Rozhlas

Rozhlas
Rozhlas ako sme už spomínali je masovokomunikacný prostriedok založený na
akusticko - auditívnom princípe, ktorý šíri slovesné, hudobné a zmiešané,
spravodajské, publicistické, vzdelávacie, umelecké a zábavné programy pre masové i
špecifické skupiny posluchácov. Pôsobí bud na celom území, alebo môže byt len
regionálny ci miestny. Prvé rozhlasové vysielanie má na starosti Slovenský rozhlas,
ktorý funguje až do dnes. V mesiaci Október tohoto roku dokonca oslávi 75 rokov
svojej existencie. Slovenský rozhlas je v súcasnosti rozdelený na sedem vysielacích
okruhov: Rádio Slovensko, Rádio Devín, Rock FM, Rádio Regina, Rádio patria, v ktorom
redaktori hovoria v jazykoch národnostných menšín, cesky, madarsky, nemecky,
rómsky, rusínsky a ukrajinsky. Rádio Slovakia International, ktoré má pobocky po
celom svete. Jeho úlohou je priblížit zahraniciu kultúru, ludovú ci slovenskú populárnu
hudbu. Taktiež slúži pre Slovákov, ktorí sa nachádzajú v zahranicí. Posledným je Rádio
Inet, ktoré slúži na diskusie a pripomienky posluchácov k jednotlivým reláciám na
internete. Slovenský rozhlas je štátny a popri nom na Slovensku existuje ešte i pár
súkromných rozhlasových staníc. Podobne ako u novín aj rozhlas vysiela okrem
žurnalistických programov i rôzne umelecké a zábavné programy. Spravidla majú však
žurnalistické prejavy, teda prejavy obsahujúce aktuálne informácie, ktoré tvorí
prevažne publicistika, v rozhlasovom programe vyhradené osobitné miesto. No
vyskytujú sa i ako súcast širších programových celkov. To znamená že žurnalistiku
nemožno v rozhlase chápat oddelene od ostatných programov, ale ako súcast
celkového rozhlasového vysielania. Väcšinou sa od mikrofónu moderátor ozýva so
správami každú hodinu, ale je to u všetkých rádiách individuálne. Najvhodnejší cas pre
súhrn udalostí je v podobe ranajších správ medzi piatou a ôsmou hodinou. Vtedy má
množstvo ludí zapnuté svoje prijímace pri ceste do roboty a clovek má ešte cerstvú
mysel a informácie môže lepšie vnímat. Aj denná tlac sa väcšinou kupuje ráno. Rozhlas
poskytuje svojmu posluchácovi priemerne 20% informácií z celkového poctu. Ostatok
sa rozdeluje medzi iné komunikacné prostriedky. Správy sú v kratšej forme v
porovnaní s inými médiami, ale zase majú množstvo výhod. Rozhlas vysiela
nepretržite 24 hodín ciže majú možnost sa objavovat pocas celého dna, prípadne i v
noci, v istých intervaloch. Majú možnost opakovania a možnost rôznych aktuálnych
prídavkov, ktoré rozšíria pociatocnú správu.
V tomto majú noviny nevýhodu, že vychádzajú jeden krát za den. Táto maximálna
pohotovost zabezpecila rozhlasu popredné miesto medzi všetkými
masovokomunikacnými prostriedkami. I pred televíziou. Medzi špecifické vlastnosti
rozhlasu patrí i naša schopnost ho vnímat. Je jasné, že prostriedkom rozhlasovej
komunikácie je hovorený prejav. Psychologické výskumy vnímacích procesov ukazujú,
že sluchová kapacita je menej rozmerná ako kapacita zrakového vnímania. Pri
zrakovom sledovaní hovoreného prejavu nám výdatne pomáha pohyb úst a celková
mimika tváre komunikátora. Preto môže mat rec v televízií rýchlejší spád ako v
rozhlase. Podla výskumov príjem cítaných rozhlasových správ je optimálny pri 5
slabikách za sekundu, pri tempe 10 slabík za sekundu sa zrozumitelnost znižuje až o
50%. Sluchová komunikácia je nárocnejšia na intelektuálne schopnosti cloveka.
Nevýhodou je prchavost rozhlasového slova, co stažuje podmienky na pochopenie a
zapamätanie si obsahu hovoreného prejavu. Tento problém však je v prípade
podávania správ vyriešený ako som už spomínala ich krátkostou a strucnostou. V iných
prípadoch, napríklad pri dlhších reláciách môže dôjst ku poklesu našej pozornosti.
Štatistiky uvádzajú, že približný casový rozsah sústredenej pozornosti je u dospelých
okolo 15 minút a študentov približne 20 - 30 minút. Naproti tomu sa tu objavuje ešte
jedna špecifickost. Spocíva v tom, že sluchové vnímanie nám pripúšta vo vedomí
volnejšiu interpretáciu obsahu daného prejavu. Napríklad pri rozhlasom
sprostredkovanom opise situácie nemáme takú jednoznacnost ako ked to vidíme v
televízií. .