Rodina

I. Všeobecná charakteristika
Rímska rodina (familia) – bola založená na mocensko-právnom zväzku – agnatio
(zabezpečoval jej existenciu a trvalosť)

Familia

súhrnný názov pre všetky osoby a celkový rodinný majetok

Celé stáročia bola rímska rodina monokretickým právnym zväzkom medzi hlavou rodiny (pater familias) a osobami podriadenými jeho moci.

II. Moc hlavy rodiny
zahrnovala absolútnu (erga omnes) právomoc nad osobami a majetkom združenými v rodine

nositeľom otcovskej a manželskej moci mohol byť len muž

patria potestas – otcovská moc nad deťmi
manus – moc nad manželkou

mancipium – moc nad slobodnými osobami, ktoré boli osobne závislé od hlavy rodiny

dominica potestas – moc nad vlastnými otrokmi
Otcovská moc nad deťmi

Vznik otcovskej moci:
narodením detí z riadneho manželstva (za predpokladu, že sa narodili v 182. dni od uzavretia manželstva a najneskôr v 300. deň po jeho zániku, vtedy sa pokladali za splodené manželom, keď boli narodené v manželstve)dostal sa pod otcovku moc svojho patris familias , prip.jeho ascendenta)


osvojením - formou adrogácie alebo adopcie svojprávnych alebo nesvojprávnych osôb

uzákonením (legitimatio)

a) uzákonením vlastných prirodzených detí
b) uzákonením nemanželských detí ( z konkubinatu=liberi naturales)

formy:


prirodzení rodičia neskôr uzavreli manželstvo
z rozhodnutia cisára
Obsah moci hlavy rodiny

Otcovská moc (patria potestas) zahŕňala:
ius vitae necisque – právo disponovať so životom a smrťou podriadených detí
ius expondendi – právo uznať alebo odložiť novonarodené dieťa
ius vendendi – právo predať podriadené dieťa do otroctva za Tiber
právo prenechať podriadené dieťa inému na osvojenie
právo odovzdať podriadené dieťa do mancipia, z dôvodu nahradenie škody
majetkovoprávnu spôsobilosť za podriadené deti

postupom času niektoré zrušené al.obmedzené(ak otec pred syna 3x stal sa slobodnym)

Proti zneužívaniu otcovskej moci sa mohol použiť domáci súd (iudicium domesticum) alebo mimoriadne preskúmanie (extraordinaria cognicio). ( Uvoľnením rodinných zväzkov postupne upadala otcovská moc, ktorá sa začala chápať skôr ako povinnosť voči členom rodiny, naoak na ochranu svojich práv mohol použiť svojpomoc, neskôr vlastnícku žalobu.reivindikáciu, a prétorské interdiktum na odvedenie si detí z rúk neoprávneného)

Manželská moc (manus)
manžel získal manželskú moc nad manželkou, len ak sa výslovne jeho moci podrobila (conventio in manum)

matrimonium cum manu – manželstvo, v ktorom manželka bola podriadená manželskej moci

matrimonium sine manu – manželstvo, v ktorom manželka nebola podriadená manželskej moci

(Do 1. stor. po Kr. sa manželka spravidla podriaďovala manželovej moci (manus), neskôr zriedkavejšie.)

3 spôsoby podriadenia sa manželskej moci:
(→ strata majetkovoprávnej spôsobilosti manželky v prospech manžela; manžel nemal právo nad jej životom, nemohol ju predať)

sakrálny (obetovanie koláča z tenkeľa Jupiterovi za prítomnosti kňaza a svedkov
symbolická kúpa manželky
neformálne jednoročné vydržanie manželskej moci

Podriadenie sa manželskej moci malo za následok startu majetkovo-právnej spôsobilosti v prospech manžela. Manželka= osobne závislá najmä v majetkových veciach. (Neskor uvolnenie manželského spolužitia si vynútilo priznať majetkovo-prívnu spôsobilosť aj manželke)

Mancipium
rôzni delikventi (rodičia ich vydali poškodenému – hlave rodiny – aby nahradili škodu)

insolventní dlžníci prisúdení hlave rodiny ako držiteľovi
osoby, ktoré hlava rodiny vykúpila z otroctva, kým nenahradili výkupnú cenu
slobodné osoby slúžiace u hlavy rodiny na základe napr. pracovnej zmluvy
otroci (dominica potestas)

Zánik moci hlavy rodiny nad podriadenými:
smrť
strata slobody a občianstva capitis deminutio
uvoľnenie podriadených osôb z tejto moci, emancipacia
Plus––3x predaj syna, svadba dcery in manu, danie k adopcii

II. Agnátska rodina
mocensko-právny zväzok (agnatio) → osoby v tomto zväzku = agnáti
kritérium AR – podrobenie tej istej otcovskej alebo manželskej moci
AR tvorili len tie osoby, ktoré dohromady spájala otcovská a manželská moc hlavy rodiny (moc otca a manžela v jednej osobe)

Išlo o tieto osoby:
Otec a manžel ako pater familias
Manželka in manu
Deti (príp. ich manželky a manželia)
Potomkovia ženatých a vydatých detí (príp. nemanželské deti nevydatých dcér)
AR tvoril okruh osôb zviazaných tou istou otcovskou a manželskou mocou

AR v širšom zmysle slova tvoril okruh osôb zviazaných tou istou otcovskou a manželskou mocou, alebo by boli zviazané keby ich spoločný pater familias žil.

Agnátsky vzťah sa zakladal podriadeným sa otcovskej alebo manželskej moci hlavy rodiny a skončil, keď sa skončilo toto podriadenie (prirodzenou smrťou; právnou smrťou – strata slobody alebo občianstva).

Smrť hlavy rodiny:
agnátska rodina sa rozpadla na toľko nových rodín, koľko mužov bolo priamo podriadených zomretému priamo

Agnátsky vzťah však zostával a mal význam pre dedenie
podriadené osoby sa stali svojprávnymi (sui iuris)
(muži sa stali hlavami rodín; ženy len sui iuris)
V AR manželka mala postavenie dcéry.

Osdamostatnený syn alebo dcéra, ktorá sa manželstvom podriadila manželovej moci – prestali byť členmi pôvodnej agnátskej rodiny.

IV. Kognátska rodina
zväzok ľudí , ktorí boli navzájom viazaní pokrvným vzťahom (zakladal sa zo strany muža splodením, zo strany ženy porodením – manželka bola vždy v postavení manželky)

mal biologický chrakter (nedalo sa z neho vystúpiť, ani ho skončiť)

Členovia KR spravidla boli v rôznej pokrvnej vzdialenosti voči hlave rodiny i navzájom medzi sebou → príbuzenská blízkosť (merala sa na stupne – každý stupeň predpokladal pôrod)

Zásada:

Medzi pokrvnými príbuznými je toľký stupeň pokrvnej vzdialenosti, koľko bolo pôrodov (tot gradus, quod generationes)

význam v dedičskom i manželskom práve (od konca republiky postupne zatlačal agnátstvo, za justiniana uplne prevladal)

Pri pokrvnosti sa rozoznáva:
1) priama línia – linea directa (napr. otec, syn, vnuk)
stupne vzostupné (napr. dedo – pradedo; hovoríme o predkoch – ascendentes)

stupne zostupné (napr. syn – vnuk – pravnuk; hovoríme o potomkoch – descendentes)

2) bočná línia – linea transversa (napr. súrodenci, strýc a synovec, bratranci)
V. Majetkovoprávne postavenie nesvojprávnych osôb (alieni iuris)

Úplná majetkovoprávna spôsobilosť – len hlava rodiny (pater familias) – musel spĺňať:
status libertatis
status civitatis
status familiae

len oni boli svojprávni – sui iuris

Osoby v rodine podriadené otcovskej alebo manželskej moci – nesvojprávne v prospech pater familias – alieni iuris

nemohli vlastniť majetok, nemohli mať práva
boli nadobúdajúcimi nástrojmi – keby majetok alebo práva nadobudli (dar, odkaz) – nadobudli by ich právne pre hlavu rodiny

Klasická doba – začiatky majetkovoprávneho osamostatnenia sa syna (filius familias) – začali sa uznávať niektoré jeho záväzky zo zmlúv (majetkovo nespôsobilý a tak sa záväzky mohli vymáhať až keď sa stal svojrávny)

Peculium
pater familias odovzdal podriadenému synovi (alebo otrokovi) do samostatnej faktickej správy časť svojho majetku (peculium profecticium), aby na ňom hospodáril (príp. aby si aj výsledky hospodárenia ponechal) → splnomocnenie na právne úkony (na odplatné scudzovanie sa ale vyžadovalo všeobecné splnomocnenie)

tento majetok sa viedol účtovne oddelene od ostatného majetku hlavy rodiny; právne zostával majetkom hlavy rodiny

Peculium castrense
syn-vojak (aj ked nebol svojpravny)mohol v obmedzenej miere právne disponovať majetkom, ktorý nadobudol ako vojak (žold, účasť na koristi)

mohol disponovať týmto majetkom medzi živými i v testamente (ak tak neurobil – peculium castrense pripadlo hlave rodiny)

Peculium quasi castrense
syn-štátny úradník mohol disponovať s majetkom, ktorý nadobudol z tejto funkcie
Poklasická doba – silnie tendencia majetkovoprávneho osamostatnenia syna

BONA ADVENTITIA.detom priznane vlastnicke pravo ku vsetkym veciam ,ktore neiskali od otca

syn – možnosť dediť majetok po matke – bona materna (neskôr aj majetok nadobudnutý dedičstvom, odkazom alebo darovaním od matkiných predkov – bona materni generis a majetok získaný v súvislosti s manželstvom – lucra nuptialia)

Filius familias sa stal rovnako ako pater familias subjektom majetkových práv, vlastníkom majetku, nadobúdal pre seba a preto mohol svojim majetkom disponovať inter vivos aj mortis causa..Dovtedajšie právo otca k majetku syna sa začalo chápať len ako zákonné požívacie právo.

VI. Manželstvo (matrimonium; nuptiae)
Modestinus: „manželstvo – zväzok muža a ženy a celoživotné spoločenstvo podľa božského i ľudského práva“

spoločenská skutočnosť ktorej priznávali právne účinky
neformálna a súkromná záležitosť
mohlo vzniknúť len medzi rímskymi občanmi alebo osobami s ius conubii
manželské povedomie (obojstranná voľa byť manželmi), prejavovala sa vstupom manželky

Affectio maritalis do manželovho domu
manželská náklonnosť
manželská úcta manželke ako matke svojich detí- honor matrimonii

predpoklady manželstva:
dospelosť
duševné zdravie
súhlas hlavy rodiny
monogamný charakter
ius conubii

Manz.konsenz
ďalšie prekážky manželstva: otroctvo, impotencia, dosud trvajici manzelstvo, nedospelost , dusevna choroba, cudzolozstvo, nabozenstvo rozdielne, roznost spoloc.postavenia

manželia nesmeli byť pokrvní príbuzní do určitého stupňa, aj svagrovstvo
zákaz manželstva medzi poručníkom a poručenkou, unoscom a unesenou tiez
zákaz manželstva vdovy počas 10 – mesačného smútku

zákony o manželstve: snaha donutit rimanov viest sporiadany rodinny zivot,zamedzit rozvodom

lex Iulia de maritandis ordinibus 18 PNL
lex Papia Poppaea 9 NL

zakazovali manželstvá ingenuov a senátorov s niektorými ženami


prikazovali vstúpiť do manželstva:
muži 25. – 60. rok
ženy 20. – 50. rok (výnimka: ak už porodili 3 deti)
bezdetní + neženatí → ujmy v dedičskom práve

zákon o cudzoložstve:
lex Iulia de adulteriis 18 PNL
trestal cudzoložstvo a pohlavný styk s počestnými slobodnými ženami

Vznik manželstva
neformálny (usídlenie sa manželky v dome manžela)
neskôr dokument o založení manželstva

Zánik manželstva
smrť, aj pravna -capitis deminutio maxima tiez
strata spôsobilosti na manželstvo

rozvod – nebol právnym úkonom, manžel stratil náklonnosť alebo vôľu žiť v manželstve; úplná sloboda rozvodu ale povinnosť vrátiť veno; neskôr sa pre rozvod mohla rozhodnúť aj manželka (divorcium, repudium)

Zasnúbenie
spravidla predchádzalo manželstvu

a) sľub hlavy rodiny snúbencovi, že mu dá snúbenicu za manželku, alebo
b) sľub snúbenca otcovi snúbenice, že si ju vezme za manželku

nedodržanie sľubu – mohlo sa žalovať o zaplatenie dohodnutej peňažnej pokuty

v poklasickej dobe sa stretávame aj so snúbeneckým závdavkom snúbenca snúbenici, ktorý snúbenica po zrušení zasnúbenia musela vrátiť v 2X, alebo4X (arrha)

Konkubinát
trvalé životné a pohlavné spoločenstvo muža a ženy
chýbalo povedomie žiť spolu ako manželia

snaha vyhnúť sa právnym účinkom manželstva, obísť augustove zákony o manželských prekážkach

deti z konkubinátu – nemanželské, liberi naturales, a patrili do rodiny matky, ak si ich otec neosvojil a nelegitimoval

Contubernium
trvalé spolužitie medzi otrokmi
bez právnych účinkov