Rene Descartes

Rene Descartes
Rene Descartes
-vytvoril analyticku geometriu,fyzika,1.zakon zachovania impulzu,opticke javy.Nacrtol
reflexny obluk. Filozoficke nazory:zasady svojej metodologie podal v diele ROZPRAVA O
METODE.Vystupoval proti dogmatizmu a autorite.Uznaval rozum a veril v neobmedzene
moznosti ludskeho poznavania.Zakladatel racionalizmu.Podla neho poznavacia sila
cloveka ako aj jeho omyly spocivaju v snahe poznat veci co najlepsie a pochopit vsetko
rozumom.Omyl vznika tak,ze niektore myslienky povazujeme za pravdive skor ako sme
ich mohli zretelne zdovodnit.Vyvarovat sa omylov v poznavani nam pomoze spravny
postup t.j.dodrziavanie viacerych logickych pravidiel,z ktorych 4 su zakladne:a]ziadnu
myslianku nemozeme povazovat za pravdivu kym sme ju nepochopili tak jasne,ze o nej
uz vobec nemozeme pochubovat b]aby sme kazdu myslienku mohli lepsie pochopit
musime ju rozdelit na tolko casti,na kolko sa len da. C]v poznavani treba postupovat od
jednoduchsich a lahko zrozumitelnych veci k zlozitejsim,ktore sa poznavaju tazsie d]v
poznavacom procese su musive robit zoznamy a vseob.prehlady aby sme si boli isti ze
sme na nic nezabudli. Na zaklade tychto pravidiel zaviedol do teorie poznania
metodicku skepsu-metodu pochybovania.Pochybovat treba o vsetkom,ale o tom ze
pochubujeme nie.Ak pchybujeme,tak myslime,A to je pravda.Z toho vyplyva jeho
znamy vyrok COGITO ERGO SUM.Myslim teda som.Ak existujem ja,z toho vyplyva ze
existuje okolity svet.
Na zaklade deduktivnej metody[od vseob.k jednotl.]vybudoval racionalisticku
filozofiu.Rozum bol pre neho konecnym kritikom pravdivosti ludskych poznatkov a
vrodene idei uznaval ako pociatocne vychodiskove vlastnosti rozumu.Ked rozum je
vychodiskom a kriteriom pravdivosti poznania,je dolezita otazka zaruk jeho vysadneho
postavenia.1]Vysadne postavenie rozumu nachadza vo vrodenych ideaci.Ide
predovsetkym o idei Boha,substancie a priciny.Disponujuc tymito vrodenymi ideami
rozum sa stava spolahlivym zakladom poznania [vrodene idei=vychodiskove idei,ktore
su na skusenosti nezavisle a pre rozum typicke] 2]okrem tychto idei uznava este
ziskane idei,ktore nadobudame na zaklade skusenosti.
3]tvorive idei-tieto idei si vytvarame sami,pretore na procese poznania sa okrem
rozumu a zmyslov zucastnuje aj nasa vola a cit.Ontologiche nazory:jeho ontologia je
realistica,t.j.uznava bytie,kt.sa nachadza mimo subjektu a je od neho nezavisle.Jeho
ontologia je dualistica t.j.uznava svet ideala,kt.sucastou je aj ludske myslenie a uznava
aj realnost materialneho sveta,kt.sucastou je nase telo.Uznava 2 substancie:1]hmotnu
s atributom rozpriestranenost 2]duchovnu s atributom myslenia. Tieto substancie su
samostatne,ale mysliaca vec ma dominante postavenie voci rozpriestranenosti.Myslenie
je suborom roznych duchovnych aktivit,ktore sa mozu prejavovat od menej dokonalych
foriem po dokonalejsie.Najdokonalejsiou formou je Boh ako univerzalne neohranicene
bytie.
Pohyb chape mechanicky,vdaka nemu vznikaju rozne fyzikalne objekty,az po najvyssie
zivocichy.Zivocichy povazuje za mechanizmy=stroje,ktore funguju na zaklade
reflexneho obluka.Podnet,jeho spracovanie v ustredi,odpoved.
Vyznamne miesto v jeho filozofii maju jeho uvahy o Bohu,Na zaklade idei Boha mozme
prekovat dualizmus rozpriestranenosti a myslenia.
Ideu Boha nechape teologicky,ale vyslovene filozoficky.Jeho dualizmus vyustil do
psychofyzickeho problemu u cloveka,pretoze clovek je zaroven telesna a mysliaca
substancia. Na tento problem nedokazal dat odpoved.