ropa

Približne jedna pätina celosvetových zásob ropy pochádza z morského dna. Prvý podmorský ťažobný vrt zabudovali v roku 1896 pri pobreží Kalifornie v USA. Dnes je výskum a ťažba ropy z podmorských ložísk súčasťou obrovského priemyselného odvetvia, ktoré zamestnáva milióny ľudí a využíva najnovšie technológie. V súčasnosti sa ropa ťaží z relatívne plytkých vôd v blízkosti pobrežia. Zásoby sa však znižujú a vyčerpajú sa v priebehu 50 rokov. Aby sa zabezpečili neustále sa stupňujúce požiadavky, bude nutné ťažiť ju z väčších morských hĺbok. Geológovia musia najprv preskúmať štruktúru hornín morského dna, aby zistili, či obsahujú ropu. Jediný spôsob ako sa možno o tom presvedčiť, je urobiť skúšobný vrt. Ak sa navŕta ložisko ropy, možno začať s ťažbou. Vybuduje sa ťažobná plošina a na ňu sa dopravia ľudia a materiál. Vyťažená ropa sa odvádza potrubím do rafinérie (spracovateľského závodu). Po vyťažení ložiska ropy sa vrt uzavrie.
Ako vznikla ropa

Ropa vznikla pred miliónmi rokov zo zvyškov morských rastlín a živočíchov. Po uhynutí odumreté telá nespočetného množstva prehistorických rastlín a živočíchov klesali na dno. Postupne ich prikrývalo bahno a piesok a v priebehu miliónov rokov sa zmenili na vrstvy hornín. Tlak nadložených vrstiev a činnosť baktérií postupne zmenili organické zvyšky na hustú ropu. Tá stúpala nahor cez priepustné vrstvy. Ropa zostala „uväznená“ pod vrstvou nepriepustných hornín, nazývaných izolátory (krycie horniny), alebo v tektonickej pasci, ktorá vznikla pri pohyboch zemskej kôry. Ak sú v ropnom ložisku aj plyny a voda sú zoradené podľa hustoty; najvyššie sú plyny, pod nimi je ropa a celkom na dole sú horniny presýtené vodou.
Prieskumné vrtné stanice

Jestvujú dve skupiny ropných vrtných súprav – prieskumné a ťažobné. Prieskumné súpravy sa delia na 4 typy – opreté súpravy, zdvihnuté súpravy, poloponorené plavidlá a vrtné lode. Použitý typ súpravy závisí od hĺbky vody, výšky vĺn a prevládajúceho typu počasia. Keď je ťažisko overené, odstráni sa prieskumná vrtná súprava a na jej miesto sa postaví ťažobná vrtná súprava. Je vybudovaná z ocele a betónu a upevnená do morského dna. Ťažobné súpravy sa montujú na pevnine a potom sa dopravia na more. Najťažšia súprava, ktorá je dnes v prevádzke, váži takmer 850 ton. Pri hĺbkach menších ako 50 m sa súpravy budujú na morskom dne. Súpravy nachádzajúce sa ďalej od pobrežia podopierajú oceľové alebo betónové podpery. Poloponorená súprava môže pracovať vo vodách hlbokých až do 500 m. Najprv sa dopraví na more a potom sa pomocou kotiev na mieste upevní. Opreté a zdvihnuté súpravy sa používajú pri hĺbke vody menšej ako 100 m. Ich podpery sú zahĺbené do morského dna a súpravy sa pomaly dvíhajú nad hladinu. Vrtné lode sú pohyblivé vrtné súpravy, ktoré možno použiť v rozličných hĺbkach. V najväčších hĺbkach sa súpravy budujú na mohutných oceľových konštrukciách nazývaných plášť. Ropa prúdi cez ústia vrtov, ktoré sú vystrojené podmorským produkčným krížom – sústavou rozvetvených rúr a uzatváracích ventilov.
Ropné škvrny

Keď ropný tanker havaruje, alebo sa potopí, môže do mora uniknúť veľké množstvo ropy. Vytvorí sa škvrna, ktorú vietor a morské prúdy môžu unášať smerom k pobrežiu. Ropa zabíja morské vtáky, ktorým sa zlepí perie, ryby, ktoré sa otrávia pri prehltnutí vody s ropou. Ropné škvrny je potrebné hneď odstrániť, no niektoré látky, ktoré sa na odstraňovanie ropného znečistenia používajú, sú ešte nebezpečnejšie ako ropa. Keď sa ropa zapáli, stúpa z nej hustý dym znečisťujúci atmosféru. Z poškodeného ropného tankera uniká do mora obrovské množstvo ropy. Ropná škvrna sa ohraničí trámovými uzávermi tak, aby sa zabránilo jej šíreniu. Keď sa tanker Amoco cadiz v roku 1978 prelomil a vznietil pri pobreží Francúzska, spôsobil ropné znečistenie, ktoré bolo najhoršou katastrofou tohto druhu na svete. Celé územie Perzského zálivu bolo zasiahnuté mohutným ropným znečistením po vojne v roku 1991. Morské vtáctvo a najmä morské živočíchy boli ťažko postihnuté.

Ropa, (zemný olej, surová nafta) – prír. kvapalná živica, zložená prevažne z uhľovodíkov rozličnej viskozity (tekutej až veľmi viskóznej) a rozmanitej farby (svetložltá až čierna). Je jedným zo základných energetických zdrojov, jej význam ako priemyselnej suroviny stále vzrastá (petrochémia). Náleziská ropy sú rozložené nepravidelne po celom svete: na okrajoch vrásnení horských masívov (napr. Karpaty, Kaukaz, Atlas, Kordillery, Appalačské pohorie) al. v oblastiach kontinenálnych štítov (napr. Ruská tabuľa, Kanadský štít). Produkčne najvýznamnejšia je oblasť Blízkeho a Stredného východu (tu sa dnes ťaží asi 1/3 celosvetovej produkcie). Najväčší producenti ropy: Irán, Kuvajt, Saudská Arábia, Federácia arabských emirátov, Irak. Novou významnou ťažobnou oblasťou sa stáva Afrika, najmä Sahara a oblasť Guinejského zálivu (Nigéria). Na Ďalekom východe sú to najmä tradičné zdroje v Indonézii; ťažba sa rozvíja v Barme, Thajsku, Indii a Pakistane. Vzostupnú tendenciu má ťažba ropy v Číne. Druhou najvýznamnejšou produkčnou oblasťou je Severná Amerika, najmä USA. Zvyšuje sa ťažba v Kanade.Významným producentom je Karibská oblasť (Venezuela). Na Slovensku je to juhozápadná časť, ktorá je oproti spotrebe nepatrná, preto je úplne odkázaná na dovoz, prevažne z východu (Gbely, Brodské, Štefanov).

Ropa sa vyskytuje vo všetkých geol. útvaroch, od prvohôr až po štvrotohory. Je uložená pod nepriepustnými horninami spolu so zemným plynom a vodou. len výnimočne je ropa dnes uložená tam, kde vznikla. Ropa vplyvom zemných tlakov migruje. Táto skutočnosť sťažuje presné a definitívne zistenie pôvodu ropy, pretože sa v nej len ťažko nachádzajú pozostatky látok, z kt. pôvodne vznikla. Anorganická teória vzniku ropy vychádza z faktu, že rôzne uhľovodíky vznikajú rozkladom karbidov kovov vodou al. premenou metánu (o kt. sa predpokladá, že nie je org. pôvodu, ale prim. produktom reakcie uhlíka a vodíka pri chladnutí nebeských telies)

Organická teória vzniku ropy predpokladá, ža zákl. látkou ropy sú zvyšky organizmov (rastlinných a živočíšnych), kt. žili v moriach a po odumretí podľahli hnilobným procesom a bakteriálnej činnosti, čo nakoniec spolu s katalytickým účinkom hlín, rádioaktívneho žiarenia a vzrastaním tlaku vyvolalo vznik uhľovodíkov.

Ložiská ropy sa intenzívne vyhľadávajú najmodernejšími fyz., chem., geol., petrograf., biol. a inými metódami. V praxi sa uplatňujú dva spôsoby vŕtania: nárazový, pri kt. sa hornina rozsekáva tvrdým dlátom a potom sa lyžičkuje, ak. točivý (rotačný, príp. elektr.), pri kt. sa rozdrvená hornina kontinuálne vynaňáša vyplachovacou kvapalinou.

Vlastná ťažba ropy závisí od charakteru ložiska. Najvýhodnejšia je ťažba kontrolovaným tokom, keď v ložisku je, al. sa utvorí dostatočný tlak a ropa na povrch vyteká samovoľne. pracuje sa troma rozličnými spôsobmi, Pri volumetrickom spôsobe je tlak v ložisku vytvorený vlastným zemným plynom a s postupujúcou ťažbou klesá a zvyšuje sa vháňaním stlačeného plynu medzi vystužovacím a ťažným potrubím, al. sa ťažba uskutočnňuje čerpaním. V prvom prípade prejde do plynovej vrstvy, časť sa rozpustí v rope a zníži jej viskozitu, čím sa uľahčí prítok ropy k sonde, a tretia časť sa vracia ťažným potrubím a strháva so sebou ropu (air-lift). Druhý používaný spôsob je hydraulický, keď sa do ložiska vháňa voda osobitným potrubím, takže ropná vrstva je pod artézskym tlakom vody; ťažba je rovnomerná aý do okamihu, keď hladina vody stúpne k ťažobnej sonde. Potom treba pokračovať z vyšších horizontov. tretí spôsob je kapilárny, kt. sa používa v ložiskách s málo priepustnými horninami, kde je nízky tlak. Prítok ropy k ťažnej sonde sa riadi kapiláronymi silami medzi ropou a horninou. Obyčajne sa zvyšuje aj priepustnosť hornín, napr. odstrelom výbušniny v sonde (torpédovanie vrtov), al. sa vháňa do ložiska HCl, ak sú horniny prestúpené vápencom, resp. dolomitom (kyselinovanie sond). Ak tak ložisko klesne, treba ťažiť ropu čerpaním (hlbinné čerpadlá s dutým priestorom, poháňaným zhora kývavým pohybom kozlíka). Veľmi zriedka sa ťaží ropa šachtami. Špeciálny prípadom je získavanie ropy z ropných pieskov (Kanada).