Robert Owen: Utopista

Robert Owen: Utopista
Utopický socialista, jeden zo zakladatelov moderného socializmu v Anglicku. Od
teoretickej kritiky buržoáznej spolocnosti prešiel k úvahám praktického charakteru
vyplývajúcim z materializmu 18.storocia.
Svoju socialistickú dráhu zahájil úspešnými praktickými sociálno – reformistickými
pokusmi, ktoré ho urobili najznámejším mužom svojej doby: stal sa spolumajitelom
novej velkej textilnej továrne v Škótsku, zriadil pri nej vzorovú továrenskú osadu, v
ktorej vychovával robotníkov k zdraviu, štastiu a mravnosti. Založil dokonalé školy pre
malé deti, normálny pracovný den stanovil na 10 a pol hodiny, nepripúštal do svojej
továrne deti mladšie ako 10 rokov, miernil rolníkov v pití liehovín a podobne. Zriadil aj
nemocenské penzíjne fondy. Ked v roku 1800 vypukla kríza, Owen vyplácal
nezamestnaným mzdy tak dlho, kým kríza neskoncila. Charakter utopistu mu dala jeho
neskoršia novinárska a spisovatelská cinnost. Velký problém doby videl v tom, že
pokrok technických vied, vzrast mechanických síl prerástol ludskej spolocnosti cez
hlavu, obtiaž neviazne vo výrobe, skôr v distribúcii.
Bohatstvo sa zmnohonásobilo, ale k jeho využitiu nebolo nic zriadené. V Owenovej
dobe v porovnaní zo stavom z roku 1719, ciže behom jedného storocia, zacala britská
spolocnost vytvárat statky, zväcšila sa dvakrát, no núdze aj tak pribúdalo, celé
spolocenské triedy chudobneli, mzdy klesali, pribúdalo ochorení, nevedomosti, zlocinov,
vojen, nerestí, a hlavne nenávisti. Robotnícke triedy boli tak zanedbávané, že Owen
neveril v možnost triedneho boja a revolúcie, preto hladal pomoc v osvietenosti,
pomalej zmene pomerov, v zakladaní družstiev, komunistických kolónií a bazárov
práce, v ktorých výrobky boli zamienané pomocou poukazov, ktorých jednotku tvorila
hodina pracovnej doby.
Založil spolok, ktorý sa volal „ Velké národné, konsolidované združenie pracovníkov“, v
ktorom sa používali tajomné formality na spôsob murárov. Za zmienku stojí aj to, že v
roku 1818 Owen predložil svoje plány na medzinárodné potlacenie robotníckej biedy
kongresu velmocí, prebývajúcich v Cáchach, zožal tam len cinickú odpoved, že vládam
nezáleží na dobrej výžive rolníctva, pretože tak by nebolo lahké ich ovládat. Aj ked
všetky Owenove pokusy stroskotali, všetky spolocenské hnutia a všetky skutocné
vymoženosti, dosiahnuté v Anglicku v záujme rolníctva, sú spojené s jeho menom.
Robert Owen prešiel od teórie a teoretickej kritiky buržoáznej spolocnosti k úvahám
praktického rázu, vyplývajúcim z materializmu 18. storocia. Vychádzajúc z
predpokladu, že „charakter cloveka na jednej strane utvára jeho vrodená organizácia,
na druhej strane však podmienky obklopujúce cloveka pocas jeho života, najmä však v
období jeho vývoja“, usiluje sa zaviest prirodzený poriadok do chaosu ludského života,
zaprícineného vtedajšou spolocensko-hospodárskou situáciou. Svoje teoretické názory
vyjadril najskôr v diele A New View of society or Essays on the Principle of the
Formation off the Human Charakter and the Application of the Principle to practice
(1812-1813), neskôr v Report to the Commitee of the House of Commons and the Poor
Law (1817), The Book of the New World (1820) a nakoniec v Book of the New Moral
World (1836-1849).
Avšak Owenova cinnost mala predovšetkým prekticko-spolocenský charakter. Ako
riaditel továrne zacal tým, že zabezpecil robotníkom a ich rodinám primerané životné
podmienky (obytné kolónie, jasle, kratší pracovný den, stabilizáciu miezd), a tak im
vytvoril možnosti všestranného duchovného i morálneho rozvoja. Bol vyhlásený
velkými fabrikantmi za nebezpecného cloveka a ateistu, neúspešne sa pokúšal
realizovat svoje plány v osade New Harmony v štáte Indiana v Amerike (1825). Po
návrate do Anglicka sa venoval cinnosti v prospech robotníckej triedy (obmedzenie
práce detí a žien v továrnach, odborové organizácie, výrobné družstvá).