ropa

Na počiatku znečistenia

Zalialo 60 000 ton ropy 72 km pobrežia. Koncom apríla to bolo 300 km, v novembri bolo znečistených 220 km pobrežia, v marci 1979 po zimných búrkach znečisťovala ropa ešte 100 km bretónskeho brehu, v novembri toho istého roku to bolo už len 50 km. Skaliská boli znečistené len niekoľko týždňov a potom ich oslobodil morský príboj. Horšie to bolo v chránených zátokách a v ústí riečok. Tam sa znečistenie udržalo po niekoľko rokov. Časť ropy bola tiež pochovaná v piesku pobrežných pláží.
Pohroma medzi morskými organizmami

Bola najväčšia na začiatku havárie, pokiaľ bol ešte v rope vysoký obsah rozpustných aromatických uhľovodíkov. Tie usmrcujú dospelé živočíchy v koncentrácii 1 – 100 ppm, larvy živočíchov už v koncentrácii 0,1 – 1,0 ppm. Veľmi citlivé sú mäkkýše, ryby sú odolnejšie. V oboch sa však hromadia kancerogénne zložky polycyklických aromatických frakcií. Niektoré živočíchy mohli utiecť zo znečistenej zóny, horšie to bolo s tými, ktoré sú nepohyblivé, ako napríklad ustrice, ktoré su chované umelo. Z ustričných liahní muselo byť zničených 6 000 ton pre nepožívateľnosť. V roku 1979 sa tam ešte ustrice nedali chovať, to bolo možné až v nasledujúcom roku.
Pomerne najlepšie bolo živočíchom na skaliskách

Kde sa príboj čoskoro postaral o odstránenie ropy. Štetinatí červi to prežili celkom dobre, iné drobné živočíchy, zvlášť členovia rôznych skupín, hynuli z 30 – 50% a niekedy aj značne viac. Na plážach tak hynulo mnoho mäkkýšov. Na pláži St. Michel bolo nájdených 25 miliónov väčších bezstavovcov, ktorí uhynuli vplyvom ropy. Výskumníci odhadli, že na ploche 220 000 ha, kde skalný podklad tvoril asi polovicu, tvorila biomasa uhynutých živočíchov asi 260 000 ton čerstvej hmotnosti. A to sa týka len väčších organizmov – drobnohľadné do toho započítané neboli.


Žalostný bol pohľad na vodné vtáctvo, zvlášť alky. Ropný povlak zbavil ich perie tuku a to, viedlo k ich uhynutiu. Boli zbavené tepelnej izolácie a zmrzli. Mnohé z nich sa priamo otrávili ropou. Silne boli zredukované i rôzne druhy rýb. Úhyn vtáctva pri takýchto haváriách býva veľký.
Zatiaľ sme sa zaoberali len živočíchmi

Ale pohroma zasiahla aj rastlinstvo. Drobná chaluha Pelvetia canaliculata, ktorá tvorí hrubému mechu podobné porasty na skalách, najprv síce odolávala, ale po roku boli skaly v miestach ich výskytu úplne holé. Až za ďalšieho dva a pol roka začali klíčiť nové. Vláknitá ruducha Rhodothamniella floridula bola za niekoľko dní úplne zničená, namiesto nej sa začala šíriť zelená nitrofilná rasa Enteromorpha. Dobre prežili chaluhy druhu Laminaria digitata, Fucus a Ascophyllum, väčšina ostatných bola silne poškodená. To postihlo obyvateľov Bretónska, pretože tam ťažia ruduchy druhy Chondrus crispus v množstve 1 000 ton ročne a chaluhu Laminaria v množstve 3 000 ton za rok.


Na havárii tankeru Amoco Cadiz doplatili nielen rybári. Postihla i nemálo majiteľov hotelov a penziónov, kam jazdia každý rok rekreanti. V sezónach po havárii museli svoje podniky zavrieť, pretože o pobyt na zamorenom pobreží nikto nestál. Vyčistenie pobrežia od ropy stálo francúzsku vládu 700 miliónov frankov.


Horšie je, že tu môžeme očakávať ešte závažnejšie straty ako len finančné. V rope sú totiž kancerogénne látky. V blízkosti petrochemických skládok v Sanfransiskom zálive bolo zo 16 tis. vyšetrených rýb 12% s rakovinovými nádormi. Tiež medzi lastúrami na pobreží Maine, ktoré je neustále znečisťované uhľovodíkmi, bolo zistených 29% jedincov s neoplazmou. Slimáky z Rhode Islandu, z vôd znečisťovaných ropnými produktami, mali z 26% nádorové útvary.


Ak sa takéto dôsledky ukazujú na živočíchoch, môže sa im vyhnúť človek, ktorý tieto živočíchy konzumuje? To sa v prvom rade týka rybárov, ktorých hlavnou potravou sú vodné živočíchy, ale tak isto aj gurmánov, ktorí si pochutnávajú na kontaminovaných ustriciach.


V posledných rokoch sa začalo s vrtmi na naftu v pobrežnom šelfe veľa zemí. To je pre čistotu morskej vody veľké riziko. Ropa uniká do mora už pri samotných ťažobných prácach a havárie vrtných zariadení nie sú vzácne, pretože veže sú vystavené silným búrkam, ktorým sa nemôžu vyhnúť, niekedy dôjde i k výbuchu. O jednej z takýchto havárií na pobreží Mexika referujú bádatelia A. Jernelöv a O. Lindén (1981) v časopise Ambio.
V šelfe zátoky Campeche začala 10. decembra 1978

Vŕtať spoločnosť Petroleos Mexicanos, 3. júna 1979 vybuchol priezkumný vrt Ixtoc I. Požiar a výlev ropy boli zastavené až 23. marca 1980, teda po 290 dňoch. Do Mexického zálivu sa pritom dostalo 475 000 ton ropy. Bolo to 80 km severozápadne od mesta Carmen, kde je more len 50 m hlboké. Výbuch zničil platformu a celé zariadenie, takže sa ropa miešala s morskou vodou hneď na dne v 51. metre. Najprv unikalo 4,5 tis. ton denne, neskôr sa výron darilo postupne znižovať, až úplne zastaviť. Ropa prenikala pod tlakom 350 kg/cm2 a bola silne nasýtená plynom. Na pobrežie sa dostalo asi 120 000 ton ropy. Účinky na organizmy zatiaľ neboli študované, ale neboli asi malé vzhľadom k tomu, že je pobrežie tvorené piesočnatými plážami.
Z 9 000 naftových vrtov

V šelfe na pobreží USA malo 22 havárií, jedna havária sa prihodila v priemere každý rok. Napríklad v januári 1969 havaroval vrt koncernu Union Oil v prielive Santa Barbara v Kalifornii. Do prostredia uniko za prvých 100 dní najmenej 78 tis. barelov ropy, utesnenie vrtu stálo okolo 16 mil. dolárov. Zahynulo pri tom nad 4 000 morských vtákov. Za rok potom ohrozili dve havárie vrtov plantáže ustric v Luisiane. Škoda bola 15 mil. dolárov. V roku 1977 havaroval vrt Ekofisk na platforme Bravo, patriaci severoamerickej spoločnosti Philipp. Z vrtného potrubia vytryskla fontána 60 ma vysoká a spôsobila nemálo škôd. Takto by sme mohli pokračovať stále ďalej.V porovnaní so splaškami, ktoré sa dostávajú do morí z priemyselných závodov a miest, je síce znečistenie ropou plošne obmedzené, ale škody ním spôsobené sú značné.