Rodinné právo - poznámky

1. Vzťahy medzi manželmi, ich vzájomné práva a povinnosti
Manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach, sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
O uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne, resp. ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.


Na výkon povolania a pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého.
Každý z manželov je oprávnený zastupovať druhého manžela v bežných veciach, najmä prijímať za neho bežné plnenia. Konanie jedného z manželov pri obstarávaní bežných vecí rodiny zaväzuje obidvoch manželov spoločne a nerozdielne s výnimkou ak druhý manžel tieto účinky proti inej osobe výslovne vylúčil a ak to bolo tejto osobe známe.

2. Zánik a zrušenie manželstva
Manželstvo zaniká smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho dňom, keď rozhodnutie o vyhlásení za mŕtveho nadobudne právoplatnosť.
Manželstvo môže byť v odôvodnených prípadoch zrušené rozvodom. Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

3. Základné rodičovské práva a povinnosti
Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä:

a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa pri právnych úkonoch na ktoré nie je spôsobilé,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.


Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia a pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.

4. Správa majetku maloletého dieťaťa
Rodičia sú povinní spravovať majetok maloletého dieťaťa s náležitou starostlivosťou. Výnosy z majetku maloletého dieťaťa získané pri jeho spravovaní môžu rodičia maloletého dieťaťa použiť najmä na uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa a v primeranom rozsahu aj na uspokojovanie potrieb rodiny. Ak vznikol bez zavinenia osôb, ktoré sú povinné maloletému dieťaťu poskytovať výživu, hrubý nepomer medzi ich majetkovými pomermi a majetkovými pomermi maloletého dieťaťa, možno na účel uspokojenia potrieb rodiny použiť aj na majetok maloletého dieťaťa.


Rodičia odovzdávajú dieťaťu jeho majetok, ktorý spravovali, najneskôr do 30 dní od dosiahnutia plnoletosti dieťaťa.
Maloleté dieťa má právo požiadať rodičov alebo osoby, ktoré spravujú jeho majetok, o vyúčtovanie týkajúce sa správy jeho majetku; toto právo zanikne, ak sa neuplatnilo na súde do troch rokov po skončení správy majetku.

5. Hmotnoprávne podmienky ustanovenia a zániku funkcie majetkového opatrovníka
Ak sú záujmy maloletého dieťaťa súvisiace so spravovaním jeho majetku ohrozené a rodičia sami neurobili alebo nie sú schopní urobiť vhodné opatrenia na ochranu majetku, súd môže na tento účel ustanoviť maloletému dieťaťu majetkového opatrovníka. Majetkovým opatrovníkom sa môže stať fyzická osoba (ak taká nie je súd ustanoví za majetkového opatrovníka obec alebo inú PO), ktorá s ustanovením súhlasí, je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu a spĺňa predpoklad, že funkciu majetkového opatrovníka bude vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.

Funkcia majetkového opatrovníka zaniká
a) dosiahnutím plnoletosti dieťaťa,
b) smrťou maloletého dieťaťa,
c) smrťou alebo zánikom majetkového opatrovníka,
d) právoplatným rozhodnutím súdu o zániku dôvodu pre ktorý bol majetkový opatrovník ustanovený,
e) právoplatným rozhodnutím súdu o pozbavení majetkového opatrovníka jeho funkcie alebo o jeho odvolaní.

6. Zásahy do výkonu rodičovských práv a povinností
Ak niektorému z rodičov bráni vo výkone jeho rodičovských práv a povinností závažná prekážka a ak je to v záujme maloletého dieťaťa, súd môže pozastaviť výkon rodičovských práv a povinnosti.

Súd pozbaví rodičom výkon rodičovských práv, ak
a) týra,
b) zneužíva,
c) zanedbáva alebo s dieťaťom inak zle zaobchádza, alebo
d) výkon rodičovských práv a povinností napriek predchádzajúcim upozorneniam závažným spôsobom zanedbáva.

Ak súd rozhodol o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv iba u jedného z rodičov, vykonáva rodičovské práva v plnom rozsahu druhý rodič.

Ak súd obmedzil rodičovské práva obom alebo jednému žijúcemu rodičovi, ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka.

Ak súd rozhodol o pozbavení rodičovských práv u oboch rodičov alebo jedného žijúceho rodiča ustanoví maloletému dieťaťu poručníka.

7. Výchovné opatrenia v systéme zásahov do rodičovských práv a povinností
Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení:

a) vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné FO, ktoré svojím správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu,
b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad (orgán sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy),
c) uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývoj (v súčinnosti s obcou),
d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach.


Ak predchádzajúce opatrenia neviedli k náprave, súd dočasne odníme maloleté dieťa z osobnej starostlivosti rodičov, osôb ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti, osvojiteľa alebo poručníka a nariadi maloletému dieťaťu:

a) pobyt v zariadení, ktoré plní úlohy odbornej diagnostiky, najdlhšie na šesť mesiacov,
b) pobyt v špecializovaných zariadeniach najdlhšie na šesť mesiacov,
c) pobyt v resocializačnom stredisku pre drogovo závislých.

8. Práva a povinnosti dieťaťa
Maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

Dieťa je povinné svojím rodičom prejavovať primeranú úctu a rešpektovať ich. Je povinné podieľať sa osobou pomocou na spoločenských potrebách rodiny a prispievať na úhradu potrieb rodiny podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.


Dieťa je ďalej povinné
a) spolupracovať so svojimi rodičmi v záujme starostlivosti o neho a jeho výchovu,
b) plniť si svoje vzdelávacie povinnosti primerane svojim schopnostiam,
c) vyvarovať sa spôsobu života, ktorý by mohol byť preň ohrozujúci, najmä užívania látok, ktoré poškodzujú jeho telesné a duševné zdravie.

9. Určovanie mena a priezviska podľa zákona č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku
Meno
1) Meno dieťaťa, ktoré sa narodilo na území SR sa určuje dohodou rodičov, ak k takej dohode nedošlo, meno sa určuje rozhodnutím súdu.
2) Ak druhý rodič nie je známy, meno dieťaťa sa určuje vyhlásením jedného z rodičov.
3) Ak nie je známy ani jeden z rodičov, určí meno dieťaťa súd na podnet obce alebo mestskej časti, ktorá vedie matriku, v ktorého matrike sa vykonáva zápis o narodení dieťaťa.
4) Určiť sa môže aj viac mien, a to aj cudzojazyčných, najviac však tri mená.
5) Nemožno určiť meno výstredné, hanlivé, alebo smiešne, alebo neosobné, zdrobnené mená a domácke podoby mien, ak sa ich nová forma neosamostatnila tak, že sa chápu ako vžité samostatné mená, prípadne mená totožné s menom žijúceho súrodenca a osobne mužského pohlavia určiť ženské meno a naopak.

Priezvisko
1) Štátny občan SR po narodení nadobúda spoločné priezvisko rodičov, alebo, ak majú priezviská rôzne, nadobúda priezvisko jedného z nich určené dohodou pri uzavretí manželstva, prípadne ak rodičia nie sú spolu zosobášení a majú rôzne priezviská, nadobúda priezvisko podľa dohody rodičov jedného z nich.

2) Dieťa, ktoré sa narodilo do 300 dní od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, nadobúda priezvisko, na ktorom sa rozvedení manželia dohodli pri uzavretí manželstva, ak nebolo právoplatne zapreté otcovstvo bývalým manželom matky dieťaťa.

3) Ak nie je otec dieťaťa známy, dieťa nadobúda priezvisko matky, ktoré má matka v čase jeho narodenia.

4) Do času, kým nie je určené otcovstvo, dieťa nadobúda priezvisko matky, ktoré má matka v čase jeho narodenia.

5) Ak nie je známy ani jeden z rodičov dieťaťa, určí priezvisko dieťaťa súd na podnet matričného úradu, v ktorého matrike je vykonaný zápis o narodení dieťaťa.

6) Štátny občan SR používa v úradnom styku dve priezviska, len ak ich nadobudol podľa predchádzajúcich právnych predpisov, alebo ak ich nadobudol súhlasným vyhlásením pri uzavieraní manželstva.

10. Určovanie priezviska podľa zákona o rodine
1) Deti majú spoločné priezvisko rodičov alebo priezvisko jedného z nich určené vyhlásením pri uzavieraní manželstva.

2) Ak priezvisko maloletého dieťaťa nebolo určené podľa odseku 1 a rodičia majú rôzne priezviská, dohodnú sa o priezvisku dieťaťa o oznámia to matričnému úradu najneskôr do troch dní od narodenia dieťaťa.

3) Ak sa rodičia nedohodnú o mene alebo priezvisku maloletého dieťaťa alebo ak žiadny z rodičov nie je známy, určí meno a priezvisko súd.

4) Ak rodičia uzavrú manželstvo po narodení svojho dieťaťa, bude mať priezvisko určené pre ich ostatné deti.

5) Ak uzavrie manželstvo matka maloletého dieťaťa, ktorého otec nie je známy, môžu manželia pred matričným úradom súhlasne vyhlásiť, že priezvisko určené pre ich ostatné deti bude mať aj toto maloleté dieťa, na zmenu priezviska maloletého dieťaťa staršieho ako 15 rokov sa vyžaduje jeho súhlas.