René Descartes – „Cogito ergo sum“
René Descartes – „Cogito ergo sum“
V tejto krátkej eseji sa chceme pokúsit o porozumenie a bližšie preskúmanie slávneho
Descartovho výroku „Cogito ergo sum“ – „Myslím teda som.“ V krátkosti si priblížime
myšlienkový postup, ktorým sa Descartes dopracoval k tomuto základnému východisku
svojej filozofie.
Prvá otázka, ktorú si musíme položit, znie: „Co Descartes svojou filozofiou sledoval?
Co bolo jeho cielom?“ Descartes sa odhodlal na vybudovanie niecoho pevného a stáleho
vo vedách. Ide mu teda o vybudovanie pravdivého systému poznania. Avšak ako sám
tvrdí vo svojej knihe Meditácie o prvej filozofii , už od detstva pripúštal ako pravdivé
mnohé nepravdivé a pochybné veci. Aby sa dopracoval k pravde, musí sa najskôr
zbavit týchto nepravdivých poznatkov.
Pre dopracovanie sa k pravde si volí spôsob, ktorý sa nazýva metodickou skepsou.
Bude pochybovat o všetkom, co kedysi prijímal ako pravdivé až kým sa nedostane k
nejakému nepochybnému a poznatku. Ktorý by mu mohol slúžit ako odrazový mostík
pri budovaní skutocne pravdivého poznania. Descartes metodickou skepsou prichádza k
poznatku, že môže vlastne pochybovat o pravdivosti všetkého. Je len jedna vec o
ktorej pravdivosti s urcitostou nemožno pochybovat. Týmto „nepochybným“ je samotný
fakt pochybovania. Môžem totiž pochybovat o všetkom, avšak ak pochybujem nemožno
pochybovat, že pochybujem. Aby bolo pochybovanie možné musí tu byt niekto kto
pochybuje. Ak teda pochybujem, je nesporné že myslím a ak myslím to znamená, že
som (existujem). Cogito ergo sum – Myslím teda som. Akonáhle nájde tento záchytný
bod, môže Descartes pokracovat vo svojom budovaní pravdivého poznania. Aby obhájil
aj existenciu niecoho iného ako svojej mysle, prijíma teóriu o vrodených ideách. Tieto
mu slúžia na potvrdenie existencie sveta mimo jeho mysel.
Ak chceme budovat nejaké nesporné a pravdivé poznanie, tvrdí Descartes, musíme sa
najprv zbavit všetkých nepravdivých názorov. Decartes sa vydáva na túto cestu a
metodickou skepsou prichádza k poznatku, že jediné co môže považovat za isté je fakt
pochybovania. Aby niekto mohol pochybovat, musí mysliet. Teda v myslení Descartes
nachádza záruku existencie svojej mysle. Myslím, teda som. A vdaka tomuto poznatku
môže dalej budovat svoju filozofiu.