Rómovia

Rómovia
Z Indie do Európy
Rómovia pochádzajú zo severnej Indie, kde patrili k chudobnej vrstve (v kaste šudrov
mali status párijov) a živili sa najmä kovácstvom, spracovaním kože, dreva, predajom
a chovom koní, hudbou a tancom. Vedci sa domnievajú, že v Indii patrili ku skupine
Dómov, ktorí tam žijú dodnes, predovšetkým v oblasti Radžasthánu. Indiu zacali
opúštat niekedy medzi rokmi 800 – 950 n. l. Odtial smerovali na západ do Európy, kam
dorazili niekedy po roku 1100.
Nie je celkom jasné, co spôsobilo tisíce kilometrov dlhý exodus trvajúci tolko rokov.
Podla jednej teórie opustili prví Dómovia Indiu ako zajatci a vlna vojen na Strednom
východe ich potom unášala stále dalej na západ. Iná teória hovorí, že radžasthánsky
hovoriaca kavaléria Rádžputov a ich peší sprievod z kasty šudrov, prišli v 10. stor. do
Iránu a vrátit sa spät do Indie sa im už nepodarilo. V cudzej krajine boli izolovanou
skupinou, preto zostali pospolití. Konkrétne dôkazy, ktoré by to potvrdili, však,
bohužial, chýbajú.
Neexistujú doklady o tom, preco migrácia smerovala z Iránu do Arménska. Príciny
odchodu z Arménska do západnej Byzantskej ríše sú jasnejšie: invázia Seldžukov z
východu. Prvú písomnú zmienku o prítomnosti Rómov v Byzancii možno nájst v
gruzínskom hagiografickom texte, napísanom v kláštore v Iberone na hore Athos okolo
roku 1068. V texte sa môžeme docítat, že cisára Konštantína Monomacha, sídliaceho v
Carihrade, sužovala divoká zver. Preto si na pomoc povolal Samaritánov, potomkov
Šimona Mága, prezývaných tiež Adsinkani, ktorí zver pomocou zacarovaných kusov
mäsa usmrtili. Pomenovanie Adsinkani je gruzínskym prepisom gréckeho Atsínganoi
alebo Atzínganoi, co je oznacenie pre Cigánov, ktoré sa používalo v Grécku.
Rómovia tvorili v Byzancii utlacovanú kastu, co bolo ciastocne spôsobené tým, že v
krestanskej ríši boli považovaní za moslimov a neskôr, ked územie ovládli Osmani, zase
za krestanov. Niektorí boli zamienaní s clenmi heretickej sekty athinganoi (odtial
neskoršie názvy ako Cigán, Zigeuner, Tsigane atd.). Vzhladom na svoje spolocenské
postavenie mali zakázaný vstup do kostola, nesmeli uzatvárat manželstvo s bielymi a
mohli vykonávat len niektoré zamestnania.
SÚCASNOST
Po novembri 1989 sa v živote Rómov mnohé zmenilo: vznikla prvá politická strana
(Rómska obcianska iniciatíva), vo volebnom období 1990 – 1992 mali Rómovia svojich
zástupcov i vo federálnom i národnom parlamente. Zacali vychádzat rómske periodiká,
pôvodné diela rómskych literátov, v roku 1991 vzniklo profesionálne rómske divadlo
Romathan.Ponovembrové zmeny majú pre život Rómov aj iný rozmer: je ním vysoká
nezamestnanost, strata sociálnych istôt, v chudobných rómskych osadách vzrastá
bieda, s pocitom beznádeje a neschopnosti riešit vlastné existencné problémy narastá
alkoholizmus, kriminalita, vyhrocujú sa vztahy medzi Rómmi a majoritným
obyvatelstvom.
Rómovia ako menšina
Vláda Slovenskej republiky prijala 9. apríla 1991 Zásady prístupu k Rómom, cím ich
zrovnoprávnila s ostatnými etnickými minoritami žijúcimi v Slovenskej republike a
zarucila im podporu v rozvoji vlastnej kultúry, v oblasti školstva a vzdelávania. V
súcasnosti sú Rómovia druhou najpocetnejšou menšinou na Slovensku. V roku 1991 sa
k rómskej menšine prihlásilo 75 802 obyvatelov, v roku 2001 sa prihlásilo 89 920
obyvatelov. Odhady skutocného poctu Rómov na Slovensku sa rôznia, pravdepodobne
ich na našom území žije okolo 400 000. Najvýznamnejším faktorom neprihlásenia sa k
svojej národnosti je podla expertov kríza rómskej národnej a etnickej identity,
spôsobená rokmi asimilácie a vnímanie rómstva ako pecate menejcennosti.
Vztah majoritnej populácie k Rómom
Odlišná kultúra rómskej menšiny a celkový spôsob života Rómov sú majoritnou
populáciou vnímané negatívne a prevláda u nej názor, že znacná cast Rómov sa nechce
alebo nevie adaptovat na spolocenské normy. Po roku 1989 mnohí Rómovia prišli o
zamestnanie. Prejavilo sa to narastaním chudoby v rómskych osadách i zhoršením
vztahov medzi rómskymi a nerómskymi spoluobcanmi.Vnímanie odlišnosti Rómov vedie
ku vzniku sociálneho dištancu majoritnej populácie k Rómom. Výskumy vypovedajú, že
sociálny dištanc je na Slovensku rozšírený s rovnakou intenzitou vo všetkých vrstvách
obyvatelstva bez ohladu na vek, pohlavie, vzdelanie, národnost, politické preferencie,
velkost sídla, pricom jej miera je ustálená a prakticky sa nemení v case. Znacná cast
majoritnej populácie chápe prítomnost Rómov na Slovensku ako prítaž. Vztah a postoje
majoritnej populácie k Rómom sú dlhodobo výrazne horšie než vztahy k iným skupinám
obyvatelstva.
Chudoba Rómov, nezamestnanost
Väcšina Rómov patrí z hladiska socio-profesijného statusu do kategórie
nekvalifikovaných robotníkov, s cím súvisí ich velké zastúpenie medzi nízko príjmovými
skupinami obyvatelstva Slovenska. Hlavným faktorom „novej chudoby“ nie je pocet
detí, ale nízky stupen vzdelania spojený s odbormi, ktoré zanikajú. Hlbka a rozsah
chudoby Rómov je predovšetkým dôsledkom miery, stupna ich dezintegrácie (separácie
až segregácie).V prípadoch niektorých rómskych osád je až stopercentná
nezamestnanost, najmä v tzv. marginalizovaných oblastiach (vysoká miera dlhodobej
nezamestnanosti, sociálnej odkázanosti; chudoba aj u majoritnej populácie) –
hranicných oblastiach severného, východného a južného Slovenska.Presné štatistiky
rómskej nezamestnanosti neexistujú, pocet nezamestnaných Rómov na Slovensku však
systematicky rastie a práve Rómovia tvoria výraznú väcšinu dlhodobo
nezamestnaných.Velmi pozitívne sú hodnotenie verejnoprospešné práce, vdaka ktorým
si – okrem zníženia nezamestnanosti Rómov a vytvorenia pozitívnych vzorov – dovtedy
nezamestnaní Rómovia zacali opätovne vytvárat pracovné návyky.
Kriminalita
Štatisticky sa Rómovia podielajú na kriminalite významne vyššou mierou než príslušníci
majoritnej populácie. Celkový podiel Rómov na kriminalite je pomerne vysoký – v roku
1989 to bolo 21,5 %, v roku 1991 už 29%. Od roku 1993 sa podiel Rómov na celkovej
kriminalite zacal znižovat, v roku 2000 klesol na hranicu 18%.Na vysokú mieru ich
kriminality vplývajú majetkové pomery Rómov, vysoká nezamestnanost, nízka úroven
právneho vedomia a nízka úcinnost trestov. K tomu sa pridala závislost od drog,
hracích automatov.
Vzdelávanie, zamestnanie
Povinná školská dochádzka nemusí vždy znamenat kvalitu. V prípade vzdelávania
rómskych detí z donútenia môže pôsobit retardacne. Je treba volit také metódy, aby
tieto deti chodili do školy s radostou - tak, ako ich rovesníci, napríklad deti kocovných
Rómov vo Francúzsku. Rómovia nemôžu byt len objektom, musia sami spolupracovat.
Na vyucovanie rómskeho jazyka ako materinského bola vypracovaná v roku 1994
koncepcia vyucovania rómskeho jazyka a literatúry na základných a stredných školách.
Nadväzne na nu vznikli ucebné osnovy rómskeho jazyka a literatúry pre 1. a 2. stupen
základnej školy.
Z iniciatívy ucitelov konzervatória v Košiciach v školskom roku 1992/93 bola otvorená
stredná umelecká škola, na ktorej sa vyucuje aj rómsky jazyk a literatúra ako povinný
predmet. Potrebu osobitnej prípravy pre rómske spolocenstvo dokumentuje aj
zavedenie vysokoškolského bakalárskeho 3-rocného štúdia ucitelstvo a
vychovávatelstvo pre prácu s detmi zo znevýhodneného výchovného a sociálneho
prostredia, ktoré zriadila Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre na svojom pracovisku v
Spišskej Novej Vsi.
Rómske deti zo separovaných a segregovaných osídlení sú hendikepované trikrát:
prvý raz pri nástupe na ZŠ, druhý raz pri prijímacích pohovoroch na stredné školy. Ak
sa rozhodnú pre strednú školu, tak predovšetkým na ucnovských školách, pri výbere
ktorých je urcujúca dostupnost (vzdialenost od bydliska) a tu sú obmedzené výberom
tretíkrát. Ocitajú sa však v pasci nezamestnaného absolventa ucnovskej školy, ktorý
nemá šancu nájst si zamestnanie v blízkosti svojho bydliska.Ak ukoncia vzdelanie,
vracajú sa do pôvodného prostredia, kde reprodukujú vzory správania sa svojich
rodicov. Padajú do sociálnej záchrannej siete a túto situáciu mladá generácia zacína
vnímat a chápat ako normalitu.
Zdravotný stav
Dôraz na individuálnu zodpovednost za zdravie (zrušenie povinných zdravotných
prevencií) sa prejavuje v zhoršenom zdravotnom stave rómskej populácie. Zlá
socio-ekonomická situácia a s nou súvisiace nevyhovujúce podmienky v mieste bydliska
sú prícinou prudko sa zhoršujúceho zdravotného stavu Rómov. Po roku 1989 sa prudko
zvýšil pocet ochorení horných dýchacích ciest, v niektorých osadách sa zacala šírit
tuberkulóza. Rozšírené sú kožné a pohlavné choroby, castý je výskyt úrazov.So
sociálne znevýhodneným prostredím súvisí aj vysoký podiel mentálnej retardácie.
Diskriminácia, rasizmus
Rómovia sú na Slovensku castými obetami rôznych foriem diskriminácie. Rozšírená je
latentná forma rasizmu a ovplyvnuje každodenný život Rómov – stretávajú sa s nou v
styku s úradmi štátnej správy a samosprávy, v dopravných prostriedkoch, v
reštauracných a zdravotníckych zariadeniach, pri nástupe do zamestnania ci ako
spotrebitelia. Rómovia sú tiež diskriminovaní v reštauracných zariadeniach a v službách
celkovo. Inou formou diskriminácie je represívne konanie polície voci Rómom – mnohí
sa stažujú, že polícia k nim pristupuje inak ako k ostatným obcanom. Organizácie
pôsobiace v oblasti ludských práv opakovane poukazujú na brutalitu polície vo vztahu k
Rómom.
Obetami rasovo motivovaného násilia sa Rómovia stávajú castejšie ako príslušníci
iných menšín. Podla údajov Policajného zboru SR bol najcastejšie obetou Róm, najviac
útocníkov z objasnených prípadov boli prívrženci hnutia skinheads, vyše polovica
útocníkov nebola plnoletá.Prejavom rasizmu sa nevyhýbajú ani niektorí politickí
predstavitelia, dokonca s cielom zvyšovat si popularitu medzi volicmi.
Migrácia Rómov
Rómovia casto vidia riešenie svojej situácii v odchode do krajiny, kde by dostávali
vyššie sociálne dávky. Kolektívny odchod (odchod celých rodín z urcitých oblastí) však
vyvoláva a znásobuje v spolocnosti existujúce napätie – majoritná populácia je za tento
„odchod“ trestaná zavedením vízovej povinnosti v jednotlivých krajinách (ktoré sa
prijatiu Rómov bránia).Neustávajúca migrácia Rómov v priebehu rokov 2000 a 2001
postupne menila aj postoje obyvatelov krajín EÚ k Rómom. Kým v minulosti boli pre
obyvatelov Belgicka najmenej želanými susedmi drogovo závislí ludia, v súcasnosti sú
to Rómovia.
SPÔSOB ŽIVOTA, TRADÍCIE
Cigáni? Rómovia? Každé etnikum má svoje pomenovanie – etnonym. Etnológia
rozoznáva dva typy etnonymov: endoetnonym – pomenovanie, ktorým príslušníci
daného etnika oznacujú samých seba a exoetnonym – ktorým oznacujú príslušníkov
iných etník.JazykK odhaleniu pôvodu Rómov prispel kalvínsky knaz Štefan Váli, ktorý
študoval v 18. storocí v Holandskom Leydene. Tento knaz sa tam spriatelil s tromi
indickými študentmi, ktorí pochádzali z indickej oblasti Malabar. Ich jazyk mu nápadne
pripomínal jazyk Rómov zo svojho rodiska, preto si zapísal od týchto študentov vyše
1000 slov aj s ich významom. Ked sa vrátil domov, (pôsobil v obci Almás pri Komárne)
precítal indické slová miestnym Rómom, títo mu väcšinu slov vedeli vysvetlit a správne
preložit. Táto správa podnietila mnohých jazykovedcov, ktorí na základe skúmania
rómskeho jazyka a porovnávania s vývojom indických jazykov zistili, že predkovia
Rómov pochádzajú naozaj z Indie.
Jazyky všetkých Rómov patria do skupiny indických jazykov ako i hindština,
bengálština a dalšie. Tieto jazyky sú súcastou velkej skupiny indoeurópskych, do
ktorých patria okrem iných i slovanské jazyky, germánske, románske, baltské i iránske
jazyky. Príbuznost Rómov s ostatnými európskymi národmi nie je žiadnou špekuláciou,
pretože tieto národy prišli zo spolocnej pravlasti Indoeurópanov, o ktorej sa presne
nevie, kde sa nachádzala.Rómsky jazyk sa udržal a rozvíjal aj v osadách na našom
území. Bol základným dorozumievacím prostriedkom v osadách izolovaných od
slovenských obcí, preto sa tu zachoval pomerne archaický a bohatý dialekt rómciny i
bohatá ústna slovesná kultúra.
Rómcina mala donedávna len hovorenú formu, slúžila ako komunikacný prostriedok
výhradne v rámci rómskej komunity. Ku kodifikácii na Slovensku došlo v roku 1971,
ked bola prijatá záväzná písomná forma slovenského dialektu rómciny. Podla odhadov
odborníkov takmer 70 percent Rómov na Slovensku používa tento jazyk ako svoj
materinský jazyk.
Zvyky
Rómovia v minulosti žili (a v mnohých prípadoch ešte stále žijú) v osobitných sídelných
jednotkách – osadách, ktoré sa vytvárali takmer pri každej obci. Bývajú v domcekoch z
dreva alebo nepálených tehál s velmi skromným vybavením, casto tu chýba pitná voda,
kanalizácia i elektrina. Pocetné rodiny boli v rámci programu likvidovania rómskych
osád prevezené do mestských panelových bytov. V lete sa život v osade odohráva
väcšinou vonku. Varia na sporákoch, ktoré vyniesli pred dom, vonku jedia, perú,
poriadajú oslavy, zábavy.
Na cele spolocenstva olašských Rómov stojí vajda (mujalo), ktorý disponuje velkou
rozhodovacou mocou. V minulosti jeho postavenie prezentovali aj vesta so striebornými
gombíkmi, zlatá retiazka, palica s magickými symbolmi, prípadne strieborný pohár, z
ktorého okrem neho smeli pit iba muži. V prostredí starousadlých Rómov býval na cele
všeobecne vážený a rešpektovaný muž – chibalo, ktorý bdel nad dodržiavaním etických
noriem, poriadku, casto býval aj obradníkom, ktorý uzatváral manželstvá, lúcil sa pri
pohreboch a pod. S rozpadom spolocenských väzieb v posledných desatrociach jeho
autorita upadá.
Rozdelenie, remeslá
Všetkých Rómov na Slovensku môžeme rozdelit: starousadlí Rómovia na našom území
(žijú usadlým spôsobom aspon tristo rokov) sa odlišujú podla majoritného jazykového
prostredia na: slovacike Roma (slovenskí Rómovia) a ungike Roma (madarskí
Rómovia). Tí, ktorí u nás do roku 1959 kocovali, prišli na naše územie v 19. storocí z
rumunského Valašska, sa sami nazývajú vlašike Roma (v slovencine sa ustálil tvar
olašskí Rómovia).
Základnou formou obživy starousadlých Rómov bola príležitostná práca u rolníkov.
Najvýznamnejším remeslom bolo kovácstvo, vyrábali klince, podkovy, retaze, motyky,
rôzne kovania. Dnes sa tomu venuje už len niekolko Rómov, zameriavajú sa na výrobu
umeleckých kovaní, mreží, svietnikov a pod. K dalším remeslám patrila výroba metiel,
dreveného uhlia, košov, tehál z nepálenej hliny. Vyrobený tovar chodili ponúkat
podomovým obchodom, vymienali ho zväcša za potraviny alebo oblecenie.
Významným zdrojom obživy starousadlých Rómov bolo hudobníctvo: v prostredí
rómskych slácikových hudieb vyrástlo viacero vynikajúcich interpretov, ktorí úcinkovali
na šlachtických i královských dvoroch. Na prelome 19. a 20. storocia hudobníci vytvorili
špeciálnu sociálnu vrstvu mestských kaviarenských hudobníkov. Väcšina Rómov, ktorí
po roku 1989 nestratili zamestnanie, pracuje v súcasnosti v nekvalifikovaných
robotníckych profesiách, v stavebníctve, pri tažbe dreva, na železnici, pri výkopových
prácach, prípadne pri ociste miest.
Olašskí Rómovia sa odlišujú antropologicky svetlejšou pletou, oblubujú pestré farby
odevov a zlaté šperky. Živili sa väcšinou priekupníctvom koní, kovácstvom, výrobou
korýt a kotlíkov. Do pätdesiatych rokov 20. storocia patrili medzi sociálne najslabšie
vrstvy obyvatelstva, dnes vdaka obchodovaniu a priekupníctvu patria medzi
najbohatšie vrstvy Rómov.Bývajú najmä v mestách a bohatších obciach na južnom
Slovensku.Kontakty medzi starousadlými a olašskými Rómami sú minimálne.
Rodina
Základom spolocenstva nadalej zostáva rodina, v ktorej rozhodovacie právo má
väcšinou muž, zabezpecenie chodu domácnosti však prenecháva svojej žene.Aby si
mladí ludia mohli založit rodinu, musia uskutocnit pytacky. Za prítomnosti svojich
rodicov a dalších svedkov si slúbia vernost. Prekrížia si ruky a vypijú si vzájomne obsah
partnerovho pohárika a pobozkajú sa. Od tejto chvíle sú rómskym spolocenstvom
považovaní za manželov. Obciansky alebo cirkevný sobáš uzatvárajú až po niekolkých
rokoch, ked už majú jedno-dve deti. V súcasnosti sa pytacky chápu ako zásnuby,
neoprávnujúce mladých k spolužitiu.
V rómskych rodinách si ako prvorodené dieta želajú väcšinou chlapca. Telesné vady
novonarodeného dietata sa kládli za vinu matke, pretože tehotná žena bola vystavená
mnohým obmedzeniam: nesmela sa pozerat na telesne postihnutých ludí, na neznáme
zvieratá (najmä plazy), ani na mrtveho, pretože dieta by mohlo mat ich podobu. Až do
krstu je novorodenec vystavený pôsobeniu zlej sily – strigy, ktorá sa ho pokúša
vymenit za škaredé dieta. Na ochranu pred touto výmenou kladú dodnes rómske
mamicky na východnom Slovensku do postielky pod perinu dietata rôzne ochranné
predmety. Proti urieknutiu uväzujú detom na zápästie cervenú stužku, dieta, ktoré
niekto uriekol umývajú špeciálne pripravenou uhlíkovou vodou.
Rómske deti velmi nerady odchádzajú od rodicov a to aj v dospelosti, ked si založia
vlastné rodiny. Vo všeobecnosti možno povedat, že rómska rodina i v súcasnosti
reprezentuje tradicný typ viacgeneracnej rodiny.
Zaciatkom 20. storocia nebolo zriedkavé, že žena porodila desat až dvanást detí, s
rastom životnej úrovne prirodzene klesá pocet detí v rodine. V súcasnosti majú
zaostalejšie rómske rodiny 5–6 detí, vyspelejšie 3- 4 deti, klesá aj pocet detí
narodených pred sobášom rodicov. Vážnym problémom ostáva nízky vek prvorodiciek.
Náboženstvo
Náboženským vyznaním sa väcšina Rómov hlási k rímskym katolíkom. Ich skutocná
viera je však zaujímavou symbiózou krestanskej ideológie, vlastných poverových
predstáv (ktorých korene možno predpokladat ešte v Indii) a obycajných úkonov –
prejavov ludovej viery, ktoré prevzali od majoritného obyvatelstva, v prostredí ktorého
niekolko storocí žili a prispôsobili ho vlastným potrebám.
Obycaje pri úmrtí
Velká pozornost sa venuje obycajam pri úmrtí cloveka. Rómovia veria, že pre
zomierajúceho si prichádza niekto zo zosnulých príbuzných a odvádza ho na druhý
svet. Do truhly sa vkladajú odevy zosnulého, jeho osobné predmety, vrátane tých
hodnotnejších: prstene, náušnice, hodinky, husle, gitaru, fajku, cigarety, flašticku s
alkoholom, karty, prípadne modlitebnú knižku a ruženec. Od chvíle skonu až do
pohrebu pri nom bdejú: hrajú karty, rozprávajú príhody zo života zosnulého,
starodávne rozprávky; nesmie sa spievat, tancovat ani štrngat pohármi. Ak nieco
zabudli dat do truhly, na druhý den to zanesú na cintorín a vložia do hrobu.
________________________________________ __________________________
Zdroje: