Romantizmus

Romantizmus je umelecký smer, určujúca je ideovo estetická koncep­cia v 1. polo­vici 19. storočia. Vznikol vo Francúzsku ako reakcia proti suchému a triezvemu klasicizmu. Charakteristikou romantizmu je predovšetkým vyzdvihovanie ľudského citu, cítenia s prírodou. Pretože zvýšený citový život sa pripisoval ako charakteristická vlastnosť. Zasiahol výtvarné umenie(E, Delacroix, F. Goya a i.) a predovšetkým hudbu (F. Schubert, R. Schumann, F. Chopin, F. Liszt, H. Berlioz a i.). Romantizmus bol v podstate reakciou na strohý racionalizmus a na sociálno politické zmeny Francúzskou re­volúciou. Proti konvenciám racionalistického kla­sicizmu postavil dôraz na vypätý subjektivizmus tvorivého indivídua, na pretvá­ra­júcu silu jeho vôle interpretovať v univerzálnych polohách impulzy vychádza­júce z racionálnych zdrojov citu a fantázie. Odklon od an­tických ideálov klasi­cizmu aktivoval v romantizme sklony k zovšeobecneniu individuality, ktorá sa po­nímala ako súčasť prí­rodného diania. Vedúca úloha tzv. filozofie prírody oživila v romantizme iracionálne zretele, cit pre bizarný historizmus a subjektívny vý­klad konfliktných protirečení skutočnosti (tzv. výnimočné charaktery vo výnimoč­ných okolnostiach). Vzhľadom na konkrétnu situáciu či širších, národných celkov, v romantizme sa v rovnakej miere uplatňoval tak aktívno-progresívny, ako aj pa­sívno-rekreačný zreteľ. Termín sa neskôr interpretoval vo viace­rých významoch ako svetonázor, programové hnutie, smer, štýl a metóda umeleckej tvorby. Preto zahŕňa celý komplex ideových a estetických príznakov rozličných oblastí spolo­čenského, politic­kého filozofického, umeleckého a kultúrneho života, ale zasia­hol aj výtvarné umenie a najmä hudbu.

Maliarstvo

Prvým maliarom – romantikom bol Pierre Proudhon, ktorý v tvorbe uplatnil maliarsky šerosvit. Farba mala u neho už dôležitú úlohu. Najlepší jeho obraz je Spravodlivosť a pomsta prenasledujú zločin. Ďalším bol Theodore Gérigault, nazývaný tiež otcom romantických maliarov. Jeho obrazy Plť medúzy a Dostihy v Epsone sa vyznačujú dramatickosťou scény, ktorú zdôrazňuje tieň a farba. Najväčšou osobnosťou romantizmu bol maliar Eugéne Delacroix, ktorý vytvoril veľa obrazov, patriacich medzi svetové diela. Farba znamenala u neho mocný výrazový prostriedok. Prvý poznal tri základné komplemen­tárne farby. Jeho najznámejšie diela sú Danteho čln, Vraždenie na ostrove Chiu a Alžírske ženy. Jeho najvýznamnejším dielom je sloboda vedie ľud.

Romantizmus vo výtvarnom umení sa v najčistejšej podobe manifestoval v maliarstve. Vo Francúzsku sú jeho najvýznamnejšími predstaviteľmi T. Géricault, J. Gros. Ich diela charakterizuje revolučný obsah, akcentovanie maliarskych prvkov, kontrastov svetla a tieňa, vyhrocovanie dramatickosti, vyhľadávanie historických a exotických tém. V anglickom maliarstve vyrastá z romantizmu symbolizmus W. Blakea a hnutie predstaviteľov. V Anglicku z romantických maliarov vynikol John Constable, známy ako krajinár – zakladateľ krajinárskeho realizmu.

Nemecký romantizmus nadobudol dvojakú tvárnosť. Zatiaľ čo v dielach M. V. Schwinda, P. O. Rungeho a i. pripravili pôdu meštiackeho realizmu a v diele C. D. Fridricha sa ozýva mystizmus a národný mesianizmus, umenie nazarénov motivuje stupňované náboženské zanietenie. V slovenskom maliarstve podobne ako v Čechách sa romantizmus ohlasuje s určitým oneskorením, nemá štýlovo čistú podobu, často sa spája s inými umeleckými názormi a formami. Ruský romantizmus inšpiroval časť portrétnej tvorby j. Rombauera, exotizmus a a regionálny patriotizmus sa ozvali v diele J. Czauczika. Klasický romantizmus je neskorá krajinkárska tvorba J.J. Mullera a časť tvorby K. Marka st. U príslušníkov štúrovskej výtvarnej generácie sa idey romantizmu spájali s ideami národného obrodenia a národného mesianizmu. Uvedomelý vlastenecký pátos je príznačný pre portréty J. B. Klemensa a pre časť portrétnej tvorby P. M. Bohúňa.

Sochárstvo

V slovenskom sochárstve sa romantizmus prejavil ojedinele, skôr v obsahu čerpajúcom z histórie ako vo forme (J. B. Klemens: Hlava Jána Žišku). Predstaviteľom svetového sochárstva bol predovšetkým Louis Barye, ktorý sa špecializoval na sochy zvierat. Jeho žiak bol Jean Baptiste Carpeaux, ktorý nadviazal na umenie baroka. Klá­dol dôraz na formu a eleganciu; najznámejšie dielo je Tanec na priečelí opery v Paríži.

Architektúra
V romantizme architektúra preberá vzory stredovekej architektúry, najmä gotickej, ale aj románskej, ktoré sa uplatnili tak pri stav­bách chrámov, ako aj svetských budov. Najmä antická novogotika, ktorá sa vyznačuje tupým zakončením stavieb i veží a nárožných ve­žičiek bez viditeľných striech, ovplyvnila formálnu stránku zámoc­kej architektúry. V Čechách ju reprezentujú pamiatky – zámok Hlu­boká nad Vltavou a Lednice na južnej Morave. Na Slovensku sa ro­mantizmus uplatnil pri prestavbe zámku vo Veľkých Uherciach. Cir­kevnú architektúru reprezentujú stavby kostolov v Bratislave – Ka­pucínsky a Blumentálsky. V architektúre na Slovensku využíval ro­mantizmus spočiatku formálne prvky neskorého klasicizmu (župný dom v Šahách, pravoslávny kostol v Gerlachove, kostol v Ťahanovciach, synagóga v Trnave, kúpeľné stavby v Sobranciach, Trenčianskych Tepliciach, Sliači, Herľanoch, kúrie v Jakubanoch, Rozhanovciach, Liptovskom Jáne a i., kaštieľ v Sennci)neskôr sa orientoval na historizmus, ktorého pôvodnou inšpiráciou bola gotika. Neogotika sa uplatnila pri výstavbe a prestavbe kaštieľov (Galanta, Rusovce, kaštieľ v Smoleniciach) a sakrálnych objektov (veža dómu sv. Mar­tina v Bratislave, kostol Panny Márie v Rakovej, regotizácia kos­tola sv. Egídia v Bardejove a dómu sv. Alžbety v Košiciach) a v inžiniersko-technickom staviteľstve (tunel na trati Bratislava – Machegg, prvá železničná stanica v Košiciach, vodná veža v Ko­márne).

Hudba
Romantizmus v hudbe bol organickým pokračovaním hudobného klasi­cizmu po roku 1820. Akcentoval výraznosť ako určujúci štýlový pr­vok. V dielach R. Schumanna, F. Mendelssohna-Bartholdyho, F. Cho­pina prevláda malá inštrumentálna tvorba a umelá pieseň, veľké symfonické diela zaznamenala tvorba J. Brahmsa, . I. Čajkovského. Po roku 1859 sa začal vývoj symfonickej básne (F. Liszt, H. Ber­lioz a i.). Operu v tomto štýle reprezentovali diela G. Verdiho, R. Wagnera a i. Romantizmus sa v slovenskej hudbe prejavil záujmom o ľudovú pieseň a postupne aj úsilím o vytvorenie slovenskej ná­rodnej hudby. Zo začiatku išlo o zberateľskú činnosť textov piesní (J. Kollár, P. J. Šafárik a i.). Vlastnú romantickú hudobnú tvorbu prejavujú piesne A. H. Krčméryho na texty slovenských básnikov (A. Sládkoviča, J. Kalinčiaka), zborová tvorba J. Kadavého a najmä dielo J. L. Bellu, ktorý vytvoril už v tomto štýle operu Kováč Wieland, symfonickú báseň Osud a ideál, v svojom neskorom období kanáty Svadba Jánošíkova, Divný zbojník a i. Európska romantická tvorba je dodnes význačnou súčasťou koncertného repertoáru na Slo­vensku.

Úžitkové umenie
Vyniklo vo výrobe farebného skla. Technikou emailovej maľby sa spracúvali – reprodukovali obrazy popredných maliarov. Práca so sklom našla široké uplatnenie v reštaurovaní okien gotických kos­tolov. Reštaurátorská práca podceňovala napodobňovať staré diela. Záujem o tvorbu farebných okien stále vzrastal. Výroba sa realizo­vala v továrňach, ktorých bolo vo Francúzsku približne 150. Veľký rozvoj umeleckej činnosti sa dosiahol v textilnej výrobe. Spo­čiatku sa reprodukovali obrazy v technike gobelínu. Vynálezcom valcového tlačiarenského stroja roku 1783 v Anglicku sa veľmi roz­vinula a rozšírila výroba tlačených tkanín, zobrazujúcich revo­lučné alebo antické námety. Výroba tkanín sa tiež nahrádzala výro­bou papierových tapiet s nádhernými dekoratívnymi vzormi. Osobitné miesto zaujala grafická tvorba, ktorej kontrast čiernej a bielej farby, svetlo a tieň, čiže protiklady sa pokladali za dogmu roman­tickej estetiky. Veľký úspech dosiahla knižná ilustrácia. Nezvy­čajný rozvoj zaznamenala karikatúra (Honoré Daumier). Z grafických techník sa najviac používali litografie, lept a drevoryt. V práci z kovu vyniklo najmä zlatnícke umenie. Vyrábali sa predmety domá­cej potreby, ako napr. toaletné stolíky, polievkové misy, čajové kanvice, čajové servisy často zdobené ornamentami so zvieracími motívmi. Podľa gotických vzorov boli vo veľkej obľube železné šperky. Ich výroba veľmi ovplyvňovala vývoj vtedajšej módy. Úspešne sa rozvíjalo aj medailérstvo. Kováčske umenie našlo uplat­nenie v spojitosti s ochranou historických pamiatok. Zhotovovali sa dverové závesy – pánty kostolov a chrámov, napr. na chráme Matky božej v Paríži. V keramickej výrobe sa uplatnila anglická technológia jemnej fajanse zdobená tlačenou ornamentikou inšpiro­vanou rokom. V nábytkárstve a v interiérovom zariadení sa ako ma­teriál najčastejšie používalo mahagónové drevo zdobené bronzovými prvkami. Vyrábal sa aj maľovaný nábytok. V osobitnej obľube boli šperkovnice. Nábytok mal hmotné architektonické formy. Okrem bron­zových ozdôb sa do mahagónového a ružového dreva inkrustovala (vkladala) výzdoba zo svetlého dreva alebo perleti.