstav rozhodovateľa ) zobrazujúceho hlavné stránky problému a odhliadajúc od nepodstatných podrobnosti
3. Ujasňovanie, ktoré prostriedky (rozhodovacie stratégie), môže rozhodovateľ použiť pri riešení problémov a predstava o kritériách na posúdenie (vhodnosti a efektívnosti) použitia jednotlivých stratégii pre riešenie problému.
4. Vlastná voľba rozhodovacej stratégie na základe modelových projekcii dôsledkov voľby tej ktorej stratégie pre riešenie daného problému.

5. Realizácia zvolenej stratégie v praxi a pripadne identifikácia nasledujúcich rozhodovacích problémov vyvolaných riešením daného problému.
Každá z týchto fáz riešenia rozhodovacieho problému môže byt v praxi veľmi prácna a jej zvládnutie si môže vynucovať pracovnú účasť spolupracovníkov rozhodovateľa.

Iné členenie hovorí o 7 fázach rozhodovacieho procesu:
1. formulovanie problému a určenie cieľa
2. analýza faktorov rozhodovania, určenie kritérií a pravidiel rozhodovania
3. hľadanie a tvorba variantov
4. prognózovanie dôsledkov voľby navrhovaných variantov
5. vyhodnotenie variantov
6. prijatie rozhodnutia
7. konečná formulácia rozhodnutia
V podstate ide o ten istý postup rozhodovacieho procesu, záleží len na autoroch ako ho pre nás zadefinujú.

Podobne ako neexistuje jednotné členenie fáz rozhodovacieho procesu, tak neexistuje ani jeho presná klasifikácia. Pri klasifikácii si všímame:
1. význam, závažnosť, podľa nej delíme rozhodovacie procesy na
a) strategické (dlhodobé)
b) taktické (kratší čas)
c) operatívne (každodenné)

2. subjekt rozhodovania
a) individuálne rozhodnutie
b) kolektívne rozhodnutie
3. stupeň informovanosti
a) v podmienkach istoty
b) v podmienkach rizika
c) v podmienkach neurčitosti
Medzi ďalšie kritéria patria: časový horizont, naliehavosť, formu vyjadrenia, rozsah a iné.

Málokedy ma manažér k dispozícii všetky možné alternatívy riešenia problémov, väčšinou ani nepozná všetky okolnosti, ktoré môžu ovplyvniť výsledky riešenia, a nie je schopný objektívne určiť s akou pravdepodobnosťou môžu tieto okolnosti nastať. Preto nemôžeme manažéra chápať ako optimalizátora riešenia problémov, ale ako hľadača prijateľných riešení, ktoré predstavujú uspokojujúci štandard.