Ropa a zemný plyn v Arábii

Ropa a zemný plyn v Arábii
Úvod
Najprv je potrebné povedat, co to vlastne ropa a zemný plyn sú. Ropa, je to komplex
uhlovodíkov ( alifatických , alicyklických a aromatických ), v ktorom sú rozpustené
pevné a plynné uhlovodíky. Obsahuje : 82,2-87,1% uhlíku , 11,7- 14,7% vodíku ,
0,1-5,4% síry , 0,1-1,5% dusíku a 0,1-4,5% kyslíku. Zemný plyn je komplex plynných
uhlovodíkov najmä metánu a etánu. Overené zásoby ropy predstavujú asi 135 mld.
Ton a overené zásoby zemného plynu sú 148 biliónov metrov kubických .
Kde je ropy najviac
Ložiská ropy a zemného plynu sú rozmiestnené znacne nerovnomerne, no každý z nás
vie, že jedny z najväcších ložísk ropy sa nachádzajú na Blízkom východe. Tento región
obsahuje Sýriu, Irak, Irán, Sinajský polostrov a Arabský polostrov. Je to práve
Arabský polostrov , ktorý je na túto surovinu najbohatší. Ved posúdte sami - nachádza
sa tu približne 61900 mil. ton ropy (r.1998) , co v celosvetovom meradle predstavuje
asi 46% celosvetových overených zásob. K rope však patrí aj zemný plyn, no toho je tu
podla odhadov asi „len“ 17% svetových zásob. Nie je teda náhoda , že práve tu sa
nachádzajú aj 4 najväcšie svetové ložiská tohto cierneho zlata. Najväcším je ložisko
Ghavár v Saudskej Arábii s asi 15 000 mil. ton ropy - 11% svetových zásob. V poradí
druhým je ložisko Kuvajtský Burghán. Medzi obrie ložiská patria aj Dammán a Churajs
v Saudskej Arábii, Murbán v SAE Duchán v Katare a Fahút v Ománe. Najbohatšou
krajinou na ropu a zemný plyn je Saudská Arábia , na území ktorej sa nachádza asi
26% svetových zásob ropy. Tažba ropy má však aj v tejto krajine obmedzenia v
množstve, ktoré každý rok urcuje OPEC (Organizácia krajín vyvážajúcich ropu) , ktorej
clenom sú všetky krajiny Arabského polostrovu. Geologické prostredie Arábie
Hlboko pod povrchom sú velké objemy ílovcov a vápencov bohatých na organické
hmoty, ktoré boli polotovarom na vznik ropy a plynu. Tieto sedimenty sa usadzovali
rýchlostou 5-10cm za 1000 rokov, co umožnilo uchovanie organických látok, ktoré
nemohli zoxidovat. Tak isto tu boli vhodné nádržné horniny - ide najmä o pórovité a
priepustné vápence a pieskovce, do ktorých sa ropa mohla ukladat. A nakoniec tu boli
aj vrstvy izolátorov, ktoré rope a plynu nedovolovali unikat.
Ropa - surovina 20-tého storocia
O tom, že ropa je surovinou 20.teho storocia svedcí aj jej objavenie v Arábii ku
ktorému došlo až v roku 1939 ( išlo o objavenie ložiska Burhán ). Dalšie prelomové
roky v tažbe ropy v tomto regióne boli roky 70.te - vtedy sa zistené zásoby na
Arabskom polostrove zdvojnásobili, roky 1983-6 - prieskumy z obáv o poklese zásob
ropy pri ktorých sa robili až 5 km hlboké vrty na starých ložiskách odhalujúce nové
zásoby a tak isto boli objavené nové ložiská. Dnes sa však stále viac nahrádza do
nedávna podradným zemným plynom a jej overené zásoby stále rastú a preto sa
nemusíme bát jej skorého vytaženia. Ropa a jej vplyv na prostredie
Ropa nám však okrem množstva kladov prináša aj zápory - najvýraznejším je
znecistenie. Ropa v podobe výfukových plynov predstavuje jedno z najvážnejších
ohrození ovzdušia. Množstvo 1000 litrov benzínu v spalovacích motoroch môže
vyprodukovat - 290 kg CO , 33 kg nespálených uhlovodíkov , 11 kg NO2 , a 1 kg SO2.
Oxid uholnatý CO je plyn velmi jedovatý , ktorý sa môže nahromadit v uliciach s hustou
dopravou a malým pohybom vzduchu kde ohrozuje najmä osoby, ktoré sa v týchto
miestach dlhšie zdržiavajú napr. dopravní policajti a iní. Iným prostredím, ktoré trpí
znecistením ropou je svetový oceán. Tu je ropa najväcším znecistovatelom. Z tankerov
pri jej transporte rocne unikne až 3 mil. ton , sú tu aj nie ojedinelé havárie ropných
tankerov ( pri havárii tankeru Torrey-Canyon uniklo 118 tisíc ton ropy) , a taktiež
nemožno zabudnút na ropné vrty do morského dna pri ktorých môže dôjst k úniku ropy
( vrt u Santa Barbary takto znecistil 8 mil. litrami ropy velkú cast kalifornského
pobrežia). Ropné škvrny plávajúce na hladine morí sa dostávajú k pobrežiam a tu
narúšajú ekosystém - faunu aj flóru. Hynú tisíce morských vtákov , najmä tie, co
plávajú alebo sa do vody ponárajú. Ich perie nasiakne ropou - teda je im chladno a
nemôžu lietat, iba sa potácajú po pobreží - strata 250000 tucniakov na Novej Zemi v
Antarktíde behom dvoch rokov. Iným špecifickým prípadom znecistenia prostredia
ropou je prípad vojny v Perzskom zálive. Tu iracké vojsko zapálilo asi 700 ropných
vrtov a studní, pri com zhoreli milióny ton ropy a zemného plynu. Dalšie milióny ton
ropy unikli do púšte a do Perzského zálivu. Pri sanáciách pomohol clovek aj príroda no
mnohé následky sú badatelné do dnes. V púšti sa vytvorilo 249 ropných jazier o
celkovej ploche 300km2. Pre životné prostredie púšte to má katastrofálne následky.
Najvýraznejšie je tu znecistenie asfaltom - asi 100 km2. Podobne to bolo s ropou, ktorá
unikla do oceánu.
O jej cast sa postarali „ropožravé“ baktérie, no väcšina sa usadila v sedimentoch okolo
pobrežia - najmä asfalt. Ako je vidiet, následky sú obrovské ( aj ked nedosiahli
najhoršie predpovede ). A co na záver ?
Ako sme zistili, ropa cloveku v mnohom pomáha, ale nesprávne narábanie s nou
zaprícinuje ekologické katastrofy, ktorých odstranovanie trvá desiatky rokov a škody,
ktoré v súvislosti s nimi vznikajú sú nevycíslitelné, pretože dochádza k likvidácii
niektorých druhov fauny a flóry.
Tu sa teda naskytá otázka, ci objav nového ropného ložiska je dôvod na oslavu, alebo
na smútok. Ved poznáme mnoho bezpecnejších zdrojov energie. Je teda len na nás,
ludoch, ci sa ropa do našich dejín zapíše ako náš pomocník, alebo nepriatel. .