ringstrasse

Ringstrasse

Vedie okolo Vnútorného mesta. Táto honosná ulica s množstvom impozantných monumentálnych úradných a obytných budov, parkov, námestí a pomníkov bola založená za čias cisára Františka Jozefa I. (r. 1858-1865). Ulica je dlhá 4 km a 57 m široká. Tvorí ju niekoľko častí: Stubenring, Parkring, Schubertring, Kärtnerring, Opernring, Burgring, Dr.-Karl-Renner-Ring, Dr.-Karl-Lueger-Ring a Schottenring.


Burgtheater

Dvorné divadlo, ktoré založil v r. 1776 cisár Jozef II. Skvostné vnútorné priestory sú zariadené v štýle francúzskeho baroka. Na priečelí sa nachádzajú dekoratívne figúry, kolosálne skupinky, scénky a busty sochárov Tilgnera, Weyra a Kundmanna.


Hofburg

Cisársky hrad, ktorý bol viac ako šesť storočí sídlom rakúskych panovníkov, dva a pol storočia sídlom nemeckých cisárov a v súčasnosti je úradným sídlom hlavy rakúskeho štátu. Spolkový prezident úraduje a reprezentuje v miestnostiach Márie Terézie a Jozefa II. Komplex pozostávajúci z desiatich budov je prehľadom sedemstoročnej stavebnej histórie. A preto má Hofburg stavebné časti z obdobia gotiky, renesancie, baroka, rokoka, klasicizmu i začiatku priemyselnej revolúcie.




Stephansplatz (námestia sv. Štefana)

Pýchou námestia je Stephansdom. Až do r. 1732 bol na mieste námestia cintorín. Pripomínajú to náhrobné tabule zapustené do vonkajších múrov dómu, ako aj neskorogotický svetelný stĺp, v ktorom horel večný oheň na pamiatku zosnulých. Napravo od Stephansdomu je farebnými kameňmi vyznačený pôdorys kaplnky Márie Magdalény. Prvé písomné zmienky o kaplnke sú z r. 1378. V r. 1781 vyhorela a bola zrušená.


Stephansdom (dóm Sv. Štefana)

So svojou 137 metrov vysokou vežou je hlavnou pozoruhodnosťou i symbolom miesta Viedne a zároveň je to najvýznamnejšia rakúska gotická stavba. Vnútri vás upúta kazateľňa z pol. 16. storočia, vyrezávaný oltár z 15. storočia a náhrobok cisára Friedricha III. Od r. 1722 je arcibiskupskou katedrálou. Stephansdom budovali od 12. storočia celé generácie a ešte stále budujú (reprezentuje históriu ôsmich storočí).


Staatsoper (Štátna opera)

Viedenská štátna opera patrí k trom najvýznamnejším na svete. operné predstavenia sa vo Viedni konajú už od r. 1688. Jasne členená mohutná budova Opery s historizujúcimi prvkami ranej francúzskej renesancie vznikla v rokoch 1861-1869.Dvorné divadlo Opery slávnostne otvorili 25. mája 1869 uvedením Mozartovho Dona Giovanniho. V roku 1945 bola opera zasiahnutá bombou a vyhorela. Rekonštrukčné práce trvali až do r. 1955. Druhé otvorenie Opery sa konalo 5. novembra 1955 uvedením Beethovenovho Fidelia.

Schönbrunn

Cisárske sídlo vo Viedni. Pôvodne lovecký zámoček z roku 1550. V roku 1683 bol zničený Turkami. V roku 1695-1713 sa tu vybudovalo cisárske letne sídlo. Schönbrunn je súčasťou svetového kultúrneho dedičstva. Nachádza sa tu jedna z najstarších zoologických záhrad sveta (1752).


Graben (Priekopa)

Je sčasti ulica a sčasti námestie. V roku 1971 tu vznikla prvá pešia zóna v meste. Na tomto mieste bola kedysi mestská priekopa rímskeho tábora. Z mnohých barokových stavieb, ktoré v 18. storočí obklopovali Graben, zostal len palác Bartolotti-Partenfelda. Uprostred ulice Graben stojí známy morový stĺp nazývaný aj Dreifaltigkeitsäule (Trojičný stĺp). Dvadsaťjeden metrov vysoký barokový stĺp vznikol vďaka sľubu cisára Leopolda I. , ktorý sa zaprisahal, že keď morová nákaza pominie, nechá postaviť stĺp týčiaci sa k nebu.


Ruprechtskirche (Kostol sv. Ruprechta)

Je najstarším kostol vo Viedni. Prvé písomné zmienky o kostole sú z r. 1161. K pozoruhodnostiam a pokladom kostola patrí najstaršia viedenská maľba na skle - na strednom okne chóru (13. storočie) a na oltári Márie z Loretty Čierna Madona.



Kärtner Strasse (Korutánska ulica)

Najelegantšia viedenská ulica, ktorá vedie od Stephansaplatzu ku Karlsplatzu. Jej atmosféru vytvárajú kaviarničky, verklikári, pouličný hudobníci a speváci. Väčšina domov, ktoré sa tu nachádzajú sú z 18. storočia.


Klosterneuburg

Mesto na úpätí Viedenského lesa nad tokom Dunaja. Má okolo 25 000 obyvteľov. Turistický najpríťažlivejší je veľký kláštorný komplex.


Kláštor postavili
Na starom keltskom mieste, kde neskôr stál aj rímsky chrám, ktorý v roku 1008 vystriedala kresťanská svätyňa. Pri zrode svätyne bol Leoplod III. Babenberský, ktorý tu vybudoval aj vladárske sídlo, odkiaľ Babenbergovci spravovali zverené územie až do čias, keď sa presťahovali do Viedne. Novozaložený kláštor rýchlo získaval na sláve a udržal si priazeň panovníkov i v časoch, keď Babenbergovcov vystriedali Habsburgovci. A práve tým mu dali dnešnú podobu.


Napriek tu rozľahlosti a výstavnostiu je to iba torzo zamýšľaného objektu. Cisár Karol VI. totiž uzatvoril zmluvu so známym staviteľom J. M. Fisherom, z Erlachu na výstavbu kláštora, ktorý mal reprezentovať moc habsburgovcov. Autor projektu sa inšpiroval španielským kláštorom Escorial a predložil panovníkovi plány, ktoré sa však v plnom rozsahu nerealizovali. Vlastné práce zverili inému známemu staviteľovi D. F. D´Alliovi, ktorému sa podarilo postaviť len dve krídla. Ani Frnatišek Štefan Lotrinský, ktorý dielo prevzal po svojom predchodcovi, nebol shopný ho dokončiť, vyrástlo však tzv. sídelné krídlo, ktorý je dnes jednou z najreprezentitávnejších barokových stavieb Rakúska.


O jeho určení jasne hovorí cisárska koruna a dolnorakúsky klobú ka vežiach kláštorných budov. Na kláštorných objektoch sa pracovalo i v 19. stor., keď práce v roku 1836 – 1842 viedol staviteľ J. Kornhäusel. Dnes stojí asi štvrtina z celého pôvodného plánovaného komplexu. Návštevníka upúta predovšetkým kláštorný kostol z roku 1114 – 1136 na tzv. Kláštornom námestí. Je to trojloďová bazilika do ktorej sa vychádza portálom.


Po jeho stranách stoja gotické sochy sv. Leopolda a Agnesy. Z roku 1460 ostatné vonkajšie úpravy pochádzajú až z 19. storočia (novogotické), nno predchádzala im úprava baroková. Novogotickú podobu majú obe veže. V interiéry zajmú najmä štuky. V hlavne lodi ich vytvoril D. Piazzola, freska je dielom J. G. Greinara. Štuková výzdoba presbytára je od S. Bussyho, fresku maľoval J. M. Rottmazer a G. Fanti. Freska priečnej lode je zasa dielom S. de Rosu, mimoriadne bohatá je sochárska výzdoba, ktorá v presbytáriu je dielom J. F. Caspara, v ostatných častiach bratov Spätzovcov.


Tento rámec interiéru, ktorý je výsledkom prestavieb uskutočňovaných v roku 1686 – 1701 a neskôr v roku 1723 až - 1730, dopĺňajú významné barokové práce porpedných umelcov. Na hlavno oltári, ktorý je dielom M Steinla, je veľmi cenný obraz od J. G. Schmidta. Hodnotné sú i umelecky zdobené chórové sedadlá s 24 znakmi Habsburgovcov a orátorium. Veľký organ kostola patrí k najlepším prácam tohto druhu v Rakúsku. Zaujímavé sú i bočné oltáre a kaplnky.


Z nich najhodnotnejšia
Je kaplnka S. F. Leopolda, ktorá má v oknách vitráže z 13. – 15. storočia. Najcennejším pokladom kláštora je slávny „Verdúnsky oltár“ dielo majstra Mikuláša z Verdunu z roku 1181.Upravené po poškodení požiarom v 14. storočí. Toto dielo sa považuje za umelecky najhodnotnejšiu zlatnícku a emailérsku prácu 12. storočia celosvetového meradla. Krížovú chodbu z 13. – 14. stor. upravili v 19. storočí. Pri prehliadke kláštora vedie návštevný kruh cez Veľkú mramorovú salú s freskou od D. Grana, cisárske miestnosti do Trónnej sály s bruselskými gobelínmi. Kláštorná knižnica so svojimi 170 000 zväzkami, 1250 rukopismi a 85 prvotlačami patrí k najvýznamnejším v Rakúsku.


Greifstein

Nachádza sa tu hrad, ktorý sa dal postaviť v 11. storočí biskupstvo v Passau. V roku 1477 bol zničený Maďarmi, v r. 1529 Turkmi a v r. 1645 Švédmi. Vždy bol však na novo vystavaný. V roku 1818 bol vybudovaný v romantickom slohu.


Tulln
Patrí k najstarším mestám v Rakúsku. V rímskej dobe ho nazývali Commagena a bolo prístavom pre flotilu. Podľa povesti o Nibelungoch bol Tulln mestom, kde sa Kriemhilda po prvý krát stretla s kráľom Etzelom. V 11. storočí tu bola zriadená babenberská rezidencia.


Na jej mieste založil Rudolf I. Habsburgský po bitke na moravskom poli v roku 1278 dominkánsky kláštor. Stalo sa tak, keď bol Tulln už mestom /mestské práva obdržal v roku 1159) a bol obohnaný pevnými hradbami. V stredoveku mesto bohatlo z obchodu, pretože tu bolo jedno z veľkých prekladísk soli. V roku 1683 sa tu zhromaždilo vojsko na oslobodenie Viedne od Turkov.