Rodinné právo - náhradná starostlivosť

1. Náhradná osobná starostlivosť v systéme náhradnej výchovy maloletých detí
Náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Vzniká iba na základe rozhodnutia súdu a tvoria ju

a) náhradná osobná starostlivosť
b) pestúnska starostlivosť
c) ústavná starostlivosť.


Ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území SR, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne a spôsobom života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Súd uprednostní predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené, jej rozsah práv a povinností. Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností iba v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo dieťa zverené. Dieťa možno zveriť aj manželom.

Náhradná osobná starostlivosť zaniká
a) dosiahnutím plnoletosti dieťaťa
b) smrťou maloletého dieťaťa
c) smrťou osoby, ktorej bolo dieťa zverené
d) právoplatným rozhodnutím súdu o zániku dôvodu, pre ktorý bolo dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti
e) právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti (zanedbávanie, porušovanie povinností osobou, ktorej bolo dieťa zverené)
f) rozvodom manželov, ktorým bolo dieťa zverené.

2. Hmotnoprávne podmienky pestúnskej starostlivosti
Ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o jeho zverení do pestúnskej starostlivosti FO, ktorá má záujem stať sa pestúnom a spĺňa ustanovené podmienky.


Pestúnom sa môže stať len FO s trvalým pobytom na území SR, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o pestúnsku starostlivosť podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude pestúnsku starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej pestúnskej starostlivosti aj manželom.


Súd v rozhodnutí vymedzí rozsah práv a povinností pestúna k maloletému dieťaťu. Počas výkonu pestúnskej starostlivosti rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti len v rozsahu, v akom nepatria pestúnovi.

Pestúnska starostlivosť zaniká
a) dosiahnutím plnoletosti dieťaťa
b) smrťou maloletého dieťaťa
c) smrťou pestúna
d) umiestnením maloletého dieťaťa do ochrannej výchovy alebo nástupom do výkonu trestu odňatia slobody
e) právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení pestúnskej starostlivosti (ak požiada pestún alebo ak pestún porušuje svoje povinnosti)
f) rozvodom manželov, ktorým bolo dieťa zverené do pestúnskej starostlivosti.

3. Poručníctvo a opatrovníctvo v rodinnom práve
Poručníctvo
Ak obaja rodičia maloletého dieťaťa zomreli, boli pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností, bol pozastavený výkon ich rodičovských práv a povinností, alebo nemajú spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, súd ustanoví maloletému dieťaťu poručníka, ktorý bude zabezpečovať jeho výchovu zastupovať ho a spravovať jeho majetok.


Ak sú rodičia maloletého dieťaťa nažive a ak to nie je v rozpore so záujmom dieťaťa, súd ustanoví za poručníka predovšetkým toho, koho navrhli rodičia, ak niet takej osoby súd ustanoví za poručníka niekoho z príbuzných alebo blízkych osôb maloletého dieťaťa alebo jeho rodiny alebo inú FO. Ak niet takej FO ustanoví súd za poručníka obec a v prípade maloletých detí bez sprievodu orgán sociálnoprávnej ochrany podľa osobitného predpisu.


V rozhodnutí súd uvedie konkrétny rozsah majetku, ktorý bude poručník spravovať, spôsob nakladania s ním a lehoty, v ktorých je poručník povinný predkladať súdu správy o nakladaní s majetkom maloletého dieťaťa a správy o maloletom dieťati.

Poručníctvo zaniká
a) dosiahnutím plnoletosti dieťaťa
b) smrťou maloletého dieťaťa
c) smrťou poručníka
d) zánikom dôvodu, pre ktorý bol poručník ustanovený
e) dosiahnutím plnoletosti rodiča maloletého dieťaťa
f) právoplatným rozhodnutím súdu o zbavení poručníka výkonu funkcie alebo jeho odvolaním
g) rozvodom manželov ak boli ustanovení spoločne za poručníkov

Opatrovníctvo
Súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka ak:

a) bolo súdom rozhodnuté o obmedzení výkonu rodičovských práv a povinností vo vzťahu k obidvom rodičom alebo jedinému žijúcemu rodičovi,
b) ešte nebol maloletému dieťaťu ustanovený poručník alebo ešte sa neujal svojej funkcie
c) je to potrebné z iných dôvodov a zároveň je to v záujme maloletého dieťaťa.


Súd môže ustanoviť za opatrovníka aj obec. Rozhodnutím súd vymedzí rozsah práv a povinností opatrovníka tak, aby bol splnený účel na ktorý bol ustanovený a aby boli dočasne chránené záujmy maloletého dieťaťa. Opatrovníctvo je ohraničené splnením úlohy na ktorú bol opatrovník súdom ustanovený.

4. Druhy vyživovacích povinností a ich charakteristické rysy
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým nie sú deti schopné sa živiť samé. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič je povinný bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu. Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor.

Vyživovacia povinnosť detí k rodičom
Deti, ktoré sú schopné sa sami živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú. Každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkovým pomerov k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom ostatných detí.

Vyživovacia povinnosť medzi ostatnými príbuznými
Predkovia a potomkovia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť v prípade, ak to nevyhnutne potrebujú. Ak potomkovia nemôžu svoju vyživovaciu povinnosť plniť, prechádza táto povinnosť na predkov, vzdialenejší príbuzní majú vyživovaciu povinnosť, len ak ju nemôžu plniť bližší príbuzní.

Vyživovacia povinnosť medzi manželmi
Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká.

Príspevok na výživu rozvedeného manžela
Rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Príspevok možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode, v odôvodnených prípadoch môže súd túto dobu predlžiť.

Príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke
Otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

5. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v min. rozsahu vo výške 30% zo sumy život. Minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu. Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnenie potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich si svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplní. Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

6. Hmotnoprávne nároky na priznanie náhradného výživného v zmysle zákona č. 452/2004 Z. z.
Podmienky nároku na náhradné výživné sú
a) neplatenie výživného v plnej výške povinnou osobou v lehote a spôsobom tak, ako je upravená splatnosť jednotlivých splátok výživného právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou najmenej za tri po sebe nasledujúce mesiace od splatnosti poslednej splátky výživného a platenie výživného nemožno zabezpečiť výkonom rozhodnutia počas najmenej troch mesiacov,
b) riadne plnenie povinnej školskej dochádzky oprávnenou osobou,
c) trvalý pobyt na území SR.


Náhradné výživné sa poskytne, len ak príjem žiadateľa a FO, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne podľa osobitného predpisu, nie je vyšší ako 2,2 – násobok sumy životného minima žiadateľa a súm životného minima FO, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne podľa osobitného predpisu. Príjem povinnej osoby sa tu nezahŕňa.

7. Určenie a zapretie otcovstva
Otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v zákone o rodine súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

Otcovstvo manžela matky
Ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.

Ak sa narodí dieťa žene znovu vydatej, považuje sa za otca neskorší manžel, aj keď sa dieťa narodilo pred uplynutím trojstého dňa po tom, čo jej skoršie manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné.

Manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvie, že sa jeho manželke narodilo dieťa, zaprieť na súde, že je jeho otcom. Tak isto môže otcovstvo zaprieť aj matka dieťaťa.

Otcovstvo určené súhlasným vyhlásením rodičov
Ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov pred matričným úradom alebo pred súdom.

Muž, ktorého otcovstvo bolo takto určené, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia; táto lehota neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa. Tak isto môže otcovstvo zaprieť aj matka dieťaťa.

Určenie otcovstva rozhodnutím súdu
Ak došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom dieťaťa, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa považuje muž, ktorý súložil s matkou dieťaťa v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

Zapretie otcovstva na návrh dieťaťa
Ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva; v tomto konaní musí byť dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom. Ak súd tomuto návrhu právoplatne rozhodnutím vyhovie, môže dieťa podať návrh na zapretie otcovstva ak žije aspoň jeden z rodičov.

8. Hmotnoprávne podmienky osvojenia
O osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa. Osvojiteľom sa môže stať len FO, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa. Medzi osvojiteľom a osvojencom musí byť primeraný vekový rozdiel. Osvojiť možno len maloleté dieťa, ak je osvojenie v jeho záujme. Maloleté dieťa môže výnimočne osvojiť aj osamelá osoba, ak sú splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa.

9. Právne následky osvojenia
Osvojenec bude mať priezvisko osvojiteľa. Spoločný osvojenec manželov bude mať priezvisko určené vyhlásením snúbencov pri uzavretí manželstva.
Osvojením zanikajú vzájomné práva a povinnosti medzi osvojencom a pôvodnou rodinou, ako aj medzi osvojencom a poručníkom alebo opatrovníkom, ktorý mu bol ustanovený súdom. Ak je osvojiteľ manželom jedného z rodičov osvojenca, príbuzenské vzťahy medzi osvojencom, rodičom a jeho príbuznými zostávajú zachované.
Osvojiteľ sa zapíše v matrike namiesto osvojenca na základe oznámenia súdu.

10. Zákonné súhlasy vyžadované v procese osvojenia a ich výnimky
Ak je osvojiteľ manželom rodiča maloletého dieťaťa, môže osvojiť maloleté dieťa len so súhlasom druhého manžela; súhlas nie je potrebný, ak druhý manžel stratil spôsobilosť na právne úkony alebo ak je zadováženie súhlasu spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.


Na osvojenie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného dieťaťa, ak zákon o rodine neustanovuje inak. Rovnako potrebný na osvojenie je súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa, ak zákon o rodine neustanovuje inak.


Ak jeden z rodičov zomrel, nie je známy, bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu, bol pozbavený rodičovských práv a povinnosti, vyžaduje sa len súhlas druhého rodiča. Ak spôsobilosť jedného z rodičov na právne úkony bola obmedzená, jeho súhlas sa vyžaduje iba vtedy, ak je spôsobilý posúdiť dôsledky osvojenia. Ak obaja rodičia zomreli, nie sú známi, boli pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností, boli pozbavení spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu alebo nie sú schopní posúdiť dôsledky osvojenia, vyžaduje sa súhlas poručníka, ktorý bol dieťaťu ustanovený.


Ak maloleté dieťa schopné posúdiť dosah osvojenia, je potrebný aj jeho súhlas. Na osvojenie maloletého dieťaťa do cudziny je potrebný aj súhlas MPSVaR SR alebo orgánu štátnej správy určeného MPSVaR SR.

Na osvojenie nie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa ani súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa, ak:
a) počas najmenej šiestich mesiacov neprejavovali skutočný záujem o maloleté dieťa najmä tým, že ho nenavštevovali, neplnili si pravidelne a dobrovoľne vyživovaciu povinnosť a nevynaložili úsilie upraviť si svoje rodinné a sociálne pomery tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa, ak len v prejavovaní záujmu nebránila závažná prekážka, alebo

b) počas najmenej dvoch mesiacov po narodení dieťaťa neprejavili o dieťa žiadny záujem, ak im v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka, alebo

c) ak dajú súhlas na osvojenie vopred bez vzťahu k určitým osvojiteľom.