Boli to predstavitelia vnútorne diferencovaného ideového politického a kultúrneho prúdu v období rozkladu feudalizmu a nástupu kapitalizmu, usilujúceho sa o zrušenie feudálnej revolúcie cestou maximále demokratického modelu kapitalistickej spoločnosti s pomocou a v záujme ľudových más.Proti slobode a rovnosti ( hlásanej liberálmi ) požadovali revoluční demokrati faktickou suverenitou ľudu , oslobodenie roľníctva od feudálnych povinností , úplné odstránenie stavovských priehrad a doterajších štátnych poriadkov a nastolenie demokratického režimu s rozsiahlymi sociálnymi reformami . Pochádzali hlavne z prostredia malej buržuázie. Ich názory a činnosť obsahovali protifeudálne aj protikapitalistické prvky. Revolučný demokratizmus je obecnou kategóriou , zahrňujúcou rôzne ideológie a hnutia v jednotlivých európskych krajinách. Teoreticky najvyspelejšie boli ruskí revoluční demokrati 40. Až 60. Rokov 19. Storočia. Ideologické boje za odstránenie nevoľníctva a samoderžavia výrazne ovplyvnili ruskú kultúru 19. Storočia. Za hlavných reprezentantov revolučných demokratov v Európe sú považovaní Heine , Dembowski , Botev , Markovič , Petoffi , Garibaldy a niekedy aj mladý Marx.