romovia a rasizmus

Rómske komunity
Totiž nevyhnutne museli dráždiť štátotvornú stranu tým, že sa bez nej pokojne zaobišli. Azda práve preto v päťdesiatych rokoch zohrali svoju úlohu boľševické buldozéry. Rómov v záujme rýchlej asimilácie rozprášili po mnohých mestách, kde sa logicky, kvôli ich tradičnému spôsobu života, stali obťažujúcim prvkom. Kúrili parketami, priživovali sa na podporách, ktoré im štát vnucoval. Mnohí z nich prvý krát videli vodovodný kohútik, vzácnosťou nebol strach z hrmotu splachovača. Rómov jednoducho štát hodil do vôd, v ktorých nevedeli plávať.
Nemáme ich radi. A čo ďalej?
Na Slovensku má až 86 percent obyvateľov na Rómov nepriaznivý názor. Hlavnými príčinami sú vysoké percentá nezamestnanosti, nízka vzdelanostná úroveň a narastajúca kriminalita z radov Rómov. Čiastočne by mohlo pomôcť zníženie nezamestnanosti. Tí, ktorí by boli ochotní robiť, tí prácu nedostanú. A čo s tými, ktorí pracovať nechcú? Dnešný „demokratický systém“ sa končí pri rôznych sociálnych podporách Rómov (z našich daní), ktoré problém ešte viac komplikujú.
Ucelený systém nového pohľadu na vzdelávanie Rómov zohľadňujúci špecifiká etnika, pracovné príležitosti a znižovanie percenta nezamestnanosti jednoducho na Slovensku neexistuje. Aj to je dôvod, prečo stojí tento problém už niekoľko rokov prakticky na mieste a dáva priestor rôznym militantným skupinám, predovšetkým skínom, aby ho začali riešiť. Svojsky a veľmi nebezpečne.

Všetko to začalo pred niekoľkými rokmi v Žiari nad Hronom, keď skupinka mladíkov, vraj členov hnutia Skinheads, spôsobilo Rómovi Máriovi Goralovi popáleniny, kvôli ktorým skonal. Od vtedy narastalo napätie medzi Rómmi a bielymi – najmä skínmi.Toto napätie ešte vzrástlo po vražednom útoku Róma na vojaka základnej služby Jaroslava Bahnu (vraj skína) v Prievidzi.

„Chceme biele Slovensko. S Cigánmi do plynu.“ Takéto a im podobné vety sa veľmi často vyskytujú na stenách budov, okolo ktorých každodenne prechádza množstvo ľudí.